Biochemik Pavol Čekan: Zomkli sme sa. Nemusíme sa báť žiadnej krízy

Kedy vám vlastne skrsla v hlave myšlienka, že by ste sa pustili do vývoja testov?

Ten nápad mi svitol v hlave začiatkom marca, keď som sa zhováral s mojím bývalým školiteľom Thomasom Tuschlom z Rockefellerovej univerzity v New Yorku. On sám pracuje na vývoji testu a povedal – chlapci, veď vy viete syntetizovať DNA, primery a próby, čo sú kľúčové elementy real-time RT-PCR testu na COVID-19, tak to začnite vyrábať! Vzápätí som sa stretol s Robom Mistríkom a s ďalšími ľuďmi z partnerských firiem ako Lambda Life, ProScience Tech s tým, že poďme si vyskladať testy sami. Súbežne s tým virológovia z Biomedicínskeho centra SAV (BMC SAV) začali testovať vzorky na prítomnosť COVID-19. Potrebovali primery a próby, my sme ich dodali, im to začalo lepšie fungovať. Takto sa to zbehlo v priebehu jedného týždňa. Spustila sa reťazová reakcia. Ozvala sa nám Nadácia ESET, že poskytne peniaze. Takže vieme to vyrobiť, vieme to otestovať a náš ďalší partner to dokáže validovať a na konci to vieme certifikovať.

Ste autorom kľúčových komponentov. O čo ide?

Primery a próby sú nadizajnované tak, aby sa viazali iba na virálnu RNA konkrétneho vírusu SARS-CoV-2. Vďaka tomu viete v zhluku rôznych RNA molekúl povedať – je tu virálna RNA, tento pacient je pozitívny.

Má teda Slovensko kapacitu poradiť si s takými sofistikovanými výzvami?

Určite áno! To je presne ten odkaz našej spolupráce. V slovenskej vede sa skrýva väčší potenciál, ako si možno spoločnosť myslela. Slovenská veda dokonca prekonala aj moje očakávania. Veď si vieme prakticky na kolene vyrobiť kompletné testovanie. Dokonca slovenskí vedci v spolupráci so slovenskou firmou AXON Neuroscience pripravujú vakcínu. Tým postupujeme do prvej ligy.

Dokážeme byť vďaka slovenskej vede sebestační?

Vezmite si len základné veci týkajúce sa ochorenia COVID-19. Či je to predikcia šírenia infekcie, testovanie, liečba, logistika, vo všetkom teraz prináša slovenská veda riešenia. Nakoniec prídeme na to, že pri takýchto pandémiách sme na 90 percent sebestační. Samozrejme, chýba nám určitá infraštruktúra, nemáme firmy, ktoré vyrábajú tie najsofistikova­nejšie prístroje, ale tie sa dajú kúpiť. Preto hovorím o 90 percentách.

Bude nevyhnutné, aby si Slovensko vyrobilo vlastnú vakcínu? Vzhľadom na problémy s trhom a dodávkami.

Je fakt, že teraz prebieha globálny boj o rúška a ochranné pomôcky. A je pravda, že aj nám sa trochu posunuli dodávky, no inak sme to vo vede a výskume až tak výrazne nepocítili. Keď vyrábate syntetickú DNA, potrebujete reagencie (chemické činidlo, pozn. red.) a vôbec sme nezaznamenali ich nedostatok. Len to možno trvá dlhšie, keď sa dodávka z USA zdrží niekde v Paríži. No keby sme sa bavili o veľkých strojoch na diagnostiku, ako sú napríklad systémy cobas 8800, tak je jasné, že spoločnosť Roche nám ich nevedela dodať, každý si teraz chráni svoje zásoby.

Vieme si však vyrobiť všetko potrebné pre PCR test?

Čo sa týka vývoja kľúčových komponentov, vypestovania enzýmov, výroby magnetických guľôčok pre izoláciu RNA, to všetko si dokážeme vyrobiť sami vo vlastnej réžii. A to je na tom krásne. Zrazu prichádzajú ďalší a ďalší vedci s vlastnými nápadmi. Spájajú sa do jednotnej platformy. Doteraz sme neboli pripravení na pandémiu, ale na ďalšiu bude slovenská veda už veľmi dobre pripravená.

Uvedomia si konečne politici význam podpory vedy?

(Nadlho sa odmlčí). Myslím si, že uplynulý týždeň bol zlomový. Pretože Slovensko sa dozvedelo, že je sebestačné. Že sú tu vedci, ktorí vyrábajú test, vyvíjajú vakcínu. Zarezonovalo to. Vzniesla sa vlajková loď, ktorej sa treba chytiť. Verím, že slovenská veda bude mať po pandémii lepšie postavenie. V súčasnej vláde sú politické strany, ktoré už majú vo svojom programe veľmi silno zakotvenú slovenskú vedu. A teraz určite načúvajú. A to je veľmi dôležité. Vedieť o tom, že tí vedci tu sú. Že spoločnosti niečo prinášajú. A že vo vláde sú politici, ktorí vedcov naozaj počúvajú a budú sa snažiť vedu a výskum posúvať ďalej. No je tu ešte jeden moment – teraz vidíme, ako veľmi je naša ekonomika zraniteľná. Keď nie je dopyt po autách, 30 percent ekonomiky sa vypne. A to je pre krajinu ako Slovensko smrteľná vec. Lenže teraz sa ukazuje, že inovácie môžu byť tou cestou…

…k znovuoživeniu?

Slovenská veda prináša inovácie a s nimi nové priemyselné segmenty, nové pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou. Veda rovná sa inovácie = nový priemysel = vyššia vyspelosť krajiny. A to predznamenáva úspešný prerod krajiny, ktorá je industriálna, na krajinu, ktorá bude zameraná na špičkové technológie a ktorá sa dokáže udržať aj v čase krízy.

Kedy by mohli byť testy použité v praxi?

Možno už o dva týždne.

Kto testy vyrobí? A v akom počte?

Tá „škatuľka“ sa skladá z primerov, próbov a pozitívnych kontrol. Toto všetko vyrábame v MultiplexDX. Do škatuľky sa potom pridá ešte mastermix (zmes činidiel), ktorý sa dováža z Nemecka. No už sa vedecké skupiny obzerajú po možnostiach, ako by sme si mastermix vedeli vyrábať sami. Pre prípad, že sa prísun zastaví. Vieme pokryť prvých 100-tisíc testov, ako sme deklarovali. A budeme pokračovať ďalej. Výrobná kapacita je v našom prípade 500-tisíc testov za mesiac, možno aj viac.

Budú slovenské testy presnejšie ako testy, ktoré odporúča Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)?

Tento test bude rovnako dobrý, ak nie ešte lepší, ako ten, ktorý odporúča WHO. Už teraz vieme, že budú trochu citlivejšie, no ešte prechádzame validačnou fázou a nechcel by som predbiehať. V laboratórnych podmienkach na malom počte vzoriek môžu fungovať perfektne, no keď prejdete na stovky tisíc pacientov, môžete zistiť, že fungujú inak. S istotou však môžem povedať, že tento test nebude horší, môže byť iba lepší. Test obsahuje diagnostický a referenčný gén. Diagnostický sme ponechali bez zmeny, no referenčný sme zlepšili.

Dokážu vaše testy odhaliť vírus v ranom štádiu, už v 4. deň od nakazenia?

Aj trochu skôr. Myslím si, že už po treťom dni by mal mať test dostatočnú citlivosť na to, aby vírus odhalil. Výtery sa robia z nosohltana. V prvých dňoch sa infekcia nachádza v horných dýchacích cestách, potom prechádza nižšie. Niekedy v 5. alebo 6. dni sa najväčšie množstvo vírusu nachádza v krku, tie hodnoty sú naozaj vysoké. Vtedy viete so 100-percentnou istotou povedať, či je osoba infikovaná.

Pri vývoji ste pracovali so slovenskými kmeňmi vírusu. Znamená to, že ste testy ušili na mieru Slovensku?

Nie. V čase, keď sme sa rozhodovali, že pôjdeme vyrábať primery a próby k testom na COVID-19, sa odsekvenoval slovenský kmeň vírusu. Hoci je, ale aj nie je celkom správne označiť ho za slovenský kmeň. Je totiž na 99,98 percenta podobný kmeňu z čínskeho Wu-chanu alebo bavorskému kmeňu. Správne by som ho nazval – kmeň vírusu, ktorý sa nachádza v slovenskej populácii. Ale nemôžeme povedať, že sa na Slovensku nachádza iba tento, je ich tu viacero. No v troch zo štyroch zatiaľ známych sekvencií sa nachádzal práve tento.

Ako ste s komponentmi pracovali?

Keď sme začali, bolo známych okolo 700 genomických sekvencií vírusu po celom svete. Pozreli sme sa na primery a próby, či sú naozaj špecifické pre tie miesta v genóme koronavírusu, kde nedochádza k mutáciám. Čo by pomohlo urobiť test robustnejším. Kontrolovali sme, či primery a próby pasujú na „slovenský kmeň“. A sedí to vynikajúco, na 100 percent! Boli sme šťastní. Znamená to, že sme sa vybrali dobrým smerom. Spočiatku sme naozaj uvažovali nad tým, že čo ak je slovenský kmeň naozaj špecifický a my naň budeme musieť napasovať komponenty. Nakoniec z tejto hypotézy zišlo, pretože sa prišlo na to, že koronavírus až tak veľmi nemutuje. Čo je dobre. A po ďalšie, bola by hlúposť obmedzovať sa iba jedným kmeňom, ak do krajiny môžu byť privezené kmene z hocikadiaľ. Väčší zmysel dáva pozrieť sa na všetky kmene a na základe toho pripraviť všetky kľúčové komponenty.

Využijete poznatky z práce na testoch vo vašom výskume?

Nie. Zameriavame sa na rakovinu, čo je oveľa komplexnejšie. Pri koronavírusoch sa zhovárame o desiatkach génov, pri rakovine u ľudí, čiže pri ľudskej bunke, sa bavíme o 25-tisíc génoch. Takže koronavírus je pre nás jednoduchšia výhybka. Využili sme naše know-how, infraštruktúru, expertízu v bioinformatike, chémii, ale diagnostika rakoviny, ktorú vyvíjame, je odlišná a oveľa zložitejšia. Ale! Spolupráca s vedcami, s virológmi z BMC SAV, s Vedeckým parkom Univerzity Komenského a ďalšie spolupráce, ktoré sú ešte len pred nami, to všetko má pre nás obrovský význam. Že môžeme byť jedným z partnerov novej platformy, ktorá sa dokáže v čase pandémie rýchlo zapnúť. Ktorá však dokáže pružne zareagovať aj v prípade akýchkoľvek iných koronavírusov a budúcich pandémií.

Je teda pravda, čo povedala expertka na zdravotníctvo Alanna Shaikhová, že koronavírus nie je poslednou pandémiou?

Vôbec nie je náhodou, že pandémie sú teraz v roku 2020. Možno budem teraz kafrať do roboty epidemiológom, no v posledných desaťročiach nesmierne narástla urbanizácia. Koncentrácia ľudí v mestách je obrovská, v niektorých populáciách sa znížili hygienické štandardy. A po ďalšie, skutočne sa odohráva klimatická zmena, čo naozaj môže prispieť k tomu, že mnohé vírusy prichádzajú z teplejších oblastí. Pre vysokú koncentráciu obyvateľstva v mestách sa vírusy môžu šíriť oveľa rýchlejšie. A najmä veľa cestujeme po svete a aj v gastronómii často skúšame a jeme veľmi exotické jedlá. V minulosti sa vírusy SARS aj MERS dali ľahšie lokalizovať. Urbanizácia, nízky hygienický štandard, globálne otepľovanie, lietanie a ďalšie faktory stoja za predpoveďou, že nový koronavírus nebude jedinou globálnou pandémiou, ktorú zažijeme.

Už niekoľko rokov pracujete na vývoji dosiaľ najpresnejšej diagnostiky rakoviny. Čoskoro ste sa mali pustiť do klinickej validácie. Zdrží sa to pre koronavírus?

Zasiahlo to aj nás. Keďže sme chceli urýchliť vývoj testu, museli sme zapojiť všetkých. Posledný mesiac sme neriešili nič iné, len COVID-19. A to v obmedzených podmienkach. Tiež chceme dodržiavať karanténne opatrenia, niekto je doma, niekto v práci, takisto sa chceme chrániť. No najväčšou prekážkou je pre nás zamestnávanie nových ľudí. Od 1. mája sme plánovali zamestnať ďalších osem ľudí. Teraz je polovica apríla a my stále nevieme, ako na to. Môžeme ich prijať, ale nemôžeme ich ihneď zapojiť do laboratórnych procesov. Takže tam bude nejaké zdržanie v rámci validácie. Našťastie sa nebavíme o rokoch, ale pravdepodobne „len“ o mesiacoch.

Znamená súčasná kríza pre vás nejaké osobné ponaučenie?

Som veľký optimista. Chválim Slovensko za to, ako sa správa. Nie je náhoda, že široko-ďaleko máme najmenej nakazených a najmenej úmrtí. A moje ponaučenie? Vidím Slovensko v inom svetle. Priznám sa, že dva-tri roky dozadu som bol veľký kritik, najmä pokiaľ ide o vedu, výskum, politiku. Teraz mám pocit, že som sa mýlil a tým ľuďom som krivdil. A je mi to ľúto. Rád by som sa ospravedlnil najmä vedcom. Vidím, ako bežia na plné obrátky, pracujú na dve zmeny, robia cez víkendy, dávajú do vývoja testov všetko.

A za čo konkrétne chválite Slovensko?

Za to, ako všetci nabehli na rúška. Aj keď neboli, tak si ich ľudia ušili doma. Také niečo som nikde inde okrem Islandu nevidel. Prežil som tam v roku 2008 brutálnu ekonomickú krízu. Island bol zapísaný na teroristických listinách, nebol prísun zahraničných mien, nič sa nedalo nakúpiť. Ľudia sa však zomkli, začali nakupovať iba islandské výrobky, solidarita ľudí, susedov bola vidieť všade. Keď krajina dva-tri mesiace zaznamenala obrovský výpadok zahraničného obchodu, ľudia sa zomkli a prežili to. A podobne som to vnímal, keď som videl ľudí na Slovensku s rúškami. Bolo to niečo neuveriteľné. Mali by sme si to pripomínať každý rok. Aké gesto zodpovednosti Slováci a iné národy žijúce na území Slovenska preukázali jeden voči druhému. Dokazuje, že vieme prežiť ťažké chvíle spoločne. A toto sme ukázali. Aj v časoch, keď sme sa tu rozprávali o uťahovaní opaskov. Naozaj sa nemusíme báť, že príde ekonomická kríza. Medzi nami pôsobí sila, solidarita, empatia. Okolitým štátom môžeme ísť príkladom. A toto si začnem na nás vážiť oveľa viac. Možno našu krajinu vnímame iba cez optiku politikov a smotánky. Ale nevidíme, že tu žije veľmi vysoké percento obyčajných ľudí, ktorí sú iní. Zodpovední, vedia pomôcť, vedia sa zomknúť, vedia sa chrániť, vedia chrániť druhých. Dokážu pracovať až na doraz, sú inovatívni. Som hrdý na našu krajinu. A toto je pre mňa obrovské ponaučenie. Prestávam našu krajinu podceňovať a teším sa na jej ďalšie úspechy.