Všetko treba skúsiť, ale prevziať do praxe iba to, čo sa osvedčilo

Bol špičkovým lekárom a vedcom svojej doby, ale má čo povedať aj dnes, zdôrazňuje Anton Bartunek, ktorý pred 30 rokmi znovu objavil Jána Adama Raymana pre Slovensko i svet.

25.04.2020 06:00
Anton Bartunek, lekárnik Foto:
Lekárnik Anton Bartunek pre nás odkrýva doposiaľ skryté časti histórie.
debata

V roku 1990 vyšla vo vydavateľstve Osveta vaša dodnes neprekonaná monografia o J. A. Raymanovi. Odvtedy každý, kto píše alebo prednáša o veľkom Prešovčanovi, nemôže ju obísť. Čo vás viedlo k napísaniu tejto knihy?

Môj intenzívny záujem o dejiny farmácie a medicíny. Rayman bol významnou osobnosťou a okrem ďalších aktivít bol v Prešove aj lekárnikom. Sám som majiteľom lekárne a je len samozrejmé, že ma v prvom rade zaujímali moji prešovskí predchodcovia. Mimochodom, plejáda tých slávnych vrcholí Jánom Weberom, ktorý zomrel len šesť rokov pred Raymanovým narodením. Bol 16 rokov aj richtárom Prešova, hlavným lekárnikom Horného Uhorska, spisovateľom, diplomatom i zakladateľom prvej lekársko-lekárnickej školy na Slovensku.

Do svojej štúdie o Weberovi ste jeho podobizeň (rytinu z roku 1662) v archívoch našli, ako je potom možné, že nijaký Raymanov portrét sa nedochoval a nemáte ho ani v knihe?

Možno sa aj dochoval, ale zatiaľ sa ho – podobne ako u iných portrétovaných osôb – nepodarilo stotožniť s J. A. Raymanom. V každom prípade je to úloha pre ďalších bádateľov, hoci veľmi neverím, že sa im to podarí. Bolo by to škoda, Rayman si zaslúži, aby sme poznali jeho skutočnú podobu.

To všetci vtedajší lekárnici boli také všestranné osobnosti, polyhistori a renesanční ľudia ako Weber a Rayman?

Zaiste nie, ale viacerí z nich po nadobudnutí špičkového a komplexného farmaceuticko-medicínskeho vzdelania v cudzine sa vrátili do pomerne chudobných uhorských pomerov, aby tu viedli svoje lekárne, popritom vykonávali lekársku prax a navyše sa venovali vedeckému bádaniu. Títo erudovaní zdravotníci – okrem J. A. Raymana spomeňme aspoň Samuela Spillenbergera, Karola Otta Mollera, Daniela Fischera, Andreja Hermanna – sa svojím dielom zaradili medzi významné historické osobnosti Slovenska i habsburskej monarchie.

Mal Rayman nemecké alebo židovské korene? Prisvojujú si ho aj Maďari a v anglosaskej odbornej literatúre sa o ňom často píše ako o „lekárovi z Čiech“.

Nuž, tak to chodí, ak niekto významom svojho diela prekročí úzke hranice regiónu alebo štátneho útvaru. A, navyše, my sme veľmi ľahostajní k svojim dejinám i svojim osobnostiam a ich osudu. Viem, že Raymanov otec Ján sa ako mladík (narodil sa okolo roku 1660) prisťahoval do Prešova z rodiska v Banskej Bystrici. Je možné, že jeho rod mal nemecké korene, ale meno mali už polatinčené. Jeho manželka bola dcérou významného prešovského richtára Jána Rotha, ale napriek tomu mala blízko k chudobným slovenským rodinám, ktoré ju veľmi často pozývali za krstnú matku svojich detí. A krst vtedy nebol formálnou záležitosťou, viazali sa na to mnohé povinnosti.

Pod akým menom zapísali jej syna do matriky?

V prešovskej krstnej matrike nemeckej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania je v roku 1690 záznam o jeho krste pod menom Joannes Adamus Rayman. Teda nie Reiman či Reimann, ako ho často, zaryto nesprávne uvádzajú nielen u nás, ale aj v cudzojazyčnej literatúre a ako je jeho meno nesprávne napísané aj na pamätnej tabuli na prešovskej radnici. Nezabúdajme, že Prešov pred troma storočiami bolo multinacionálne mesto a jeho obyvatelia sa vôbec nedelili podľa národnosti, ale skôr podľa svojej viery. V meste boli tri chrámy – slovenský, nemecký a maďarský.

Žijeme časy, v ktorých by Raymanovo meno a dielo mohlo viac rezonovať ako inokedy. Čo by si mali vedci, lekári a lekárnici odniesť ako jeho hlavný odkaz pre obdobie koronakrízy?

Raymanovým bádateľským krédom bolo: Všetko je potrebné vyskúšať, ale prevziať do praxe iba to, čo sa osvedčilo. Myslím, že aj dnes, hoci máme pred sebou nepomerne rafinovanejšieho nepriateľa, schopného, zdá sa, mnohých metamorfóz, to v podstate platí. Ak to však rozmeníme na súčasné pomery, tak prvoradé je dodržiavanie pokynov a príkazov, ktoré nás chránia pred nákazou: rúška a respirátory, dôkladná hygiena, vyvarovanie sa zbytočných osobných kontaktov, karanténa. A trpezlivé čakanie na ďalší vývoj.

Ako sa vy osobne vyrovnávate s terajšou krízou?

Pracujem v lekárni, vediem na univerzite dištančné štúdium vo zverenom predmete, pripravujeme elektronické verzie zápočtov a skúšok, pracujem na viacerých publikáciách. V lekárni už celé týždne sa pohybujeme s rúškom či respirátorom na tvári, boríme sa s vážnymi nedostatkami v zásobovaní liekmi, stýkame sa s nervóznymi zákazníkmi a, hoci sa to možno nezdá, sme v prvej línii stretávania sa s nákazou.

RNDr. Anton Bartunek, PhD. (75)

sa venuje histórii lekárnictva a medicíny na Slovensku. O svojich výskumoch publikoval už päť knižných monografií a množstvo vedeckých článkov. Je majiteľom lekárne v Prešove, prednáša dejiny farmácie na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #história #osobnosť #lekárnik #lekárnictvo