Ako vyzerali návraty oslobodených židovských väzňov z nacistických koncentračných táborov?
Najprv treba pripomenúť, že prvý oslobodený tábor smrti bol Auschwitz na poľskom území okupovanom nacistami. Keď do neho 27. januára 1945 vstúpila Červená armáda, našla približne 7-tisíc až 8-tisíc väzňov v katastrofálnom zdravotnom stave. Predtým Nemci, ktorí boli nútení ustupovať, vyhnali ďalších 58-tisíc na pochod smrti. Oslobodení väzni v Auschwitzi vlastne zostali napospas svetu, pretože červenoarmejci, pochopiteľne, ďalej útočili na Nemcov, aby dosiahli ich definitívnu kapituláciu. A kam Židia odišli? Samozrejme, že väčšina z nich sa túžila vrátiť do miest, odkiaľ ich deportovali, aby zistili, kto by mohol z ich rodiny zostať nažive. O ich osude nevedeli vôbec nič už veľmi dlhý čas. Nezabudnime ani na tých, čo sa počas holokaustu skrývali v lesoch – aj oni zamierili späť do svojich stratených domovov. Podobne Židia z partizánskych oddielov a z vojenských jednotiek.
Žiadne správy o príbuzných zjavne súviseli s tým, že totalitný režim Jozefa Tisa začal s deportáciami na jar 1942 a odvtedy uplynulo veľa času do oslobodenia.
Jednoznačne a zvlášť si uvedomte, že až dve tretiny Židov žijúcich na Slovensku odvliekli do nacistických koncentračných táborov už počas roku 1942. Návraty boli neľahké. Naopak. Židia čelili rôznym spoločenským a administratívnym problémom.
Akým?
V prvom rade ich šokovalo, keď vystúpili z vlaku, že zbadali nápisy typu „Veď sa vás vracia viac, ako vás odišlo!“. Bol to obrovský úder do duše. Strašné, keď si uvedomíte, že neexistovala ani jedna židovská rodina, z ktorej by niekto nezahynul v koncentráku, pričom často boli zavraždení takmer všetci z nej. Nenávistné výmysly, že prichádza nazad viac Židov, ako bolo odvlečených, súviseli aj s arizáciou.
Prečo?
Arizácia znamenala ukradnutie majetku patriaceho Židom. Arizátori sa ho nechceli vzdať v prospech skutočných vlastníkov. Veľa Slovákov preto nebolo nadšených z návratu Židov. Zažili to aj moji rodičia, ktorí sa vrátili z koncentračného tábora v Terezíne.
Čo sa im prihodilo?
Keď prišli späť do Nového Mesta nad Váhom, otec musel násilím vymôcť šijací stroj od suseda, ktorý ho ukradol. Moji rodičia boli chudobní, stroj znamenal nástroj obživy pre moju matku, ktorá na ňom šila. Žiaľ, na Slovensku nezmizol antisemitizmus ani po skončení vojny, ale na druhej strane treba vyzdvihnúť šľachetnosť tých, čo nezištne zachraňovali Židov počas holokaustu, a následne pomáhali tým, ktorí sa vrátili z koncentračných táborov.
Dostali sa Židia späť k ukradnutému nehnuteľnému majetku? Nielen k obchodom, ale aj k bytom a obytným domom.
Československé úrady sa venovali iným záležitostiam, ktoré považovali za dôležitejšie po skočení vojny a správali sa ľahostajne k Židom. Neriešilo sa to. Vlastne to fungovalo tak, že Židia sa dostali k tomu, čo si iba sami vymohli. Nikdy však nezískali nazad všetko, čo im ukradli.
Ako historik musím vychádzať z faktov. A jedným z faktov je, že banderovci prepadli domácnosti, v ktorých žili židovské dievčatá, ktoré prežili útrapy v koncentračných táboroch, a tie povraždili.Pavol Mešťan
Zmienili ste sa o tom, že antisemitizmus nevyprchal ani v oslobodenom Československu.
Žiaľ, vyskytlo sa viacero prípadov, ktoré vyzerali, ako keby išli cez kopirák druhej svetovej vojny. Počas nej sa totiž vyvolávali protižidovské výtržnosti. Po vojne sa znovu objavili pogromy. Spomeniem napríklad v Topoľčanoch a v Prešove v druhej polovici roku 1945, v Bratislave v lete 1946. V zime 1945 bandy ukrajinských banderovcov zavraždili Židov v dedinkách Ulíč a Kolbasov na východe Slovenska. Na Židov útočili aj inde. Je to hrozne smutné v spojitosti s tým, že po dlhom utrpení a šťastnom prežití v nacistických koncentračných táboroch sa stali znovu terčom. Je to absolútne nepochopiteľné rovnako ako celý holokaust, čo bol človek schopný urobiť človeku.
Stepan Bandera je na Ukrajine oslavovaný ako vodca národného hnutia. Čo si o tom myslíte?
Ako historik musím vychádzať z faktov. A jedným z faktov je, že banderovci prepadli domácnosť, v ktorej žilo sedem Židoviek a päť Židov, čo prežili útrapy v koncentračných táboroch. Povraždili päť mužov a šesť žien, jedna sa zachránila. Môj pohľad je preto veľmi kritický.
Ešte sa vráťme k protižidovským výtržnostiam. Môžete konkretizovať niektorý pogrom v slovenských mestách?
V Topoľčanoch po skončení vojny miestni obyvatelia obvinili židovského lekára, ktorý išiel očkovať deti, že sa im chce pomstiť. Začali biť Židov v meste, naháňali ich po Topoľčanoch. Hraničilo to až s tým, že niektorých zavraždia. Šialenstvo o to väčšie, lebo židovský lekár chcel deťom jedine pomôcť.
