Mala to byť nudná schôdzka NATO. Nebude

Budú to búrlivé oslavy sedemdesiatky NATO alebo skôr búrlivá diskusia o budúcnosti Severoatlantickej aliancie? V Londýne sa dnes a zajtra koná schôdzka organizácie na úrovni lídrov členských krajín. Ako bude vyzerať? Pre Pravdu to opísal slovenský veľvyslanec pri NATO Radovan Javorčík. Slovenskú delegáciu v hlavnom meste Británie povedie prezidentka Zuzana Čaputová.

03.12.2019 10:00
debata (7)
Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová počas... Foto: SITA, Martin Medňanský
PREZIDENTKA: Navštívila Belgicko Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová počas júnovej návštevy centrály aliancie v Bruseli. Vpravo generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, vľavo slovenský veľvyslanec pri aliancii Radovan Javorčík.

Stretnutie v Londýne má potvrdiť spojenecké záväzky členov Severoatlantickej aliancie. Ako do toho prehovorí Slovensko?

V prvom rade sú tu politické záväzky. Vychádzajú z toho, že Slovensko pokladá NATO za hlavné fórum pre strategickú debatu o bezpečnosti a obrane. Lídri sa budú rozprávať o citlivých záležitostiach, ako sú situácia v severnej Sýrii, Čiernom mori, ako nastaviť napríklad naše vzťahy s Čínou. Na pôde aliancie na summitoch v roku 2014 vo Walese a v roku 2016 vo Varšave sa aj Slovensko prihlásilo k tvrdým záväzkom NATO. Týkajú sa troch skupín.

Čo do nich patrí?

Prvá súvisí s výdavkami na obranu vo výške dvoch percent HDP. Slovensko si za týmto záväzkom stojí. Potvrdili sme ho v pláne, ktorý každý rok odovzdávame generálnemu tajomníkovi aliancie. Do roku 2024 tento záväzok dosiahneme. Zaviazali sme sa tiež, že vyčleníme dostatok peňazí na modernizáciu ozbrojených síl a budovanie spôsobilostí, ktoré sú vhodné pre kolektívnu obranu. Čo sa týka financií, tak na tento záväzok by malo ísť 20 percent z obranného rozpočtu. Už teraz na to dávame viac peňazí a bude to tak aj do konca roku 2024. Modernizujeme armádu, budujeme ťažkú mechanizovanú brigádu. Je to jeden z prioritných kolektívnych cieľov aliancie. Prispievame do všetkých nových spôsobilostí, ktoré sme si odsúhlasili ako súčasť adaptácie spojencov. Je to známa Iniciatíva pripravenosti NATO. Tretia oblasť sú príspevky do operácií. Slovensko má vojakov v Afganistane, v Pobaltí, podieľame sa na výcvikovej misii v Iraku, respektíve cvičíme Iračanov u nás doma.

Bude schôdzka v Londýne viac oslavou 70. výročia NATO alebo diskusiou o budúcnosti? Aj vzhľadom na napätie, ktoré vládne v rámci aliancie a týka sa nevyspytateľnosti amerického prezidenta Donalda Trumpa, nedávnych výrokov šéfa Elyzejského paláca Emmanuela Macrona o mozgovej smrti aliancie či postupu tureckej hlavy štátu Recepa Tayyipa Erdogana v severnej Sýrii.

Keby sme veci prenechali len byrokratom, tak by sa to skončilo nudne a bez väčších prekvapení. Schôdzka mala byť skôr len vyvrcholením osláv 70. výročia založenia aliancie, 30 rokov od pádu Berlínskeho múru či veľkého rozšírenia NATO pred 15 rokmi. Spomenuli ste niektoré vyjadrenia, ktoré sa však dajú vnímať pozitívne. V aliancii vyvolali istý typ debaty, ktorú sme už mohli mať v NATO aj skôr. Cez vyjadrenia prezidenta Macrona a ďalších sme sa z prvoplánového, skratkovitého upozorňovania na niektoré veci dostali do fázy, keď lídri môžu veľmi otvorene diskutovať. V tomto je aliancia skvelá. Vo vnútri NATO sa jednotlivé témy vydebatujú, nájdu sa spoločné prieniky, ktoré sú momentálne veľké, a pokračuje sa ďalej. Pred pol rokom sme očakávali nudné, slávnostné a predvídateľné stretnutie. Teraz to vyzerá tak, že diskusia na schôdzke sa môže vyvinúť celkom zaujímavo. Azda prinesie aj nejaké rozhodnutie, ako posunúť túto politickú debatu ďalej.

Čo to znamená z pohľadu Slovenska?

Posunutie debaty ďalej by bol návrat k multilateralizmu. Pri niektorých krajinách a lídroch pozorujeme, že preferujú jednostranné konanie a rozhodnutia. Slovensko sa v medzinárodných vzťahoch spolieha na multilateralizmus, vládu práva a dodržiavanie pravidiel. Samozrejme, máme na niektoré veci rôzne názory. Napríklad v otázke Iránu a jeho jadrového programu. Európania a Američania na to majú výrazne odlišné pohľady. Na základných veciach však panuje v aliancii zhoda. Dokonca aj Macron hovorí, že nechce, aby Američania odišli z Európy. Bola by to veľká chyba. Európa nemá objektívne dostatok zdrojov, aby z obrannej a vojenskej stránky vykompenzovala odchod USA. Sila NATO by klesla. Nemohli by sme už o aliancii hovoriť ako o platforme, kde s Američanmi a Kanaďanmi strategicky diskutujeme. Spojené štáty s NATO komunikujú a konzultujú veci. Pre Slovensko je tiež dôležité šírenie bezpečnosti v našom okolí, teda vyslanie pomerne jasných odkazov Ukrajine, Gruzínsku či západnému Balkánu. A ešte by som spomenul jednu vec. Je to spôsob, akým sa venujeme novým technológiám. A nehovorím len o 5G, ale aj o umelej inteligencii, ako zasiahne do fungovania našej spoločnosti. Debata o tom je v rámci NATO priamočiarejšia ako napríklad v EÚ, kde musíme brať do úvahy konkrétne legislatívy.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #Londýn #NATO #Zuzana Čaputová #Radovan Javorčík