Ako dlho pôsobíte v Taliansku?
V Taliansku som od októbra 1999.
Krajina je už takmer dva týždne uzavretá. Ako vyzerá váš denný režim?
Pracujem naďalej. Chodím z domu do práce a späť. Deti sú doma a manžel tiež. Som jediná z rodiny, ktorá nakupuje. Ale odkedy je uzavreté celé Taliansko, tak som bola v obchode len dva razy.
Sú nákupy problémom?
Obchody zásobujú dobre. Chýba iba múka. Ale inak máme ovocie aj zeleninu. Do obchodov smie iba obmedzený počet ľudí. Bohužiaľ, stále nie všetci nosia rúška. Polícia to kontroluje, ale nevidíte ju všade. A faktom je, že rúška ani nie sú.
Ako vyzerá situácia s nákazou v Terste?
V porovnaní s Milánom a ďalšími najviac postihnutými oblasťami sem prišla epidémia trocha neskôr. Ale máme stále viac prípadov. V Terste sú dve nemocnice. Jedna väčšia, kde sú všetky hlavné oddelenia. A potom druhá, kde sú oddelenia, ktoré zvyčajne pracujú s menej akútnymi prípadmi. Všetkých pozitívnych pacientov dávali do starej nemocnice, lebo je tam infekčné. Lenže miesta sú už obsadené aj v novej nemocnici, kde pracujem. V stredu bolo na jednotke intenzívnej starostlivosti jedno voľné miesto. Všetok priestor, s ktorým sa to dá, meníme tak, aby tam mohli byť pacienti chorí na COVID-19. Na začiatku teda bola snaha, aby pozitívni pacienti boli v starej nemocnici a nová zostala bez nich. Ale nejde to.
Máte ako doktorka k dispozícii dostatok ochranných prostriedkov?
Samozrejme, že ich nie je dostatok. Všetci pracovníci a pacienti však musia nosiť jednoduché chirurgické rúška. V prípade podozrenia na infekciu majú masky s filtrom. Doktori, ktorí priamo pracujú s pozitívnymi pacientmi, majú celkové vybavenie. Špeciálny plášť, masku. Ja v rámci kardiológie robím aj sonografické vyšetrenia, pri ktorých sa zavádza sonda do pažeráka. Zvyšuje sa pritom riziko nákazy. Masiek s filtrom je však veľmi málo. Tak nám v stredu pri vyšetreniach priniesli ochranný štít. Ako pri zváraní. Na kardiológii a kardiochirurgii odkladáme zákroky, ktoré nie sú akútne. Sú absolútne obmedzené návštevy. Keď prídete do nemocnice, na chodbách nie sú ľudia, takže máte pocit, že tam nikto nie je. Ale lôžka sú obsadené.
Ste v stave nejakej špeciálnej lekárskej pohotovosti?
To ani nie. Ale stalo sa to, že lekári, ktorí pracovali na pneumológii a anestéziologicko-resuscitačnom oddelení, sa nakazili a museli ísť do karantény. Riaditeľstvo nemocnice teda žiada od jednotlivých primárov, aby ich oddelenia dali k dispozícií niekoľko doktorov, asistujúcich lekárov a zdravotných sestier. Od nás chceli zatiaľ troch. Nie viac, aby sme sa nenakazili všetci. Začína chýbať personál. Pri doktoroch je to ešte dobré, ale stále viac máme nakazených sestričiek.
Predpokladáte, že situácia s chýbajúcim personálom sa bude ešte zhoršovať?
Asi áno. Aj keď teraz sa k tomu už pristupuje inak ako na začiatku. Sprvoti to bolo tak, že akonáhle bol niekto pozitívny, tak zostal doma v karanténe 14 dní a potom ho opäť otestovali. Teraz sa to zmenilo tak, že keď sa aj dostanete do kontaktu s chorým, ale nemáte príznaky, tak ďalej pracujete s rúškom. Závisí to však aj od primárov, ako sa rozhodnú.
V Bergame nemajú kde pochovávať mŕtvych. V Taliansku stále zomiera rekordný počet ľudí na COVID-19. Prečo?
V Bergame je to veľmi zlé. Kolegovia nám volajú, že si to ani nevieme predstaviť. Je to lazaret, ako vojnová zóna. Vírus spôsobuje zápal pľúc a pacienti musia ísť na podporu dýchania. Proti chorobe sa teraz skúšajú nové lieky, biologické, protizápalové. Ale problémom je, že treba mať podporu dýchania. Ventilátorov a ľudí nie je dostatok. Máme oddelenie COVID geriatria. Sú na ňom pacienti nad 80 rokov a viac alebo takí, ktorých zdravotný stav je ťažký. Pre nich nie je k dispozícii ventilátor ani ich neitubujeme. Sú prípady, pri ktorých by sme to nerobili ani vtedy, keby nebola epidémia. Kto má však menšiu šancu na prežitie, tak ide na tú geriatriu.
Foto: TASR/AP, Massimo Paolone
Keď to teda zjednoduším, na ventilátory sa dostanú tí pacienti, ktorí majú väčšiu šancu prežiť?
Áno. Na COVID geriatrii však ide o pacientov, ktorí majú 80, mnohí aj viac ako 85 rokov. Lekári môžu podávať heroické výkony, ale títo ľudia by asi aj tak neprežili, i keby na ventilátore boli. Je to smutné, ale takto sa to vyselektovalo. U nás vieme poskytnúť ventilátory mladším pacientom. Väčší problém je však v Miláne či Bergame. Tam už musia skúšať odpájať od ventilátorov aj ľudí, ktorí by ich ešte možno potrebovali.
Čo sa týka samotného šírenia vírusu, diskutuje sa o tom, prečo sa to stále nedarí spomaliť.
Rýchlo sa to šíri, lebo vírus je vysokoinfekčný. Hovorí sa dokonca, že na povrchoch by mohol zostať až deväť dní. Všetko je potrebné dezinfikovať 70 percentným alkoholom. Pri prvých pacientoch sa zistilo po týždni, že sú nakazení. Medzitým absolvovali vyšetrenia a po nich ďalší ľudia. Teraz sa už všetko dezinfikuje.
Foto: SITA/AP, Andrew Medichini
Obávate sa, čo bude ďalej?
Samozrejme. Hovorilo sa, že od stredy by počet prípadov mal klesať, spomínalo sa, že už v nedeľu to malo nastať. Ale vyzerá to tak, že to vôbec neklesá. Z Milána prichádzajú informácie, že nakazených stále pribúda. Pritom, keď to tam tak dlho trvá, asi by to už klesať malo. Chorých by malo byť menej. Ťažko pochopiť túto situáciu, keď to nevidíte. Zrušila som všetky kontakty. Lebo aj ja môžem byť rizikom pre tých, s ktorými by som sa stretla. Ľudia si akosi neuvedomovali, že to tak je. Aj preto odkazujem Slovákom, aby zostali doma, ak môžu. Taliansko asi platí za to, že ho epidémia takto zasiahla ako prvú krajinu v Európe. Ostatné štáty si z toho berú ponaučenie. Môžu zaviesť radikálnejšie opatrenia, hoci majú menej prípadov, lebo vidia príklad Talianska.