Netopiere nikdy nepatrili medzi zvieratá vzbudzujúce sympatie – a to bolo ešte pred vypuknutím pandémie koronavírusu. Prečo je to podľa vás tak?
Príčiny je potrebné hľadať v dávnej minulosti. Netopiere ako negatívne bytosti predstavujúce zlo sa objavovali v náboženských textoch a vyobrazeniach už v prvých storočiach nášho letopočtu. Tieto skreslené informácie viedli postupne k vzniku rôznych fám a povier, ako je krvilačnosť netopierov alebo to, že sa zamotávajú do ľudských vlasov. Všetky tieto názory vznikli zrejme preto, lebo sú to nočné živočíchy a ľudia o nich vedeli málo. Čo nepoznáme, toho sa väčšinou bojíme – tam pramení aj nenávisť. Neskôr sa netopiere stali predlohou pre rôzne hororové príbehy a filmy, ktoré tiež neprispeli k ich obľúbenosti.
Môj 10-ročný syn náhodou spáva s plyšovým netopierom. Je to jeho obľúbená hračka.
To je dobrá správa. Osveta v tejto oblasti je dôležitá. Už deti by mali spoznávať prírodu a jej jednotlivé súčasti, aby sa ju naučili milovať a chrániť.
Preto som sľúbila hneď na úvod položiť vám aj otázku, či je možné netopiera chovať aj doma. Alebo či by sa dal „vycvičiť“ v tom zmysle, že by sa chodil kŕmiť na určité miesto.
Samozrejme, aj netopiere sa dajú chovať v zajatí ako každý iný živočích, hoci ani jeden z nich tam nepatrí. Iná otázka však je, či sa doma chovať smú – a tu je odpoveďou jednoznačné nie. Všetky naše druhy netopierov sú zákonom chránené a akákoľvek manipulácia s nimi je prísne zakázaná a trestná. Aj my výskumníci môžeme vykonávať naše aktivity iba na základe špeciálnych povolení.
Netopiere sú niekde na začiatku vzniku koronavírusu, jeho mutácie a prenosu na iného živočícha, od ktorého sa infikoval človek. Bolo to tak v prípade eboly, SARS, ale aj teraz u COVID-19. Viete to vysvetliť?
Nie som virológ ani epidemiológ, preto nie som kompetentný sa vyjadriť k celej otázke. Je však pravda, že netopiere sú nositeľmi koronavírusov milióny rokov práve tak, ako mnoho iných druhov teplokrvných živočíchov. Netopiere však neochorejú, keďže sa za toto dlhé obdobie u nich vytvorila imunita a nažívajú si s daným druhom vírusu v mieri. Problém nastáva pri prenose vírusu na iného teplokrvného živočícha, čo je v prípade SARS, eboly alebo COVID-19 človek, ktorý túto imunitu vyvinutú nemá. Preto ochorie.
V Číne netopiere aj jedia. Jeden druh sa dokonca aj nazýva kaloň jedlý. Asi to hlúpo vyznie, ale: Čo môže byť chutné, respektíve výživné na netopierovi?
V Číne som nikdy nebol, je však všeobecne známe, že ázijská gastronómia sa úplne líši od tej našej. Je logické, že v rôznych oblastiach sveta pokladajú ľudia za jedlé také veci, ktorých tam majú dostatok. V iných krajinách by ich ľudia nejedli za žiadnych okolností. Podobne pre Číňana môže byť čudné, že my na Slovensku konzumujeme bryndzové halušky. Pre nás je zas nepochopiteľné, že oni jedia netopiere, ale napríklad aj psy a mačky. Pravdou však je, že k prenosu spomínaných druhov vírusov na človeka dochádza práve pri konzumácii netopierov, prípadne živočíchov, ktoré ich lovia, napr. hadov.
Aký je najväčší a najmenší netopier na svete?
Najväčším netopierom sveta je vami spomínaný kaloň jedlý, ktorý má rozpätie krídel okolo 1,7 metra, váži však iba niečo okolo 1,5 kilogramu. Naopak, najmenším je netopier thajský s rozpätím krídel okolo 13–15 cm a váhou okolo dvoch gramov.
A koľko druhov netopierov vlastne žije u nás na Slovensku?
Na Slovensku bolo dosiaľ zistených 28 druhov netopierov. Vyskytujú sa v rôznom prostredí v rámci krajiny, od jaskýň cez lesné biotopy až po ľudské sídla.
Prezraďte, prečo vás tak fascinujú.
Netopiere sú fascinujúce z viacerých pohľadov. Je to napríklad jediná skupina cicavcov, ak nepočítam veľryby, ktorá sa orientuje ultrazvukom v úplne tmavom a neznámom prostredí. Majú špeciálnu časť mozgu, ktorá vyhodnocuje ultrazvuky. Tento presný systém im umožňuje zaregistrovať prekážku s hrúbkou iba niekoľko stotín milimetra a vyhnúť sa jej.
Čítala som aj o ich netradičnom rozmnožovaní…
Pária sa na jeseň, keď sa samičky so samcami stretávajú v jaskyniach alebo v stromových dutinách. K oplodneniu však nedochádza. Spermie po párení zostanú uchované v tele samičky a oplodnia ju až na jar, keď sú ideálne podmienky s dostatkom potravy. Samotná gravidita trvá dva mesiace a v júni, keď už je teplo a veľa hmyzu, vtedy sa rodia mláďatá. Ako všetky cicavce, aj netopiere rodia živé mláďatá a samičky ich kŕmia materským mliekom.
Jedna vec mi nie je celkom jasná. Ako dochádza k tomu páreniu? Tantrická poloha dole hlavou?
Vzhľadom na to, že počas odpočinku väčšina druhov netopierov visí dole hlavou, tak aj všetky aktivity súvisiace s rozmnožovaním, ako párenie, rodenie a kŕmenie mláďat prebiehajú v tejto polohe.
Ako dlho trvá, kým sa z neohrabaného mláďaťa stane dospelý netopier?
Výchova mláďat trvá približne dva mesiace a začiatkom augusta je už malý netopier na nerozoznanie od dospelého. Mimochodom, samičky sú veľmi starostlivé mamičky. Vzhľadom na to, že svoje mláďatá nosia v prvých dňoch života zavesené na brušku, mávajú iba jedno, maximálne dve. Neskôr, keď je už mláďa príliš ťažké a pohyb s ním by bol veľmi namáhavý, mama ho ponechá v úkryte s mláďatami ostatných samíc tvoriacich spoločnú kolóniu.
Koľko sa netopiere dožívajú?
Vek netopierov je na týchto živočíchoch jedna z nesmierne zaujímavých vecí. Všeobecne o cicavcoch platí, že čím je živočích väčší, tým dlhšie žije. Ak sa však pozrieme na netopiere, potom toto tvrdenie úplne vyvracajú. Najstarší netopier, ktorý sa našiel v Európe, mal až 43 rokov.
Ako ste na to prišli?
Zistilo sa to vďaka krúžku, ktorý mu nasadili vedci. Vďaka tejto metóde výskumu sa získali cenné poznatky aj zo Slovenska. Napríklad počas uplynulej zimy sa nám podarilo odčítať krúžok podkovára veľkého, ktorý bol označený v roku 1993 na území Maďarska. V súčasnosti sa však už krúžkovanie veľmi nepoužíva a uprednostňujú sa sofistikovanejšie spôsoby výskumu, ako napríklad drobné vysielačky umiestnené na tele netopiera.
Prečo podľa vás vznikla fáma, že netopiere cicajú krv? Väčšinou sa živia hmyzom, nie?
Netopiere žijúce na Slovensku sa živia výlučne hmyzom. Niektoré druhy netopierov sa živia krvou voľne žijúcich živočíchov alebo hospodárskych zvierat. Na svete sú známe tri takéto druhy a všetky sa vyskytujú v Južnej Amerike. Vnímanie netopierov ako krvilačných bytostí je súčasťou vytvorených povier a fám, ktoré vznikali bez akýchkoľvek reálnych základov v priebehu uplynulých storočí. Negatívne nazeranie na ne posilňujú aj romány a hororové filmy, kde sú netopiere vykreslené v nepravdivom svetle.
Ako sa sleduje život netopierov? Čo vás zaujíma? Kam netopier lieta, kde loví, kde má úkryt?
Spôsoby výskumu netopierov sú veľmi rôznorodé a prispôsobujú sa ročnému obdobiu, danému prostrediu aj konkrétnemu druhu. Najefektívnejším a jedným z najstarších spôsobov je fyzické vyhľadávanie netopierov v potenciálnych úkrytoch, na povalách starých stavieb, kostolov, kaštieľov a kúrií, v zimnom v jaskyniach, baniach či pivniciach. Pri sledovaní pohybu netopierov v rámci krajiny, počas migrácie alebo pri zisťovaní veku sa osvedčilo už spomínané krúžkovanie, ale aj telemetria a využívanie ultrazvukových detektorov – prístrojov meniacich ultrazvuk netopierov na počuteľný. Tých spôsobov je však oveľa viac a s rozvojom technológií prichádzajú stále nové a presnejšie metódy.
Netopiere sú veľmi spoločenské. Akú úlohu plní takáto skupina pozostávajúca z desiatok, stoviek až tisícok netopierov?
Netopiere sú silne sociálne živočíchy a žijú v závislosti od druhu v menších či väčších zoskupeniach. V letnom období samičky vytvárajú kolónie, v rámci ktorých sa rodia a vychovávajú mláďatá. Samce v tom čase žijú oddelene. Všetky druhy živočíchov, ktoré sa spájajú do skupín, vedie podobný zámer. Ide predovšetkým o ochrannú funkciu skupiny. Veľkosť kolónií závisí najmä od druhu netopiera, od prostredia alebo typu úkrytu, v ktorom sa vyskytuje. Lesné druhy netopierov, ako napríklad netopier veľkouchý, vytvárajú kolónie v stromových dutinách. Pozostávajú z niekoľkých desiatok jedincov. Naopak, lietavec sťahovavý, ktorý je typickým jaskynným druhom netopiera, sa združuje do kolónii, ktoré majú aj niekoľko tisíc jedincov.
Kde je na Slovensku najväčšia kolónia netopierov?
Je to zimná kolónia večerníc malých v jednej jaskyni v Slovenskom krase, kde je spolu až 60-tisíc netopierov.
A ako zrátavate počty netopierov v zimoviskách, keď ich monitorujete?
Najčastejšími zimoviskami netopierov sú prirodzené úkryty, ako sú jaskyne, skalné pukliny, stromové dutiny a potom umelé, človekom vytvorené banské diela, pivnice, studne, katakomby… Dôležité je, aby to boli úkryty so stabilnou mikroklímou. Väčšina druhov netopierov zimuje pri teplote okolo 7–10 stupňov Celzia, nájdeme aj odolnejšie druhy, ktorým postačuje teplota tesne nad bodom mrazu. Zrátavanie netopierov prebieha vždy za pomoci ručných svietidiel, pričom sa do zápisníka zaznamenávajú jednotlivé druhy a ich počty. V prípade veľkých kolónií sa urobí fotografia a netopiere sa sčítavajú jeden po druhom na obrazovke počítača. Dôvod je aj ten, aby sme ich čo najmenej vyrušovali.
Ako sa netopiere „dohovárajú“? Okrem ultrazvuku niektoré druhy iste vydávajú aj bežné zvuky. Raz som dva videla páriť sa na palme v Ázii a samička pri tom doslova škriekala.
Každý druh netopiera má svoje špecifické ultrazvuky, ktoré vydáva najmä ústami. Niektoré druhy ako podkováre však ultrazvuky tvoria pomocou nosa. Iné druhy, ako napríklad raniaky hrdzavé, vydávajú počas párenia počuteľné hlasné zvuky. Počuteľné zvuky však vydáva každý druh netopiera v kolóniách – počas hašterenia, v prípade ohrozenia a podobne.
Ak nájdeme netopiera na zemi, je to v poriadku? Nie je chorý?
Netopier na zemi nemusí znamenať nevyhnutne chorého jedinca. Môže byť vysilený, vypadnutý z úkrytu pri nízkej teplote, keď sa len ťažko rozhýbava. Všetky živočíchy, rovnako ako človek, majú svoje choroby. Netopiere, rovnako ako iné cicavce, môžu mať besnotu. Žiadneho divožijúceho živočícha by sme preto nemali chytať do ruky bez ochrannej pomôcky, aby nás v obrannej reakcii neuhryzol. Ak nájdeme netopiera, ktorý je zranený a chceme mu pomôcť, najlepšie je zavolať na číslo 112, kde vedia, koho kontaktovať a následne aj poradia.
Jeden z netopierov sa romanticky volá večernica malá. Majú ešte nejaké zaujímavé názvy?
Väčšina našich druhov má veľmi výstižné pomenovania, ktoré vychádzajú z charakteristických čŕt daného druhu. Podkováre majú výrazný podkovitý výrastok v oblasti nosa, uchaňa čierna je takmer celá čierna a spomínaná večernica malá je skutočne veľmi drobná.
Mnohí možno nevedia, že netopierí trus – guáno je dobrým hnojivom. Používa sa aj u nás?
Guáno je vynikajúce organické hnojivo s vysokým obsahom fosforečnanov. V niektorých krajinách sa dobre predáva, ale u nás to zatiaľ nie je rozšírené. V južných štátoch Severnej Ameriky, kde sú miliónové kolónie netopierov, sa za čias občianskej vojny používalo aj ako prísada do pušného prachu a jaskyne s výskytom netopierov sa prísne strážili pred nepriateľmi.
Aktívne ochraňujete netopiere aj tak, že chodievate čistiť kostolné veže od ich trusu, aby boli majitelia sakrálnych stavieb zhovievaví. Používate pri tom respirátory. Koľko vriec trusu asi tak vynesiete z povaly jedného kostola?
Už roky pomáhame v niektorých kostoloch s odstraňovaním nahromadeného guána. Je to asi jedna zo zdravotne najškodlivejších aktivít, ktoré robíme, keďže guáno je prašné, zapácha a obsahuje rôzne nežiaduce látky. Aj napriek tomu, že pri tom používame respirátory, ešte niekoľko dní po upratovaní cítime zápach guána v nose. Ak sa guáno odstraňuje pravidelne, tak v rámci čistenia vynesieme z povaly zhruba 10 až 15 vriec. Sú však kostoly, kde sa počas prvého čistenia po niekoľkých desiatkach rokov vynieslo až okolo 200 vriec trusu.
Netopiere žijú okrem kostolných veží aj na povalách… Má to svoj zmysel a význam, aby ich tam ľudia tolerovali?
Ľudské sídla, najmä povaly starých budov či spomínané kostolné veže sú dôležitými úkrytmi netopierov a ich význam z hľadiska početnosti druhov sa vyvíjal po dlhé stáročia. Naši predkovia žili s rôznymi živočíchmi v symbióze a rozumeli ich funkcii. Dnes máme tendenciu sa od prírody vzďaľovať a prestávame tolerovať mnoho vecí, ktoré boli v minulosti prirodzené.
Ing. Štefan Matis (46)
Od narodenia žije v Moldave nad Bodvou v Košickom kraji. Vyštudoval cestovný ruch a geoturizmus na Technickej univerzite v Košiciach. Od roku 2004 pracuje v správe NP Slovenský kras v pozícii strážcu. O prírodu sa zaujímal už od útleho detstva, najprv to boli obojživelníky, neskôr sa začal vážnejšie venovať výskumu vtáctva. S netopiermi prišiel prvýkrát do kontaktu začiatkom 90. rokov, keď vznikla iniciatíva na systematické skúmanie netopierov. Vždy ho lákali málo preskúmané aspekty života živočíchov a netopiere so svojím tajomným svetom ho logicky zaujali. Je okolo nich mnoho neprebádaného, aj preto sa stali jeho favoritmi.