Včela nie je iba tá jedna, medonosná

Len na Slovensku žije vyše 600 druhov včiel a každá z nich má svoj význam v prírode. Lenže okrem včiel existujú ešte stovky druhov ďalších opeľovačov, ktoré sa významne podieľajú na rozmnožovaní rastlín a zabezpečení potravín aj pre človeka. Motýľov, sršňov, mravcov.

31.05.2020 06:00
Rudolf Moravčík, včelár, včelí úľ Foto: ,
Včelár Rudolf Moravčík nám ukazuje jeden z úľov.
debata (6)

To je širší odkaz Svetového dňa včiel, ktorý sme si už po tretíkrát pripomenuli 20. mája. V roku 2017 ho vyhlásila Organizácia spojených národov a dátum súvisí s dňom narodenia významného slovinského včelára Antona Janšu, ktorý vo Viedni v 18. storočí založil prvú včelársku školu. O význame včiel a iných opeľovačov sme sa pozhovárali s Rudolfom Moravčíkom, včelárom s 50-ročnými skúsenosťami, bývalým správcom Včelárskej paseky v Kráľovej pri Senci.

Už pred tromi rokmi ste mi ustarostene hovorili, že krajina stráca všetky opeľovače, nielen včely. Čmeliaky, motýle, osy, sršne, vážky, mravce. Pokračuje tento trend?

Tento trend pokračuje a je znepokojujúci. Je spôsobený výrazným zásahom človeka do prírody, zmenou tradičných foriem poľnohospodárskej výroby a upustením od samozásobenia potravinami na vidieku. Vďaka medializácii problému však badať zvyšujúci sa záujem o ochranu hmyzu, včelárstvo aj trvalo udržateľné hospodárstvo. Chov včiel má narastajúce opodstatnenie v mestách na chránených nadzemných častiach nevysokých budov, pretože v okolitých parkoch a zelených zónach nachádzajú rozmanitú celoročnú pastvu. Mnohí pomáhajú napríklad stavbou hmyzích hotelov a starostlivosťou o kvitnúce záhony. Každý druh hmyzu je dôležitý, tvorí kolorit prírody a má preň opodstatnenie. Nemeckí prírodovedci zdokumentovali pokles hmyzu o 70 % za posledné roky. Podobná situácia je u nás, aj vo väčšine ďalších krajín.

Veľa sa hovorí o vplyve včiel na potraviny. Ako silná je však táto väzba?

V priemere na každé tretie sústo, ktoré konzumujeme, je potrebné opelenie hmyzom. Koncom 20. storočia sa objavili na našej planéte lokality, kde boli podmienky pre život opeľujúceho hmyzu nevhodné. Opelenie tam vykonávajú školení pracovníci, nedá sa však hovoriť o trvalo udržateľnom stave. V závislosti od druhu rastliny jeden pracovník stihne „opeliť“ do 5 000 kvetov za deň. Na Slovensku by muselo pracovať 100 miliónov ľudí 250 dní v roku! Aj tak by stihli opeliť iba voľne dostupné kvietky. Včely a ďalší hmyz túto prácu vďačne vykonajú za nás, nežiadajú od nás veľa a včely medonosné nám navyše dajú sladkú a zdravú odmenu. Aj preto Valné zhromaždenie OSN hlasovaním o slovinskom návrhu z 20. decembra 2017 vyhlásilo 20. mája za Svetový deň včiel.

Vy ste však včelár. Prečo vás trápi miznutie iných druhov opeľovačov?

Takmer 80 percent rastlín potrebuje pre svoje rozmnožovanie opelenie hmyzom. Ostatný hmyz, ktorý je početne druhovo zastúpený, sa približne z jednej tretiny podieľa na opelení lesov, lúk, menej početných porastov stromov a krov. Rastliny, ktoré majú hlboké kalichy, alebo ináč ťažko prístupné nektáriá pre včely, môžu často opeľovať iba určité druhy hmyzu. So zánikom takéhoto hmyzu s veľkou pravdepodobnosťou zanikne aj rastlina. Nuž a hmyz okrem prv uvedeného poslania slúži ako potrava pre celé spektrum vtáctva a predátorov, ktorí nedostatkom hmyzu strácajú podmienky pre život a reprodukciu. Včely sa tak v súčasnej dobe stávajú podstatným zdrojom obživy včelárikov, lastovičiek, strakošov a ďalších spevavcov. Včelárik zlatý skonzumuje za deň až päťsto včiel.

Môže byť diverzita opeľovačov v krajine v súčasnej situácii, keď farmári a štáty hľadajú spôsoby, ako povzbudiť potravinovú sebestačnosť, kľúčovým prvkom?

V súčasnej dobe v dôsledku intenzívnej poľnohospodárskej výroby, jej systémového spôsobu obhospodarovania a chemizácie, došlo k čiastočnému zahubeniu života v pôde. Tlak na ekonomiku a efektivitu poľnohospodárskej výroby si vyberá svoju daň aj na opeľujúcom hmyze. Novodobé osivá sú šľachtené do podmienok bez hmyzu, preto prednosť dostávajú samoopelivé i vetroopelivé kultivary, aj na nich však hmyz zvyšuje úrodu často o viac ako 20 percent.

Pozitívnym krokom je zavádzanie greeningových porastov (napríklad trávnatých alebo krovinatých pásov) pre drobnú poľovnú zver, vtákov, hmyz a na zelené hnojenie. No prvoradá musí naďalej ostať ochrana včiel. Vďaka ich jedinečným vlastnostiam. Zabezpečujú opelenie väčšiny kvitnúcich úžitkových rastlín, čmele sa v podmienkach intenzívneho poľnohospodárstva používajú najmä v skleníkoch a fóliovníkoch. Včela medonosná je aj veľmi dobrým bioindikátorom životného prostredia, preto tam, kde sa darí včelám, bude sa dariť aj ďalším opeľovačom.

Hniezdo divých včiel. Foto: Andrej Barát, Pravda
divé včely Hniezdo divých včiel.

Mali by sme si teda pri príležitosti Svetového dňa včiel pripomínať, že naše potraviny nezávisia len od jedného druhu – včely medonosnej, ale aj od množstva iných ďalších druhov?

Na svete žije okolo 20 000 rôznych druhov včiel. Deväť druhov žije v spoločenstvách a na Slovensku je rozšírený jediný spoločenský druh – včela medonosná. Okrem nej je rozšírené množstvo samotárskych druhov včiel a do čeľade včelovitých patria aj rôzne druhy čmeľov. V chladných dolinách a vysokých nadmorských výškach je úloha ďalších druhov nenahraditeľná.

Iný hmyz však žije samotárskym spôsobom života, alebo vytvára jednoročné málopočetné kolónie. Opeľuje zväčša na krátku vzdialenosť – do sto metrov, preto vykonáva činnosť najmä v okrajových častiach porastov. Ním pokryté plochy im včely medonosné ponechajú a zalietavajú do hĺbky porastu, často na vzdialenosť efektívne dva až päť kilometrov.Iba včely medonosné majú zakódovanú vernosť jednému druhu kvetov pri jednom výlete z úľa – flórokonštantnosť a sú dokonale uspôsobené na opeľovanie. Sú tiež rozhodujúcim opeľovačom sústredených veľkých plôch aj vďaka tomu, že vytvárajú trvalé superspoločenstvo s počtom aj viac ako 50 000 jedincov.

Ako je teraz na tom „slovenská“ včela medonosná?

Podmienky včelárenia sa za posledných 60 rokov výrazne zmenili. V minulosti čo si včelár naplánoval, to fungovalo. Chorôb bolo menej, bola rozmanitá príroda, poľnohospodárske podniky bežne vykonávali osev 40 až 60 rôznych porastov a osív. Úspešnosť včelára závisela od klimatických podmienok v danom roku a od správnych zootechnických zásahov. V súčasnej dobe do života včiel vstupuje viacero komplexných blokov problémov, s ktorými sa musí včielka, včelstvo a včelár vyrovnať. Negatívne vplývajú na dĺžku života každej včielky aj efektivity včelieho spoločenstva. Hlavnými ťažkosťami sú nedostatok zrážok, zmena tradičnej poľnohospodárskej výroby a s tým spojená jednostranná výživa včiel. Ale aj človek rozširujúci činnosti, ktoré sú v rozpore so životom hmyzu. Problémom je aj včelár – ak nesprávne vykonáva zootechnické opatrenia. Pribúdajúci predátori, agrochemikálie, choroby včiel, ktoré boli prinesené z iných destinácií, elektromagnetický smog a ďalšie.

Dlhé roky bojujete proti neonikotinoidom a ďalšej chémii, ktorá ničí včely, ale aj celkovo životné prostredie. Vidíte nádej?

Vďaka tlaku včelárov aj spoločnosti došlo k čiastočnému zlepšeniu situácie a zákazu používania neonikotinoidov na hmyzomilných rastlinách, aj zákazu používania niektorých účinných látok. Dnešné systémové prípravky na ošetrenie rastlín sú pre hmyz tisícekrát toxickejšie ako napríklad dávno zakázané DDT. Tieto prípravky kryjú celé vývojové štádium porastu. V štádiu kvitnutia výrazne skracujú život včiel – lietaviek z piatich týždňov na niekoľko dní. Zvlášť vnímavé je larválne vývojové štádium plodu. Bohužiaľ sa medzi poľnohospodármi nájdu osoby vynaliezavé v obchádzaní obmedzení, predpisov a nariadení. Napríklad zakázané moridlá na sóju, kukuricu či repku nahradili povoleným prípravkom na morenie hustosiatych obilnín. Prispôsobili si k tomu moriace zariadenia, ktorými aplikujú škodlivú látku v násobkoch predpísaného množstva. Bežne sa aplikuje ochrana bez prítomnosti škodcu, cez deň, niekedy po termíne. Systémový postup, bez monitoringu potreby.

Je to rozšírený postup?

Česť všetkým, ktorí berú ohľad na životné prostredie a vykonávajú svoju prácu svedomito. Najnovšie sa vo veľkej miere posudzuje vplyv aplikovaných prípravkov na spotrebiteľa – človeka. Rezíduá prípravkov sa môžu nachádzať v konečnom produkte – v múke, cukre, oleji, škrobe, strukovinách, maku a tak ďalej.

Včely boli súčasťou bežného života. Dnes sú často vytláčané z dedín a miest pod rúškom ohrozenia zdravia človeka.

A ako sme na tom v porovnaní s okolitými krajinami?

Myslím si, že lepšie, pretože jediní máme včelárske vedenie, ktoré je platené z členských príspevkov. Vďaka tomu môžeme slobodnejšie vytvárať tlak na inštitúcie, ktoré ovplyvňujú život včiel. Nechcem však bagatelizovať snahu včelárskych odborníkov okolitých krajín o zlepšenie podmienok pre včely a včelárov. Tak ako u nás po stagnácii z rokov 1991 – 2015, aj u nich rastú počty včelstiev, včelárskych laikov i odborníkov.

Kedysi ste mi povedali, že o včelárstvo sa začína zaujímať čoraz viac žien. Dokonca zo 600-tisíc včelárov v Turecku je asi 98 percent žien. Ako to vnímate?

Teší ma tento trend. Včelárky sú iniciátorom záujmu v rodine a vedú k včeláreniu aj deti. Dbajú na zdravú výživu, preto sa okrem medu na stôl častejšie dostávajú aj ďalšie významné včelie produkty. Včelárska činnosť sa netýka len pár jednotlivcov, ale podstatne väčšieho zapojenia 19 000 včelárov a včelárok na Slovensku. Včelárenie je krásny koníček, ktorý je však časovo náročný a môže vznikať aj kopec lepkavého „neporiadku“, preto je veľmi dobré, keď je s koníčkom stotožnená celá rodina.

Svetový deň včiel sme si pripomenuli iba po tretíkrát. Tretíkrát sme si takto vlastne pripomenuli narodenie slovinského včelára Janšu. Aké boli začiatky systematického záujmu o včelárstvo?

Mária Terézia vydala včelárske patenty a založila prvú včelársku školu. Prvým učiteľom sa stal v roku 1770 slovinský rodák Anton Janša a práve na deň jeho narodenín 20. mája bol vyhlásený Svetový deň včiel. Syn Márie Terézie Jozef II. nariadil rozmiestniť po päť včelstiev v každej škole v Rakúsko-Uhorsku. Včely boli súčasťou bežného života. Dnes sú často vytláčané z dedín a miest pod rúškom ohrozenia zdravia človeka. Človek by mal práve správnou štruktúrou záhrad a porastov v nich umožňovať, alebo znemožňovať prelet včiel v jeho blízkosti. Nuž a v prípade návratu včiel zaujímavú úlohu zohrávajú práve ženy.

Prečo?

Včelárstvo je fyzicky pomerne náročný koníček, preto ženy často siahajú po včelárení v alternatívnych úľových zostavách akými sú hlinené úle, medná krava, nemecký palác, samovytáčací úľ, japonská veža, waree systém, sibírsky úľ a ďalšie. Z hľadiska efektivity práce však ide o prekonané spôsoby včelárenia, niektoré sú dokonca zakázané platnou veterinárnou legislatívou. Mnohé z týchto spôsobov sa používali ešte v dobách, keď včely boli súčasťou každého druhého dvora, hospodárstva alebo záhrady. Aj vďaka propagačnej činnosti mnohých včelárok a vedeckých pracovníčok nezaostávalo slovenské včelárstvo za vyspelými mocnosťami. Verím, že naším spoločným úsilím a zapojením širokej verejnosti sa nám podarí zvrátiť miznutie opeľovačov a vytvoriť podmienky pre koexistenciu našich živočíšnych druhov.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #včely #včelár #opeľovači