Ako ste sa dostali do Číny, južne od provincie Hubei, kde bolo epicentrum koronavírusu?
Som povolaním učiteľka a chcela som skúsiť niečo iné ako slovenské školstvo plné byrokracie. Jedného dňa som našla ponuku robiť lektorku anglického jazyka v jazykovom centre, poslala som prihlášku, prešla pohovorom a vycestovala som plná optimizmu za novými zážitkami. Vydatá nie som, som skôr typ "vlk samotár“. Moje rozhodnutie posilnilo aj to, že som chcela viac cestovať a Čína ma už dlho lákala.
Zvykli ste si?
Zvykla som si pomerne rýchlo. Jediné, s čím mám trochu problém, je pikantné jedlo a tofu. Kuchyňa je tu pomerne štipľavá a olejovitá, tak si varím radšej sama. Bývam vo vlastnom byte hneď pri jazykovom centre. Mám študentov vo veku od 3–12 rokov. Veľmi oceňujem, že byrokracia sa mi vyhýba. Nemusím vypĺňať žiadne zbytočné papiere. Je to rýdze učenie a radosť z neho.
Ako ste prežívali a stále prežívate pandémiu koronavírusu v Číne a neskôr v Európe?
Čína je už z tohto hľadiska, dúfam, za vodou. Už pribúdajú iba importované prípady. Tu som sa veru nebála, že by to nezvládli, ale ako sledujem, čo sa deje v Európskej únii, nervy mám napäté na prasknutie. Do Hunanu, piatej najväčšmi postihnutej provincii v Číne, sa po dvojmesačnej karanténe a prísnych opatreniach pomaly vracia život. Len vďaka vládnym opatreniam, ľudskej zodpovednosti, solidarite a trpezlivosti. Tie čísla sa možno ešte trochu zmenia, ale v provincii so 67 miliónmi obyvateľov bolo 1018 ochorení a štyri úmrtia. V sedemmiliónovom meste, kde žijem, bolo ochorení na koronavírus 242 a úmrtia dve. Samozrejme, naši to prežívali na diaľku so mnou a teraz ja s nimi. Tu som sa však mohla spoľahnúť na špičkovú vybavenosť nemocníc a zodpovedných ľudí. Mesto bolo počas zákazu vychádzania vyslovene mŕtve a nik nevystrčil z domu nos. Ani ja som nepricestovala za rodičmi na Slovensko práve preto, že som ich chcela chrániť.
Foto: archív Martiny B.
Ako ste sa to vlastne celé dozvedeli?
Moja čínština je ešte v plienkach, takže o pandémii koronavírusu som sa dozvedela prostredníctvom kolegýň. Naše centrum v tom čase už malo prázdniny v rámci osláv nového roka, tak sme boli všetci doma. Boli to teda prvé dni prázdnin. S kolegyňou sme plánovali výlety naprieč provinciou. V jednu chvíľu sme sa bavili o cestovateľských atrakciách a o 10 minút sme sledovali prerušované správy a príhovor hlavy štátu o akomsi víruse. Zo dňa na deň začali pribúdať ďalšie a ďalšie desivejšie správy, aplikácie, nariadenia, krízové opatrenia.
Skúste povedať niečo konkrétnejšie o tamojších opatreniach.
Epicentrum bolo vo Wuhane a odtiaľ sa to rozšírilo, vďaka sviatkom, do celej Číny. Wuhan okamžite kompletne uzavreli. Boli toho plné správy, videá ľudí, čo tam uviazli, študenti, turisti, rodiny. Začalo sa to nabaľovať, opatrenia, karanténa, kontroly. Ja som pomerne pokojný človek, nepanikárila som. Možno aj preto, že som tu bola sama, bez rodiny a nemusela som sa o nikoho strachovať. Zistila som si, čo všetko musím dodržiavať, kde zohnať rúška. Čínske médiá a aplikácie pomerne dobre informovali. Prihlásila som sa do aplikácie, ktorú vyvinuli pre tento krízový stav. Veľmi chytrá appka. Pravidelne aktualizovala počty nakazených, vyliečených, úmrtí a človek si mohol zistiť, kde konkrétne boli zachytené pozitívne prípady a dokonca aj to, kde sa pohybovali.
Uzavreli nám bočné brány obytného komplexu. Pri hlavnej bráne sedel dozorca, čo kontroloval teplotu, keď ste vyšli von, aj keď ste sa vrátili. Nikto iný nemal do komplexu prístup, aj pre donášku sme si museli zájsť dole k hlavnej bráne. A ešte stále musíme. Toto opatrenie je neustále platné. Vláda ako prvé uzavrela výrobné podniky a fabriky, školy, verejné miesta, obchodné centrá, atrakcie, malé podniky a služby. Jediné, čo ostalo otvorené, boli obchody s potravinami a lekárne. Pošty fungovali v obmedzenom režime, kde sa dalo, išlo sa na „home office“. Mňa to zasiahlo najmä z finančného hľadiska. Žiadne lekcie, žiadne peniaze. Tu to nefunguje ako na Slovensku. Keď nepracujete, nemáte peniaze. V podstate som stále bez zárobku. Netuším, kedy sa otvoria školy. Sú to už dva mesiace. Vláda sa obáva najmä otvorenia univerzít, kde sa schádzajú študenti z každého kúta Číny.
Bol nejaký vyslovene nedostatkový tovar? U nás sú to stále rúška a respirátory a ľudia z nepochopiteľného dôvodu okrem potravín skupovali toaletný papier.
Čo sa týka rúšok, tie boli nedostatkové asi tri prvé dni, potom vláda navýšila ich výrobu a distribuovala ich do lekární. Tam ste si však mohli kúpiť len obmedzené množstvo, aby sa náhodou nestalo, že vy máte sto kusov a váš sused žiadne. Ľudia mali nariadené nosiť rúška všade. Ak ste ho nemali, smola, do autobusu, potravín či lekárne ste sa nedostali. Mne od ministerstva zahraničných vecí v Číne prišlo balenie rúšok zadarmo. Nepociťovala som žiadnu paniku naokolo. Ľudia v mojom susedstve to prijali s pokorou. V obchodoch bol nedostatok jedine importovaného tovaru. Toaletného papiera a ostatných potravín bolo všade dosť. Zásobovanie sa nezastavilo a ľudia nakupovali len o čosi väčšie zásoby na tie dva týždne, kedy sa rozhodli uzavrieť s rodinami doma.
Boli ste v období karantény nútená vyjsť von? Alebo nebodaj vyhľadať zdravotnícke zariadenie?
Počas celého februára som bola len dvakrát na nákupe a raz v nemocnici, pretože som sa priotrávila jedlom. Všetko bolo organizované, každý mal svoju úlohu, nikde sa nečakalo, všetko malo svoj systém a postupnosť. Počas týchto dvoch mesiacov mi chýbalo plávanie. To, čo som brala ako dennú rutinu, odrazu prestalo existovať. Zvolila som nejaké to cvičenie na doma. Spánkový režim sa mi úplne rozpadol. Snažila som sa veľa čítať, písať, tvoriť a vzdelávať sa.
Takže vy ste koronavírus nedostali, bol chorý niekto z vášho okolia?
Kolegyňa sa nakazila tesne po prázdninách. Mala veľmi ľahký priebeh, a keďže žila sama, nechali ju doma. Boli ju dvakrát skontrolovať a urobiť jej testy. V celej Hunan provincii boli len 4 úmrtia, našťastie, nikto známy a ani z rodín známych.
Foto: archív Martiny B.
Čo viete o tom, že niektorí vyliečení dostali koronavírus druhýkrát?
Jeden z lekárov Li Wenliang, ktorý na coronavírus upozorňoval medzi prvými, bol pravdepodobne nakazený dvakrát. Na začiatku januára však mal len príznaky. Vtedy sa vyliečil a vrátil naspäť do práce v nemocnici vo Wuhane. O niekoľko dní sa nakazil znova. Druhýkrát to malo ťažký priebeh a fatálne následky. Jeho príbeh bol v správach a novinách po celej Číne. Stal sa pre čínsky ľud hrdinom. Potom som ešte zachytila prípad jednej ženy v Japonsku, aký to však malo priebeh pri druhom nakazení, to už neviem. Vo Wuhane bolo opätovných nakazení viac, ale neboli až natoľko medializované.
Priamo vo Wuhane je niečo ako Virologický ústav (Wuhan Institute of Virology). Nie je to podozrivé, že epicentrum nákazy bolo tu? Čo sa o tom píše v čínskych médiách?
Áno, to som počula, ale nemala som potrebu sa tomu nejako venovať. Aj v čínskych médiách kolujú rôzne konšpiračné teórie, napríklad, že vírus pochádza z USA. Tržnice s potravinami sú tu však naozaj v zlom hygienickom stave. Ja sa im vyhýbam míľovými krokmi, najmä, ak sa tam predáva mäso a živé zvieratá. Určité skupiny ľudí tu konzumujú naozaj netypické zvieratá a pochutiny, ani by som sa nečudovala, keby sa tu vírus zmutoval prirodzeným spôsobom. Krv je tam na podlahe bežne, hygiena minimálna, zvieratá doslova všade. Ľudia preferujú čerstvé mäso, tým sa myslí, že zviera je zabité pred ich očami. Štát sa síce snaží o prísnejšie hygienické normy, ale málokto ich dodržiava. Najmä na takých veľkých miestach.
Čo by ste nám z Číny odkázali do Európy?
Dôležitá je prevencia, karanténa, neustále testovanie ľudí. Tu merajú teplotu prakticky všade, dezinfekcia je na každom kroku, všade sa prihlasujete cez QR-kód, aby sa vedelo, kde presne ste, keby sa náhodou niečo stalo. Bez rúška ani na krok. Dva mesiace ste mali čas pripraviť sa a… Európa na toto správanie asi dosť doplatí. Som však rada, že na Slovensku sa rázne zakročilo, hoci tie čísla nakazených budú určite stúpať. Tu v Číne je známy prípad, keď 104-ročná starenka prežila koronavírus. Dáva to nádej aj ostatným seniorom, ktorí tu doposiaľ žili veľmi aktívne. A verme, že aj budú žiť.