Slovenky v českých filmoch. Stále je o ne záujem

Vlastina Kounická Svátková: Zaspím skôr, než odbije dvanásta

Zmenili sa vaše Vianoce narodením detí?

Vianoce bez detí by nás už tak nebavili. Tešia sa, píšu Ježiškovi dojemné listy. Najstarší syn napísal: Nechcem nič, len svetový mier, a aby sme boli všetci zdraví. Neviem, či to bolo manipulatívne, aby dostal niečo pod stromček, ale fungovalo to.

Aké sú vaše zvyky počas sviatkov?

Zapaľujeme sviečky na adventnom venci, púšťame lodičky z orechov a sviečok, aby sme vedeli, či sa o rok stretneme. Naším zvykom z Myjavy je oblátka s medom, aby sme boli šikovní ako včielky a s cesnakom, aby sme boli zdraví. Môj muž však odmieta jesť “cesnakové placky”. Od Vianočného stola sa nemá odchádzať, ale pri našich synoch sa to nedá. Celé Vianoce sme preto zjednodušili a zrýchlili.

Dávate si s mužom darčeky?

Navrhla som, aby sme si už darčeky nedávali, aby sme nepodporovali konzum, nenaháňali sa v decembri po obchodoch, nelámali si hlavu nad tým, čo kúpiť otcovi a mame. Môj muž ma však nepodporil. Už to vraj raz zaviedli a nefungovalo to. Dohodli sme sa však, že my dvaja si nedáme hmotný darček, ale zážitky.

Aké?

Želám si zbrojný pas. Jiří súhlasil pod podmienkou, že ma najskôr vezme na strelnicu, kde si vyskúšam, aké to je, keď ma revolver odhodí. A tiež nezabudol s pochybnosťami v hlase dodať, že budem musieť urobiť psychologické tes­ty…

Ako vyzerá vaša vianočná výzdoba?

Na rozdiel od mamy, ktorá si na vianočnú výzdobu potrpí, nemám doma nič. Stromček by som najradšej kúpila taký nedokonalý, ktorý je na vyhodenie a nikto ho nechce. Nemusím mať najkrajšiu jedličku, najkrajšie ozdoby podľa posledného trendu.

Pred Vianocami bude mať premiéru film Môj príbeh, kvôli ktorému ste sa učili tancovať balet. Išlo vám to?

Nenazvala by som to baletom. Nie sme v Hollywoode, aby sme sa rok pripravovali na ťažké úlohy a ešte by nám za to niekto aj platil. Mala som pár lekcií s profesionálnou baletkou, po ktorých bolo jasné, že budem rada, ak sa vôbec pekne vystriem, a po troch deťoch určite roznožku neurobím. Chodila som po javisku v piškótoch a nadávala som, že sa mi baletný dres zarezáva do zadku. Cítila som sa nepatrične, myslela som si, že film bude o týranej žene a nie baletke.

Čo ste kvôli filmovým úlohám ešte museli zvládnuť?

Vo filme Ganger Ka som sa musela naučiť hrať na violončelo, a v jednom čínskom seriáli som sa učila spievať operu. Túžim po tom, aby mi dal niekto rolu klaviristky – na klavír hrať viem.

Čo bolo najťažšie pri nakrúcaní príbehu o týranej baletke?

Po jeho dokončení som mala dva týždne tik v oku. Je ťažké povedať, z čoho. Možno z únavy, zo stresu, z toho, že som pri nakrúcaní veľa plakala. Keďže hlavná hrdinka má na tvári aj na tele popáleniny, musela som mať na sebe počas nakrúcania masku, ktorá sa lepila a odstraňovala rozpúšťadlom. Mám citlivú pleť, a už počas maskérskych skúšok som dostala alergiu. Bol to ťažký súboj samej so sebou. Ja som popálenú len predstierala, ale v čakárni na oddelení popálenín som videla skutočných pacientov. Vtedy som si povedala, že moja precitlivená pleť je nič oproti ich problémom, s ktorými musia žiť každý deň. Na masku som si zvykla. Dokonca tak, že som s ňou v Zlíne chodila aj do reštaurácie. Ľudia sa za mnou otáčali, civeli na mňa, zabúdali rozprávať. Bolo zaujímavé sledovať, akou optikou na mňa okolie pozerá a aspoň trochu sa vcítiť do ľudí s nejakým viditeľným handicapom.

Bolo nakrúcanie istým spôsobom vašou očistou, keďže ste, tak ako hlavná hrdinka, na vlastnej koži okúsili život s násilníkom?

Očista to určite bola. Rolu som však nebrala preto, aby som sa vysporiadala s vlastnými zážitkami a spomienkami. To už mám dávno za sebou. Vďaka svojej skúsenosti som mohla rolu viac precítiť, dokázala som pochopiť, čo Eli prežíva, prečo od násilníka neodišla.

Prečo žena ospravedlňuje násilníka?

Takýto partner býva skvelý manipulátor. Vyzná žene lásku, presvedčí ju o tom, aká je nenahraditeľná, ospravedlní sa a sľúbi, že to už nikdy neurobí, že ho to mrzí a že to ľutuje. Žena mu, samozrejme, verí. Keď ideme do vzťahu, tak naplno a veríme mu.

Je ťažké po takejto skúsenosti dôverovať mužom?

Je to veľmi ťažké. Zranenia v nás ostávajú po celý život. V každom novom vzťahu sa nepríjemná spomienka občas vynorí. Stačí zmienka alebo gesto, ktoré nám pripomenú predchádzajúceho muža a dostávame strach. Učíme sa žiť znovu vo vzťahu. Rovnako ako sa deti učia chodiť a rozprávať, my sa učíme dôverovať. Je dobré mať pri sebe duševne zrelého partnera, ktorý vie naše obavy rozpoznať.

Po nepríjemnom zážitku pomáhajú Elizabeth priateľky. Máte aj vy také blízke osoby alebo so svojimi smútkami radšej bojujete sama?

Skôr sama alebo s partnerom. S ním chcem všetko zdieľať, je to môj najbližší človek. Neznamená to, že nemám kamarátky, ale nemáme terapeutické seansy pri café latte ako vo filme. Keď som bola mladšia, zaťažovala som svoje kamarátky s každou hlúposťou. Už to nerobím. Uvedomila som si, aké to musí byť pre ne vyčerpávajúce.

Čím vám bola vaša Elizabeth blízka a s ktorou jej črtou ste sa nestotožnili?

Hovorila som jej trdlo Ely. Snažila som sa upraviť si texty, aby mi išli do úst, aby som tomu, čo hovorím, sama verila. Napriek tomu je Ely iná ako ja. Je submisívna, nedokáže sa postaviť sama za seba. Keď jej muž niečo vyčíta, mlčí. Baletky sú možno zvyknuté na drinu a bolesť. Ja by som sa bránila, ale keď som bola mladšia, tak som nedokázala z takého vzťahu bez problémov odísť. Skôr som sa snažila hľadať riešenia a ťahala som muža na psychoterapiu.

Partnerom sa nie vždy chce zdieľať naše ženské problémy…

Sú len inak nastavení. Stane sa mi, že občas košato rozprávam, vypúšťam emócie a môj muž sa ma opýta: Prečo si teda toľko nakladáš na plecia? A začne mi hovoriť, čo mám robiť. Ja však nepotrebujem rady, len chcem, aby ma počúval. Muži potrebujú na konverzáciu s nami manuál. A môj muž navyše robí veci zásadne inak, po svojom.

Ako?

Nedávno som dostala pozvánku na peknú večernú akciu a ukecala som ho, aby so mnou aspoň raz v živote niekam išiel. Súhlasil a poslal mi fotku turistických topánok. Vraj sa mu páčia a či môže ísť v nich. Pochopila som, že ho neprerobím. A je vlastne veľmi dobre, že si drží svoju autenticitu. To by sme sa mali od neho všetky naučiť a nie sa stále prispôsobovať okoliu a tomu, aké nás chcú mať ostatní.

Ste veľmi aktívna na facebooku či instagrame. Čo vám dáva vyjadrovanie sa na sociálnych sieťach?

Aj ja som začínala tak, že som si robila selfíčka. Očakávala som za ne lajky, zvyšovalo mi to sebavedomie. Potom som si uvedomila, že to je hlúposť, a začala som si zo seba robiť srandu. Píšem o svojom živote pravdivo. Priznám verejne, že sme sa s mužom pohádali, že som vyčerpaná, odfotím sa nenamaľovaná, priznám brucho po pôrode. To vyťahané, autentické. Pochopila som, že to je tá najlepšia cesta, ako druhým pomôcť, ako ich inšpirovať. Aby sa nesnažili byť dokonalí, lebo na sociálnych sieťach sú všetci takí – majú dokonalé rodiny, šikovné deti, uverejňujú fotky z úžasných dovoleniek. Keď na to pozeráte, máte pocit, že váš život je nanič…

Kedy prišla tá zmena?

Asi aj vďaka mojmu mužovi. Neznáša, keď niekto niečo predstiera, keď sa štylizuje. Aj preto som mnou nikam nechodí, aby sa nemusel pretvarovať. Keď som sa sťažovala, že mám celulitídu, povedal mi: To si odfoť na instagram, s tým sa pochváľ, uvidíš, aký to bude mať úspech. Bol by najradšej, keby som sa ani nemaľovala, lebo mi to tak najviac pristane. Podľa neho, nie podľa mňa.

Odkiaľ je váš muž?

Je z Mostu. Neviem, či ste zaregistrovali ten seriál. To hovorí za všetko. Býval oproti Severke.

Dávate si novoročné predsavzatia?

Vôbec nie. Ani neoslavujem Silvestra. Zaspím skôr, než odbije dvanásta. Máme však predsavzatie, že od pätnásteho januára nebudeme rok piť alkohol.

Fúha. A to bol koho nápad?

No môjho muža. Kto by mohol mať také hlúpe nápady? Aby som mu dokázala, že to dám, pôjdem do toho. Povedal, že keď to dokážem, už dá pokoj.

Zuzana Norisová: Milujem gýčové svetielka

Pozeráte romantické vianočné filmy?

Mám ich veľmi rada, najmä v takom pochmúrnejšom predvianočnom období, keď je hmla a sneh ešte v nedohľadne. Ako dnes. Zobudila som sa, pozrela som von a povedala som si: Ešteže sme aspoň nakrútili film Šťastný nový rok. A rozprávky? Tie milujem! Teším sa na Ľadové kráľovstvo. Disneyovky sú perfektná herecká škola. Kreslené postavičky hrajú tak presne, že by sme sa mohli od nich učiť. Vianočné rozprávky si pravidelne púšťam ako kulisu pri varení a pečení.

Ako sa zmenili vaše Vianoce narodením detí?

Úplne, pretože ich celé pripravujem ja. Minulý rok som však mala veľa práce, mala som divadelnú premiéru, veľa zájazdov – bola som nesmierne unavená a na všetko som sa vykašľala. Vzdala som sa predstavy, že všetko musí byť úplne dokonalé a môj muž bol najšťastnejší. Nebolo nič napečené, len hubovník, náš tradičný slaný koláč, ktorý pojedáme celý deň pred štedrovečernou večerou.

Čo nesmie ešte chýbať na stole počas večere?

Počas prvých Vianoc sme robili všetko dvojmo. Môj muž varil rybaciu polievku, ja kapustnicu, aj šalát sme robili dvojmo. Dnes sme sa už zjednotili, zjednodušili sme to. Vytvorili sme si také vlastné Vianoce, najmä nech je kľud. Pred tým, než zazvoní zvonček a začnú sa rozdávať darčeky, tradične počúvame Karla Gotta. Božský Kája a Bílé Vánoce, to musí byť.

Je nejaký darček, po ktorom ste túžili a nikdy ste ho nedostali?

To nie, nespomínam si. Veľmi však túžim po veľkom svietiacom sobovi na záhrade. Minulý rok sme to nestihli a môj Ondrík stále dúfa, že si to rozmyslím. Milujem gýčové svetielka, aj stromček máme preplácaný a svieti počas celých Vianoc.

Dávate si novoročné predsavzatia?

Vsádzam na numerológiu. V každom roku od narodenín do narodenín je nejaké číslo, ktoré nás sprevádza. V decembri zvyknem zájsť k numerologičke, opýtam sa jej, ktorým smerom ísť, na čo si dať pozor. Funguje to.

Niekedy sa s týmito sviatkami zvyknú spájať aj rôzne depresie. Smútok Vianoc vás obchádza?

Silvester je pre mňa taký deň. Rada sa zabávam, ale nie organizovane. Väčšinou v tento deň na mňa niečo doľahne. Niečo sa končí, je to nenávratne preč. Koncom januára mám narodeniny, opäť budem o rok staršia… Začnem sa hrabať v sebe, pomocou numerológie a tarotových kariet riešim, čo by sa mohlo stať. Mám rada tú tajomnú atmosféru, energiu, ktorá pri tom vzniká. Pri dieťati sa to veľmi nedá, ale keď som bývala v Prahe, zapálila som si sviečky a spolu s mačkami som veštila sebe aj druhým. Numerológia však nie je veštenie, vychádza z čísel.

Vo filme Môj príbeh hráte kartárku Sofiu. Šili vám rolu namieru?

Už keď mi prišiel scenár a ešte som nevedela, ktorú postavu budem hrať, mala som pocit, že Sofia som ja. Scenáristi sa skutočne inšpirovali mnou. Postava je napísaná vo veselých farbách, chodí neskoro, vyťahuje karty… No dobre, povedala som si, tak zahrám seba.

Váš manžel, Ondrej Kovaľ, je takisto herec. Kto vám pomáha s dcérkou, keď obaja pracujete?

Pomáha nám moja mama, na víkendy ide občas do Malaciek. Niekedy máme skutočne veľa práce, ale práve kvôli tomu, aby som bola večer doma, sa snažím robiť menej divadelných predstavení. Naposledy som v Prahe nakrúcala Tvoja tvár má známy hlas, do toho som nakrúcala seriál Prázdniny.

Vo filme Šťastný nový rok, tak ako v seriáli Milenky, je takmer identické obsadenie ženských úloh. Pomohlo vám, že ste boli zohratá partia ====?

Bol to z veľkej častí tím z Mileniek a preto naša srdcovka. Išli sme do toho s veľkou chuťou. Nakrúcanie v horách, v zime, a väčšinou v noci, aby okolo nás neboli ľudia, však bolo veľmi náročné. Moja postava mala neustále oblečené minisukne a keďže sme nakrúcali na Štrbskom plese, odniesli si to moje močové cesty.

Film je takou módnou prehliadkou. Kedysi ste nosili cukríkový nápadný šatník, usadili ste sa vo svojich outfitoch?

Kostýmy mala na starosti Adriana Kronerová, ktorá film aj produkovala. Môj štýl sa trochu zmenil. Mám radšej jednoduchšie veci, zemitejšie. Už to nie je taká šialenosť, ako pred pár rokmi, kedy som nosila všetko naraz. Keď sa pozriem na fotky, vôbec tomu nerozumiem, ale aj dnes sa mi páčia originálne veci. Ak by som teraz nebola v kostýme z filmu, určite mám na sebe náušnice so Spidermanom.

S vaším manželom Ondrejom ste si zahrali na divadelných doskách, stretli ste sa na pľaci aj pred kamerou?

V máji sme nakrúcali spolu film Stand up, kde má Ondrík hlavnú rolu. Ja hrám jeho frustrovanú manželku, na ktorú kašle.

Mali ste počas nakrúcania alebo v divadle masku, či kostým, ktorý bol nepríjemný?

Počas nakrúcania šou Tvoja tvár má známy hlas, som vyskúšala veľa kostýmov a masiek. Najhorší boli pre mňa fúzatí chlapi z Bee Gees, český rapper kapitán Demo, Billy Cyrus, kostým ktorého príšerne škriabal. Bolo úžasné pozorovať, ako tvar nosa zmení človeka. Bavilo ma vyskúšať si iný spôsob spevu či výslovnosti. To je pre herečku vždy výzva.

V dnešnej dobe zohrávajú v kariére hercov a spevákov dôležitú úlohu sociálne siete. Máte svoj profil?

Nemám. Konto na facebooku mám, ale nie pod svojím menom, preto, aby som bola v kontakte so spolužiakmi, kolegami a známymi, aj tými čo sú v zahraničí. Pod Zuzanou Norisovou sú fiktívne osoby, ktoré tam dávajú rôzne hlúposti v mojom mene. Myslím, že podobne je to aj na Instagrame, kde si pod mojim menom niekto iný ventiluje infantilné názory. Som v tom staromódna, mám pocit, že to nepotrebujem. Prácu mám a toľko času tráviť pri počítači sa mi nechce.