Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Celkom sme si už zvykli, že Vianoce bývajú skôr na blate ako na snehu.
Je teplejšie, a to nielen na jar, v lete či na jeseň, ale aj v zime. Prevádzkovatelia lyžiarskych stredísk to povedali jednoznačne. Napríklad na severovýchodnom Slovensku ešte pred 15 rokmi trvala hlavná lyžiarska sezóna 130 dní a teraz je to už menej ako 100 dní. Začínajú tesne pred sviatkami alebo počas nich a končia jarnými prázdninami.
Takže sneh už nebude ani na miestach, kde býval?
Postupne sa prepracujeme k tomu, že istota snehovej pokrývky sa bude spájať s vyššou nadmorskou výškou. U nás sa spomína hraničná hodnota okolo tisíc metrov nad morom. To znamená, že v regiónoch, ktorých je na Slovensku väčšina, bude výskyt snehu stále menší.
Takže môžu byť bez snehu aj Tatry?
Ak si zoberieme, aký je v Tatrách podiel územia, ktoré má výšku dvetisíc metrov a viac, tak aj v Tatrách bude snehu menej. Bude ho vidno, ale nie je zaručené, že napríklad v tatranských osadách bude s takou istotou bývať snehová pokrývka ako v minulosti. Ľudia, ktorí žijú v Smokovcoch a Hágoch, pred 30 rokmi nerozmýšľali, či na Vianoce budú mať sneh. Ale dnes to riešia rovnako ako ľudia z nižších polôh.
Už roky sa hovorí, že raz na Slovensku budeme mať stredomorskú klímu. Je to pravda?
Myslím si, že ten posun prebieha. Dôkazom je aj to, čo sa práve deje. V priebehu roka 2019 bolo dlho sucho, cítili sme to na rôznych úrovniach a s rôznymi nepríjemnými dôsledkami. Pršať začalo v druhej polovici jesene, v novembri. A teraz pravidelne prší a dosť veľa. V ročnom režime zrážok sú príznaky, ktoré sú typické pre oblasť Stredomoria. Aj tam majú v lete menej zrážok, teplo, sucho, v jeseni a zime veľa prší, je zamračené a málo svieti slnko.
V tomto roku akoby pršalo len dva mesiace – v máji a novembri. To zrejme nie je celkom normálne.
U nás by mali byť zrážky najmä na severozápade, severe a severovýchode Slovenska, a ich časové rozloženie by malo byť rovnomernejšie. Vrchol ich výskytu by mal byť v období vrcholu leta. Na Orave bývalo kedysi veľa zrážok aj v decembri, ale teraz je to opačne. Je to podmienené zrážkami, ktoré neprichádzajú od severozápadu a západu, ale od juhu. Preto je teraz viac zrážok v južnej polovici Slovenska.
Čo to bude pre severnú časť Slovenska znamenať?
Ak sa to bude takto vyvíjať dlhodobejšie, môže to mať vplyv napríklad na dostupnosť vlahy pre niektoré rastliny, aj stromy. Nebude sa tak dobre dariť ihličnanom, ktoré potrebujú pravidelne vlhké prostredie, nemajú rady sucho a horúco. Vegetácia a najmä stromy sú indikátor klimatických podmienok. Zmenené klimatické podmienky budú spôsobovať zmeny vo vegetačnom pokryve.
Mohli by sme povedať, že desať mesiacov bolo suchých?
Nesmieme zabudnúť, že v prvej polovici januára bolo dosť veľa zrážok, dokonca padal sneh. Vyzeralo to nádejne, že aj v nasledujúcom období by malo byť zrážok dosť. Ale nadnormálne množstvo zrážok sa skončilo v polovici januára, sneh ešte vďaka mrazom chvíľu vydržal, v priebehu februára sa oteplilo a to množstvo snehu sa roztopilo. Nasledovalo teplé obdobie bez zrážok. Sucho sa začalo už koncom zimy, prerušili ho májové zrážky. Boli výdatné a zdalo sa, že začiatkom leta nebude problém s dostatkom vlahy. Bola to však záležitosť týždňa, dvoch. Komáre využili vlahu z májových zrážok, v oteplení začiatkom júna sa rozmnožili. Ale ako rýchlo sa objavili, tak rýchlo aj zmizli v druhej polovici júna, pretože už bolo sucho.
Práve tá rýchlosť je hrozivá…
Tohtoročný jún bol nadnormálne teplý. Niektoré meteorologické stanice Slovenska zaznamenali v júni najvyššiu priemernú mesačnú teplotu vzduchu. Je napríklad paradoxné, že v Oravskej Lesnej mali v júni najvyššiu priemernú mesačnú teplotu v celom období prevádzky meteorologickej stanice. Pritom v júni by tam malo byť oblačno, zamračené, dážď každý druhý deň.
Môžeme povedať, že aj na miestach, ktoré sme považovali nedotknuté klimatickou zmenou, sa prejavuje?
V tomto roku sme zaznamenali tri výrazne kladné teplotné anomálie na Lomnickom štíte: 26. júna to bolo 17,5 stupňa, čo znamenalo nový rekord maximálnej dennej teploty pre jún, potom 1. júla 19,5 stupňa, čo bol nový rekord pre júl a 17. decembra 6,4 stupňa. Takže v troch mesiacoch tam boli prekonané celomesačné hodnoty. Lomnický štít je fakticky vo voľnej atmosfére, nemôžeme hovoriť o ovplyvňovaní zemským povrchom. Keď sa takéto zmeny prejavujú v takej nadmorskej výške, v tých nižších sa dejú o to viac.
Aký bol práve sa končiaci rok z vášho pohľadu?
Udialo sa niekoľko výrazných zmien charakteru počasia. Už to, čo sa udialo na rozhraní rokov 2018 a 2019, bolo pozoruhodné. Kým v minuloročnej jeseni bolo sucho, tak v trojtýždňovom období od Vianoc do približne polovice januára bolo výrazne veľa zrážok. Teplotné podmienky umožnili, že napadalo veľmi veľa snehu. V Oravskej Lesnej namerali 16. januára 132 centimetrov snehu, a to bola v roku 2019 aj najvyššia hodnota snehovej pokrývky, ktorá bola na Slovensku zaznamenaná, pričom nehodnotím vysokohorské stanice Lomnický štít a Chopok. A v Novoti, čo je susedná obec Oravskej Lesnej, za jeden deň napadalo 70 centimetrov nového snehu, stalo sa to 15. januára.
Môžeme povedať, že každé ročné obdobie bolo v tomto roku niečím netypické. Takmer štyridsiatky v lete, falošné babie leto v jeseni.. ====.
Príkladov je niekoľko, babie leto je jeden z nich. Dlho sme sa rozhodovali, či to je alebo nie je babie leto. Pozastavovali sme sa nad tým, že keď sú dosiahnuté takmer letné hodnoty vzduchu, môžeme ešte hovoriť o babom lete? To by si vyžadovalo iné teplotné podmienky, ako boli v období po 20. októbri. Keď sa hovorí o klimatickej zmene podmienenej činnosťou človeka, dochádza aj k výrazným výkyvom teplotných podmienok a iných meteorologických prvkov a ich charakteristík. A my to všetko zažívame v reálnom živote. Príkladov je v tomto roku niekoľko. Aj to, čo sme zažili v týždni pred Vianocami.
Ako je možné, že dochádza k takýmto výkyvom?
Dochádza pravidelnejšie k výrazným zmenám v hodnotách, ktoré sú v strede riadiacich tlakových útvarov. To znamená buď výrazné tlakové výše alebo hlboké tlakové níže a rozdiely v hodnotách tlaku vzduchu medzi týmito tlakovými útvarmi sú niekedy na krátke vzdialenosti dosť výrazné. To potom spôsobuje pravidelný výskyt silných vetrov. Aj teraz napríklad v západnej Európe bol zaznamenaný silný vietor, a to je spôsobené veľmi veľkým tlakovým gradientom medzi tými tlakovými útvarmi. Určite vnímame, že sa pravidelne vyskytuje silný vietor. Striedanie charakterov počasia, ktoré súvisí s polohou tlakových výší a tlakových níži, je také, povedal by som, niekedy nešetrné voči ľuďom. Prebieha totiž veľmi rýchlo. A nemáme také to prechodné obdobie, ktoré v minulosti bývalo a ktoré trvalo niekoľko dní. Teraz je to často z jedného dňa na druhý. S tým sú spojené predovšetkým zmeny tlaku vzduchu a zmeny teplotných podmienok. A toto sú zaťažujúce činitele pre chronické ochorenia.
Takže zmeny nielen vidíme, ale cítime?
Myslím si, že to dosť veľa ľudí vníma. Ja napríklad nemám rád, keď fúka juhovýchodný vietor. Vetry, ktoré fúkajú od juhovýchodu, majú niekedy vlastnosti, ktoré sa pripisujú fönom. Sú to nepríjemné vetry, ktoré zaťažujú organizmus aj fyzicky, ale deptajú človeka aj po psychickej stránke. Tieto juhovýchodné vetry v tomto roku veľmi veľa fúkali.
S čím súvisia zmeny riadiacich tlakových útvarov?
Je to spôsobené práve zmenou cirkulačných podmienok prúdenia vzduchu v Európe. Medzi najvyššími a najnižšími zemepisnými šírkami severnej pologule nie taký výrazný teplotný gradient, ako by mal byť. Rozdiel v teplotných podmienkach medzi severom a južnejšími zemepisnými šírkami na severnej pologuli bol motorom toho, že tu bol západovýchodný prenos vzduchových hmôt. A tento je teraz taký potlačený a prevláda prenos vzduchových hmôt od juhu alebo juhozápadu smerom na severe alebo severovýchod. A to potom spôsobuje takú častosť a pravidelnosť južných a juhovýchodných vetrov.
Stalo sa tak vďaka ľudskej činnosti?
V súvislosti s globálnym otepľovaním na Zemi sa hovorí, že sa najvýraznejšie prejavuje v priestore Severného ľadového oceánu. Teda tam je najviac nadnormálne teplo a to je príčina toho, že nie je teplotný rozdiel medzi subtropickými alebo tropickými oblasťami severnej pologule a tými najvyššími šírkami severnej pologule taký, aký by mal byť. Je to dôsledok ľudskej činnosti. To, že je tam tak teplo teraz, tak to je dôsledok ľudskej činnosti, nie je to efekt, ktorý by bol vyvolaný prírodnými vplyvmi.
Čo s tým môžeme robiť?
Prúdy vzduchu v atmosfére nemôžeme nejako korigovať. No mali by sme urobiť niečo iné, ako sa udialo teraz v Madride. To je taká výzva pre celé spoločenstvo ľudí, ktoré žije na tejto Zemi. Pretože klimatická konferencia OSN v Madride sa skončila nedohodou medzi politickými reprezentáciami jednotlivých štátov a odborníkmi na túto tému. Obe skupiny po Madride idú po svojej vlastnej línii a nedarí sa im spolu komunikovať a počúvať sa navzájom. To je veľmi zlá správa, pretože keď sa nebudú rešpektovať navzájom tieto dve skupiny, tak určite nemôže dôjsť k žiadnej dohode a žiadnym rozumným kompromisom.
Keď zmeny budú pokračovať takýmto rýchlym tempom, čo nás čaká?
Zvykáme si na zimy, keď sneh padá iba epizodicky a nie systémovo. Rastie podiel tekutých alebo zmiešaných zrážok na celkovom úhrne zrážok v zime, výnimkou sú iba najvyššie vysokohorské oblasti. V súvislosti s tým, že nie je zaručená stabilita a kumulácia snehovej pokrývky v zime, tak sa na jar budú vytvárať v niektorých rokoch s nedostatkom zrážok predpoklady na to, aby sa začalo šíriť sucho už takto skoro. V lete výrazne ustupujú veľkopriestorové trvalejšie zrážky a dominujú búrky. V lete bude často sucho. Aj keď bude intenzívne pršať, voda odtečie po povrchu pôdy, pretože bude suchá a tvrdá. A v nižšie položených častiach môže spôsobovať lokálne záplavy.
Ale to nie je dobrá správa.
Nie, znamená to nutnosť, aby sme boli pripravení na škody, ktoré môžu takéto prejavy počasia spôsobiť. Vlani bolo v Českej republike veľmi drahé seno. Tráva pre sucho nenarástla a ten, kto seno potreboval, musel ho draho nakupovať. V tomto roku sme sa dopracovali k tomu, že aj u nás, v zemiakarskom regióne, stál kilogram zemiakov aj počas hlavného zberu jedno euro. To je dôsledok toho, že v horúcich podmienkach sa zemiakom u nás nedarí. Keď sme sa pýtali pestovateľov, vysvetlili, že musia zemiaky zavlažovať, čo sa odrazilo na cene.
To sú práve tie dôsledky, ktoré akoby sme si nedokázali dať do súvislostí…
Boli sme naučení žiť podľa nejakej schémy, ale dosť vecí sa zmenilo. Zmenilo sa počasie a mení sa aj klíma. Najvážnejšie však je, že rýchlosť otepľovania stále graduje. V druhej dekáde 21. storočia sa na niektorých meteorologických staniciach Slovenska rast priemernej ročnej teploty vzduchu zdvojnásobí v porovnaní s prvou dekádou. To je tempo, s ktorým nemáme skúsenosti. Veď si len zoberme, že od roku 2011 do roku 2020 sa priemerná ročná teplota vzduchu v niektorých oblastiach Slovenska zvýši o takmer jeden stupeň. Za desať rokov o takmer jeden stupeň! Vidíme, že rastliny a zvieratá sa snažia tejto zmene prispôsobiť, ale nie vždy sa to darí. Ľudia problém riešia nainštalovaním klimatizácie. Ale čo majú robiť rastliny a zvieratá?