Vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Ladislav Miko: Ohrozujeme podstatu pôdy

Intenzívne poľnohospodárstvo nevyháňa z krajiny iba hmyz, vtáky či žaby. Ničí aj organizmy v pôde. Práve bez nich krajina prestáva fungovať. Viac v rozhovore prezradil pôdny biológ a ekológ Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

03.12.2019 08:00
Ekológ Ladislav Miko Foto: ,
Ladislav Miko
debata (4)

Aký dosah intenzívneho poľnohospodárstva je podľa vás najvážnejší?

Z pôdy sa stráca organická hmota. V dôsledku toho sa narúša pôdna štruktúra. A tá je základným predpokladom pre pôdnu úrodnosť, pre schopnosť zadržať vodu. Predstavuje životné prostredie pre všetky pôdne organizmy, ktoré zabezpečujú pôdne funkcie.

Čo to znamená?

S rastúcou intenzitou poľnohospodárstva čoraz viac ohrozujeme samotnú podstatu toho, ako má pôda fungovať. Musíme to nahrádzať umelo. Dodávať viac živín, pesticídov a nakoniec aj zavlažovať, pretože voda sa tam už neudrží. Všetky tieto veci súvisia so správnym fungovaním pôdy, ktoré je závislé od pôdnych organizmov. Intenzívne hospodárenie sa takmer rovná decimácii života v poľnohospodárskej pôde. Treba hľadať spôsoby, ako dostať život späť.

Stačí prejsť na šetrnejšie hospodárenie a pôdne organizmy sa rýchlo vrátia?

Je to možné, ale nedá sa povedať, že sa to udeje v krátkom čase. Veda nám ukazuje, že zhruba rovnako dlhú dobu, ako trvali intenzívne zásahy do pôdy, potrebujeme na to, aby sa situácia vrátila do normálu. S intenzívnym hospodárením sme začali od 50. rokov 20. storočia. 70 rokov trvali negatívne dosahy, ktoré viedli k degradácii pôdy, hoci nie všade sú rovnaké. Ďalších 70 rokov môže trvať, kým sa dostaneme do pôvodného stavu. Nie je to však beznádejné.

Čo treba urobiť?

Vytvoriť podmienky pre pôdny život. Dať organickú hmotu späť do pôdy. A zmeniť štruktúru krajiny, ktorá umožní, aby pôdne organizmy rekolonizovali veľké lány. Čím viac sú polia predelené krajinnými prvkami (stromoradiami, lúčnymi pásmi a pod.), z ktorých sa tie organizmy môžu vrátiť do polí, tým väčšia je šanca na rýchlejšiu rekonvalescenciu našej pôdy.

Čiže návrat k malým políčkam?

Nemusia byť úplne malé. Ide o to, aby boli rozčlenené. Aby tam boli štruktúry, ktoré umožnia prežívanie pôdnych organizmov a ktoré nebudú obhospodarované v intenzívnom režime.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #poľnohospodárstvo #biodiverzita