Férové kakao vracia ľuďom dôstojnosť a krajine stromy

Na tomto ohromnom množstve sa podieľajú desaťtisíce drobných pestovateľov, ku ktorým patrí aj Ousmane Traore. Neutiekol ako väčšina mladých ľudí do mesta. Nezľakol sa práce na poli, v ktorej mnohí rovesníci (celkom oprávnene) videli len zderstvo, biedu a nulovú budúcnosť. Vychodil síce iba päť tried základnej školy, no dnes je predsedom družstva ECAKOG, ktoré zlepšuje život v celej komunite. A pomáha jej čeliť klimatickej kríze.

Vy ste na kakaovej plantáži pomáhali už ako chlapec svojmu otcovi. Ako si spomínate na detstvo?

To vlastne nie je spomienka. Je to hlboká pravda. Ja som sa narodil na poli. Chodil som do školy a v sobotu a v nedeľu som chodil na pole. Niežeby som tam nútene pracoval. Díval som sa, ako sa pestuje kakaovník, ako sa pripravuje kakao. A to všetko mi dalo lásku k práci na poli. Keby som vyrastal ako ostatní moji súrodenci v mestách, nemal by som znalosti a nezískal by som blízky vzťah ku kakau.

Foto: STANISLAV KOMÍNEK, FAIRTRADE ČESKO A SLOVENSKO

kakao Kakaové struky sa zbierajú s mačetou.

Dedí sa u vás pestovanie kakaa?

Nie v každej rodine sa to podarí. Kakaovník totiž dobre plodí len do veku 30 rokov. Keď sa oň veľmi dobre staráte, tak to môže byť viac. Ale potom je potrebné začať znovu.

Čo to znamená?

Musíte vysadiť nové kakaovníky. A čakať sedem rokov, kým vyrastú a začnú dávať úrodu, ktorá rodinu farmára uživí. Dovtedy musia nejako prežiť z pestovania ryže, kukurice alebo paradajok. V Pobreží Slonoviny nefungujú žiadne dotácie. A keď po siedmich rokoch začne kakaovník konečne dobre plodiť, toto obdobie plnej úrody trvá znova len 23 rokov. Kakaovník dosiahne vek 30 rokov a môžete začať znovu. Počas tejto doby sa vlastne musíte pripraviť na dôchodok (smeje sa).

Ako sa darilo vášmu otcovi? Dokázal uživiť rodinu?

Áno, on mal to šťastie, že hospodáril na veľkých plochách. Jeden pozemok využíval od roku 1964 do roku 1983, od roku 1983 až dodnes využíva ďalší pozemok blízko mestečka San Pedro. Pre jeho generáciu to bolo jednoduchšie. Dnes už nie sú voľné pozemky, alebo sú príliš drahé. Nezostal už les, ktorý by sa dal vyrúbať.

Väčšina mladých ľudí v Pobreží Slonoviny nevidela v pestovaní kakaa budúcnosť a odišla radšej do slumov vo veľkých mestách. Vy ste pri kakau zostali. Prečo?

Asi to bol osud. Moji bratia do miest odišli. Vysoké školy u nás nie sú rozmiestnené po celej krajine, ako je to u vás. Väčšina je sústredená v meste Abidžan. Ľudia, ktorí odídu do Abidžanu na štúdiá, sa už nevrátia. Ja som v pätnástich prerušil školu. Bol som síce medzi desiatimi najlepšími študentmi, no aj tak sa mi nepodarilo dosiahnuť dostatok bodov na to, aby som mohol pokračovať v štúdiu. Existujú síce školy, ktoré nevyžadujú body, no je potrebné ich zaplatiť. Môj otec ich platiť nechcel. Vidím, že to stále ľutuje, že mi nezaplatil ďalšie vzdelanie. Ale ja to rozhodne neľutujem. Zostal som s otcom a začal som sa postupne učiť práci na kakaovej plantáži. Začínal som tým, že som ľuďom nosil vodu. Potom som sa učil prečisťovať plantáž, zbierať kakaové struky. Bolo to desať rokov naozaj dôslednej prípravy. Prispela k tomu, aby som si túto prácu zamiloval a aby som dnes pomáhal ľuďom, ktorí sa chcú kakau venovať.

Foto: STANISLAV KOMÍNEK, FAIRTRADE ČESKO A SLOVENSKO

kakao Po zbere sa z kakaových strukov vyberajú kakaové bôby.

Dnes predsedáte družstvu ECAKOG, ktoré v rokoch 2017 až 2018 vyprodukovalo vyše 5 600 ton kakaa. Aké boli začiatky?

Uvedomil som si, že v lokalite, kde som chcel vybudovať svoju plantáž, boli takmer všetci pestovatelia v mojom veku. Mladí, mali „mladé“ polia. Cítil som príležitosť niečo vytvoriť. Najprv som s mojou víziou oslovil suseda, dnes je podpredsedom družstva. Oslovili sme ďalších ľudí z komunity a postupne sme našli pokladníka, členov rady. Spoločne sme diskutovali o úlohách družstva, šírili sme informáciu o tom, že vzniká. To bolo na začiatku roka 2012, keď jadro nášho družstva tvorilo už 521 členov (dnes ich je 3 546, každý hospodári priemerne na 2,5 hektára pôdy). Každý prispel sumou 10 000 západo­afrických frankov (približne 15 eur). Keď sme to spočítali a zistili sme, že to nestačí, znova sme obišli všetkých členov. Členovia si priplatili ešte raz takú sumu, takže nakoniec má každý dve akcie. Takto sa nám podarilo vybudovať podnik. Zaregistrovali sme sa na ministerstve poľnohospodárstva a máme pred sebou vízie, ktoré sú dosiahnuteľné.

A čo je tým hlavným motívom?

Snažíme sa spoločne vytvárať lepšie podmienky pre pestovateľov. Tí, ktorým sa darí lepšie, môžu prispieť viac než tí, ktorí sú slabí. Keď napríklad pestovateľ ochorie, potrebuje asi 25 eur na to, aby sa dostal do nemocnice. V našom družstve funguje výbor pre zdravie, ktorý umožňuje poskytnúť takéto prostriedky (v Pobreží Slonoviny neexistuje systém verejného zdravotného poistenia ako na Slovensku, preto ak pestovateľ ochorie, pohryzie ho had alebo si zlomí ruku, môže to byť pre neho a jeho rodinu existenčné). Predtým si každý pestovateľ musel sám nakupovať hnojivo, dnes ho dáva k dispozícii družstvo a zvyšujeme tak výnosy. Pomáhame zaviesť pitnú vodu, vzdelávanie. Poskytujeme pôžičky na školné pre všetkých tých, ktorí by k vzdelaniu nemali prístup. Rozdávame balíčky so školskými potrebami. Vzdelávame aj pestovateľov, aby pole vnímali ako podnik, v ktorom funguje systém práce. A snažíme sa predávať viac kakaa pod značkou Fairtrade, aby sme mohli realizovať viac z našich vízií. Úplne na začiatku sme sa však museli presunúť bližšie k asfaltovej ceste.

Prečo?

Po našich poškodených nespevnených cestách nákladiak s prívesom neprejde. Týmto sme ušetrili náklady na naloženie. A konečne sa k nám normálne dostanete (smeje sa).

Pestovatelia kakaa v Pobreží Slonoviny priemerne zarobia menej než jeden dolár denne, čiže asi 30 dolárov mesačne. Niektorí dokonca len 50 centov na deň. To je 2,5– až 5-krát menej než potrebujú na najnutnejšie veci. Darí sa vám to zlepšovať?

Vďaka zvyšovaniu výnosov to môže byť lepšie. Veľká časť farmárov dopestuje iba 200 kilogramov kakaových bôbov na hektár za rok. Ak sa im však podarí zvýšiť produkciu na 800 kilogramov na hektár, predstavuje to príjem asi 916 eur na hektár a rok (prepočítava na kalkulačke). Lenže tento príjem nemá pestovateľ celý len pre seba. Musí zaplatiť ľudí, ktorí na poli pracujú, musí aj investovať. Zvyčajne sa to delí na tretiny. Jednu tretinu dostanú pracovníci, tretina predstavuje investície do poľa a zvyšná tretina predstavuje samotný zárobok pestovateľa (a tak sa pestovateľ, ktorý hospodári na 2,5 hektára môže dopracovať k príjmu dve eurá na deň). V súčasnosti je štátom nastavená výkupná cena na úrovni 750 západoafrických frankov za kilogram (približne 1,1 eura). Radi by sme to dvihli na 1 500 (asi 2,3 eura). Priblížili by sme sa k príjmu, z ktorého by pestovateľ zvládal normálne uživiť rodinu. Aby mohol mať dobrý domov a nejaký dopravný prostriedok, aby sa deti dobre najedli. <Ot> Vaše družstvo má k tomu blízko. Takmer polovicu kakaa predávate za podmienok, ktoré stanovuje Fairtrade. Táto neziskovka navyše plánuje od októbra zvýšiť minimálnu výkupnú cenu kakaa z 2 000 na 2 400 dolárov za tonu (2,18 eura za kilogram). Vo Fairtrade ste tretí rok.

Foto: STANISLAV KOMÍNEK, FAIRTRADE ČESKO A SLOVENSKO

kakao Kakaové bôby zvážajú do skladov.

Vaše družstvo má k tomu blízko. Takmer polovicu kakaa predávate za podmienok, ktoré stanovuje Fairtrade. Táto neziskovka navyše plánuje od októbra zvýšiť minimálnu výkupnú cenu kakaa z 2 000 na 2 400 dolárov za tonu (2,18 eura za kilogram). Vo Fairtrade ste tretí rok. Menia férové ceny život pestovateľov?

Tu treba upozorniť, že minimálna výkupná cena, ktorú stanovuje Fairtrade, nepredstavuje sumu, ktorú priamo dostane pestovateľ. Štátu treba z tejto ceny odviesť dane. No cítim, že ľudia žijú lepšie. Mohli si dať plechové strechy. Miesto stien z tŕstia si niektorí postavili tehlové múry. Niekto si kúpil motorku. Iný dal deti do školy. Vzdelávajú sa samotní pestovatelia.

Menia férové ceny život pestovateľov?

Tu treba upozorniť, že minimálna výkupná cena, ktorú stanovuje Fairtrade, nepredstavuje sumu, ktorú priamo dostane pestovateľ. Štátu treba z tejto ceny odviesť dane. No cítim, že ľudia žijú lepšie. Mohli si dať plechové strechy. Miesto stien z tŕstia si niektorí postavili tehlové múry. Niekto si kúpil motorku. Iný dal deti do školy. Vzdelávajú sa samotní pestovatelia.

Súčasťou programu Fairtrade je aj takzvaný fairtradový príplatok. Od októbra to bude desať percent z ceny kakaa za tonu. Je viazaný na rozvoj komunity. Pomohlo vám to?

V prvom roku sme zaviedli zdravotné poistenie, ktoré som spomínal. Zabezpečili sme hnojivá. Ženám sme zabezpečili jeden pozemok, na ktorom môžu pestovať plodiny, ktoré môžu predávať na trhu. Ľudia získali prístup k pitnej vode. Vlani sme vyvŕtali dve studne, tento rok sme navŕtali ďalšiu. Zaplatili sme desať motoriek pre agroinžinierov, aby mohli navštevovať pestovateľov a vzdelávať ich. Zorganizovali sme akcie, na ktorých učíme ľudí prestrihávať stromčeky, aby mali väčší výnos. Získali sme 13 vozidiel, s ktorými zvážame kakao do skladov. A nakúpili sme takmer 1 000 školských balíčkov pre prvákov.

Vy ste pracovali s otcom dobrovoľne. No vyše dva milióny detí pracujú na kakaových farmách nútene. Niektoré unášajú z okolitých štátov. Hoci sa najväčšie kakaové firmy v roku 2001 zaviazali v takzvanom protokole Harkin-Engel, že do roku 2015 zmiernia detskú prácu o 70 percent, nepodarilo sa to. Termín sa posunul do roku 2020. Aká je situácia dnes?

Zlepšuje sa to aj vďaka tomu, že prebieha vzdelávanie v tejto oblasti. V tomto smere sa angažuje naša prvá dáma (Dominique Folloroux-Ouattara). Aj v rámci nášho družstva máme radu pre boj proti detskej práci, ktorú riadi jedna pestovateľka. Naša krajina navyše zaviedla školy zdarma až do 16 rokov. A platný je už aj zákon, ktorý zavádza povinnú školskú dochádzku a sankcie pre rodičov, ak deti nechodia do školy. Hovorí sa, že na západe krajiny sú ešte detskí pracovníci, v našom regióne sa s tým už takmer nestretávame. No problém je aj v tom, že každý má svoje vlastné vnímanie toho, čo je detská práca. Ak vrcholí zber kakaa a dieťa ide pomôcť otcovi, nosí ľuďom vodu, je to je detská práca alebo nie? V každom prípade to, že je vidieť menej mladých pracovníkov na kakaových plantážach, neznamená, že sa vyriešil problém s detskou prácou.

Takže tlak na kakaové firmy má za následok aj to, že sa mnohé deti len presunuli inam?

Áno. Deti idú pracovať skôr do zlatých baní, predávajú na ulici, pracujú v autoopravovniach, v doprave. Veľakrát je za tým aj ťažká ekonomická situácia rodín. Mnohé sú na tom tak zle, že deti musia prispievať do ekonomiky domácnosti.

A ako je to vo vašom družstve?

Našou výhodou je to, že všetci družstevníci majú malé políčka. Jeden, dva, tri hektáre. Ja mám osem hektárov, ale možno som jedným z najväčších pestovateľov v rámci družstva. Nuž a pestovatelia sa dohodnú a navzájom si pomáhajú pri zbere kakaa. Inak je pre nás vôbec ťažké nájsť niekoho, kto by bol ochotný pracovať na poli.

Rád by som sa ešte vrátil do vášho detstva. Ako sa z vášho pohľadu zmenilo životné prostredie, príroda, krajina?

Už nemáme lesy. Je ich stále menej. Populácia pritom rastie, ľudí je čoraz viac. Pamätám si, že keď som bol malý, dostatočne pršalo. Tak to je.

Foto: STANISLAV KOMÍNEK, FAIRTRADE ČESKO A SLOVENSKO

kakao, kakaové bôby, fermentácia Kakaové bôby sa nakoniec fermentujú, aby získali tú správnu chuť.

Pýtam sa to preto, lebo od roku 1960 prišla vaša krajina o 80 percent dažďových pralesov. A to najmä kvôli zakladaniu nových kakaových plantáží. Aké sú dosahy?

Prestáva pršať. Zrážky klesajú. Keďže neprší, úroda kakaovníkov nie je taká dobrá ako kedysi. Aj na toto v rámci družstva myslíme. Tento rok sme pripravili 13-tisíc sadeníc stromčekov, ktoré vysadíme vďaka fairtrade príplatkom na našich pozemkoch (odmlčí sa). My sme ten les zničili a teraz sa ho snažíme obnoviť.

Vrátite do krajiny pôvodné druhy?

Áno. Ide o typické druhy stromov, ako je napríklad samba. Sú medzi nimi zastúpené ovocné stromy, ale aj druhy, ktoré sa dajú spracovať na drevo. Pôjde teda o formu agrolesníctva. Už sme pripravili prvé plantáže, na ktorých pestovateľom ukazujeme, že aj viacero plodín môže rásť spolu. A hovoríme im, že niekde ani nemusia nič vysádzať. Stačí, ak si pri prečisťovaní poľa všimnú, že tam rastie mladý strom. Nemusia ho vyťať. Oplatí sa im to. Potrebujeme rozšíriť takúto kultúru, aby poľnohospodár vedel, že prítomnosť stromu je prospešná pre kakaovníky. Toto dokážeme dosiahnuť len vďaka vzdelávaniu, nuž a to vieme zabezpečiť len vďaka programom, ktoré sa usilujú o férové ceny.

Sťažuje vám klimatická kríza pestovanie kakaovníkov?

Myslím si, že áno. Keby tá produkcia bola rovnaká ako kedysi, tak by to bolo pre nás jednoduchšie. V roku 2014 sme zažili suchý vietor, ktorý poškodil veľké množstvo kakaovníkov. Také niečo sme ešte nevideli. Počas troch dní kakaovníky stratili všetky listy. A pri tých, ktoré listy nestratili, sme si všimli, že už sú mŕtve. Predtým sa suchý rok vyskytol raz za 20 rokov. Dnes je to čím ďalej, tým častejšie a zrážky sú naozaj viditeľne menšie. Spomínam si, že kedysi sa stávalo, že som desať dní nemohol ísť do školy, pretože v kuse pršalo. Dnes už nie je bežný ani dážď, ktorý trvá celú noc. Snažíme sa zapojiť každého a nastaviť povedomie celej komunity tak, aby vedela, že sa to týka nás všetkých. Sme si vedomí toho, že lesy sú tu pre všetkých a my ich musíme chrániť.

Odborníci varujú pred nedostatkom kakaa. Jeho spotreba v Číne rastie, stromy však ohrozuje neliečiteľná choroba, takzvaný AIDS kakaovníkov. Ako vidíte budúcnosť kakaa vy?

Ak sa všetci v reťazci budú správať zodpovedne a uvedomelo, pestovateľ, odberateľ, výrobca, obchodník a konečný zákazník, tak si myslím, že to pôjde dobre. Ak nie, tak tvrdím, že o 15 rokov klesne produkcia kakaa strmo nadol. Zdá sa, že je to ďaleko, no nie je to tak. Všetko je to prepojené. Ak budú zákazníci uprednostňovať výrobky s férovou cenou, viac prostriedkov získajú pestovatelia a ich komunity. Mladí ľudia sa budú o to zaujímať a budú pokračovať v práci. Ak budú novinári informovať o problémoch kakaa, tak to môže viesť k stabilizácii situácie.

Lenže keď z férových cien plynú také výhody, prečo je z celkovo 3 000 družstiev pestujúcich kakao v Pobreží Slonoviny zapojených do Fairtrade iba 234?

Súvisí to s dopytom po produktoch s férovými cenami (napríklad na Slovensku síce v uplynulom roku stúpol predaj fairtradovej kávy o 66 percent, no stále predstavuje celkový podiel na slovenskom kávovom trhu iba 1,2 percenta, pri kakau sa tieto čísla získavajú ťažko, pretože tvorí zložku v rôznych výrobkoch, káva sa takmer výhradne predáva ako jednozložkový nápoj). Aby ste sa mohli certifikovať, musíte spĺňať štandardy, musíte platiť poplatky za kontroly. Ak farmár kompletne zmení spôsob, akým pracuje, len aby sa dostal k férovým cenám, no nemá zabezpečený odbyt, tak ho to zruinuje. A potom je ťažké to odkomunikovať, že je to výhodné.

Koľko máte detí?

Tri. Najmladší syn má šesť a druhý osem rokov. Najstaršia je dcéra, má dvanásť, dokončuje posledný rok základnej školy. Na budúci rok pôjde na gymnázium.

Budú tak ako vy pokračovať v šľapajach svojho otca?

To závisí od nich. Musia sa najprv naučiť urobiť vlastnú voľbu. Keď sa pýtam mojej dcéry, odpovedá mi – budem architektka. Druhý syn chce byť lekárom. Najmladší futbalistom. Ale vozím ich so sebou na pole. Poznám ľudí, ktorí sú v pracovných dňoch lekármi a cez víkend pracujú na poli. Možno to niekto z nich bude vedieť takto skĺbiť. No najprv musia získať lásku k pestovaniu. Učím deti, aby mali rady zem. A uvidíme.