Pandémia koronavírusu urýchlila revolúciu práce z domu a mnohé kancelárie ostali prázdne. Nebojíte sa o svoje zákazky, keďže práve na kancelárie sa vaše štúdio špecializuje?
Martin Stára: Tento rok ešte vychádza z toho, čo sa dialo vlani. Neskončila sa žiadna zákazka, všetko pokračuje ďalej, ľudia sú pripravení. Dosahy to určite mať bude, musíme sa na to pozrieť z pohľadu našich klientov. Korporátni klienti, ktorí majú medzinárodné deadliny, budú určite opatrní.
Ján Antal: To je optimistický pohľad. Niektorí klienti si myslia, že prechod na home office je možný a uvažujú nad tým, ako optimalizovať prácu v budúcnosti. Takže si nebudú prenajímať také veľké plochy, bude im stačiť menší počet pracovných miest a celkovo sa na to pozerajú cez peniaze.
Odkiaľ pracujete vy, z domu či chodíte do kancelárie?
Antal: Asi tretina našich ľudí stále ostáva na home office, ale väčšina vrátane nás s Martinom chodí do ateliéru.
Foto: Boys play nice
V prípade architektov zrejme home office nie je problém, potrebujete hlavne počítač a veľa vecí sa dá riešiť cez videokonferencie, či nie?
Stára: Ako ktorá činnosť. Navrhovanie, dizajn, prezentácie – pri tom sme z domu neefektívni. Ak si sadneme k jednému stolu, kde máme papiere a pracujeme tradične, je to stále najlepšie a rýchlejšie. Používame tablety, kreslíme, zdieľame plochy, máme všemožné moderné nástroje, akurát nepoužívame virtuálnu realitu, na ktorú sa asi teraz začne brať čoraz väčší ohľad. Manažment zákaziek sa relatívne dá riešiť aj vzdialene, dohľad na stavbe je však na diaľku komplikovaný.
Antal: My sme mladý ateliér, digitalizáciu máme v krvi, nemáme problém s technológiami, ale nie je to stopercentná náhrada za tradičný spôsob práce. Je nás vyše 20 architektov, sme prepojení. Dôležité je baviť sa priamo, je nešikovné neustále niekomu telefonovať. Oveľa jednoduchšie je riešiť problém tak, že sa hneď opýtam kolegu, takže práca na diaľku nás spomaľuje.
Ako vyzerá vaša kancelária, je tiež taká trendová ako mnohé vaše oceňované návrhy?
Antal: Naša kancelária, to je šesťizbový byt na Vinohradoch.
Stára: Rýchlo sme vyrástli. Začínali sme v jednej miestnosti, až nás v nej po čase sedelo dvanásť. Presťahovali sme sa do menšieho bytu a potom sme expandovali, časom sme sa prebúrali do zvyšku bytovky a máme v nej už celé poschodie. Celkovo máme štyri tímy, jeden z nich sedí na Slovensku. Každý má svoju miestnosť, v ďalšej miestnosti sedím ja s Janom a manažment, plus máme zasadačky. Je to krásna historická budova, sme vlastne veľmi tradiční…
Úplný opak vašich návrhov, nie?
Stára: Vlastne áno, ale chceme si časom vytvoriť náš „hub“, kde by sme aplikovali naše myšlienky, čím by vznikol vlastne showroom. Ale hoci teraz máme samostatné miestnosti, sme prepojení veľkými dverami, máme komunitnú chodbu, kde máme až príliš kvalitný kávovar – na kávu sme dosť „vysadení“ – a tam sa ľudia prirodzene stretávajú. Teraz sedíme v našej najväčšej zasadačke, kde máme vzorky zo všetkých projektov. Pre nás je dôležité, aby sme mali nablízku materiály, s ktorými pracujeme. Nevyhadzujeme skoro nič, takže u nás nájdete množstvo kobercov, obkladov a všeličoho. Vedľa Jana vľavo sú dvere, kde sú len materiály – pracujeme nielen s papiermi, ale aj fyzickými vecami. V tom je práca architekta špecifická, je skvelé mať tieto veci poruke. Preto by sme sa bez kancelárie nezaobišli.
Naopak, architekt Michal Krištof mi nedávno povedal, že vôbec nie je problém pracovať na diaľku – akurát im počas videokoferencií občas zakričí za chrbtom dieťa…
Antal: Ide to aj na diaľku, ale záleží na štádiu projektu. Kreatívna časť je tímová práca, a tá sa najlepšie robí, keď všetci sedíme pri jednom stole.
Stára: Je to dané aj naším štýlom práce, máme rozbehnutých desať až pätnásť projektov v rôznych fázach. My s Janom na všetky projekty dozeráme, obchádzame všetky miestnosti a s každým človekom riešime detaily. Chceme, aby veci vznikali rýchlo – to celkom nejde, keď si musím s každým človekom vopred plánovať osobitné polhodinové schôdzky. A keď mi do toho ešte niekto zavolá, všetko sa posúva… Preto je ateliér akási základňa.
Foto: Boys play nice
Tak poďme konečne k vášmu najnovšiemu úspechu. Získali ste dve významné ceny za kancelárie pre gigantickú juhoamerickú firmu EOH, kde ste vraj spojili vízie o vesmíre s inšpiráciou mnohobunkovými organizmami. Ako si to máme prestaviť?
Stára: Celkový výsledok dizajnu je najviac výsledkom Janovej práce. Ja som bol pri myšlienke na začiatku. Juhoafrická firma EOH v Česku ešte nebola, vytvárali tu oddelenie výskumu a vývoja, kde mali vyvíjať nové produkty. Ide o nadnárodnú firmu, ktorá je rozprestretá po celej planéte, ale samotný subjekt nemal žiadnu identitu, takže sme sa nemali o čo oprieť. Dokonca ani o názov.
Antal: Je to IT spoločnosť, ktorá však má množstvo aktivít, v Prahe sa venuje vývoju v oblasti financií a bankového segmentu.
Stára: Chcel som reflektovať, čo tá firma vlastne je – veľký organizmus, ale my sa bavíme o jednej jeho bunke v Česku. Začal som teda hľadať rôzne prírodné organizmy, ktoré takto vznikajú, a narazil som na zväčšený obrázok rezu steblom trávy. Ten mal tvar, ktorý sme sa do nášho návrhu snažili dostať. Vzal som univerzálnu štruktúru. Projekt vznikal v budove, kde už sme robili štyri iné poschodia – mali sme tu vyskúšané skoro všetko, škatule, kolieska, flow, kde sme sa pre firmu Arval (venuje sa lízingu áut) inšpirovali pohybom áut. Nechceme, aby sa naše nápady opakovali, vždy robíme niečo nové. Preto sme začali sledovať organické štruktúry, ktoré sa neobjavujú len v prírode v mikroprostredí, ale aj v makroprostredí. Je to vlastne princíp, ktorý sa opakuje vo všetkých meradlách. To sme vzali ako základný stavebný kameň. Každý z našich objektov v návrhu má iný materiál. Každá bunka, do ktorej sa vstupuje, je akoby brána do iného štátu. V jeden moment hovoríte s Juhoafrickou republikou, v druhý s Britániou, tretí s Amerikou – prejdete dverami a zasa ste naspäť v Prahe. Toto bolo špecifické, lebo kolega, vedľa ktorého sedím, mohol pracovať na projekte riadenom z iného štátu. Je to veľmi zaujímavý fenomén súčasnosti. Existuje pojem „glocal“ – že som globálny a lokálny zároveň – a táto firma to dokonale stelesňuje. Keďže ako banka pracujú s citlivými informáciami a potrebujú určitú úroveň zabezpečenia, zaujímalo by ma, ako pracujú z home office. Majú svoj špecifický systém, do ktorého je ťažké sa pripojiť na diaľku. Preto sme sa snažili zhmotniť niektoré fenomény spojené s činnosťou tejto firmy do materiálov a dispozície kancelárií.
Foto: Boys play nice
V tlačovej správe k tomuto projektu sa píše, že ste „zvolili priam mimozemskú paletu farieb“. To sú aké farby? Na obrázkoch som videla žltú a červenú.
Antal: Všetky použité farby sú extra výrazné, vybrali sme najmä žltú a červenú. Dali sme do kontrastu materiály s čistotou a štruktúrou, napríklad sklo a antikoro, drevo s textúrou sme oživili výraznými farbami. Riešili sme stavebné limity. Napríklad protipožiarne dvere nikdy nie sú veľmi estetické, tak sme ich naschvál zvýraznili do reflexnej žltej.
Zaujalo ma tiež, že „kuchynská linka je zhotovená tak, aby odolala aj nárazom kozmických telies“. Z akého materiálu je zhotovená kuchynská linka z vášho návrhu?
Antal: V zadaní bol aj centrálny bar, a my sme z neho chceli urobiť dominantu. Chceli sme výrazný a čistý materiál, použili sme centimeter hrubé antikorové pláty urobené na mieru. Bar je robustný, poctivý a kvalitný. Architektúra sú emócie a má v ľuďoch vyvolávať zážitky.
Foto: Boys play nice
Musíte klientov presviedčať a vysvetľovať im, čo robíte, alebo dôverujú hneď vašim návrhom?
Antal: Vysvetľovanie je dôležité, klient musí s návrhom súznieť, aby sa mu to páčilo a bol spokojný. Kým sa do návrhu pustíme, skúmame klienta, aspoň mesiac diskutujeme, kým sa dostaneme k prvotným výstupom. Potom chápeme klientove potreby a jeho požiadavky.
Gigant EOH si vás našiel sám či ako?
Našiel nás sám, mal odporúčanie od iných ľudí v tej budove. Tým, že ide o nadnárodný korporát, uvedomovali si rolu architekta a rešpektovali naše rozhodnutia. Bola to príjemná spolupráca. Sú to ajťáci, takže nášmu návrhu rýchlo porozumeli a od začiatku spolupráce po realizáciu to trvalo asi len pol roka. Už v novej kancelárii sedia rok.
Ešte sa musím vrátiť k vete z tlačovej správy: „Realizácia projektu bola hodenou rukavicou ajťákom celej galaxie.“ To znie, ako keby ste ich vyzývali na súboj.
Antal: My sme tým len chceli povedať, že kancelársky priestor nemusí byť nudný stereotyp, na ktorý je väčšina ľudí zvyknutá. Môže to byť veľmi kreatívny, hravý, zaujímavý a rôznorodý priestor.
Stára: Ešte by som dodal, že klienta sme prvýkrát osobne videli po dvoch mesiacoch práce. Dôraz kládli na kvalitu a rozpočet nadnárodnej banky tomu, samozrejme, tiež pomohol.
Oceňujú klienti prvotriedny dizajn a renomované dizajnérske značky? Nesnažia sa skôr usporiť? Alebo to závisí od firmy a brandže?
Antal: Od začiatku chceme vedieť rozpočet. Pri prvotriednom dizajne nejde o známe mená, ale o kvalitu. Nechceme sa dostať do diskusie, že niečo je príliš drahé, ide o to, aký to má zmysel a aby sme dodržali celkový rozpočet. Využívame české sklárske firmy a mnohé kvalitné české a slovenské produkty.
Dostali ste sa medzi celosvetovú päticu najlepších projektov v kategórii Small office of the Year (Malá kancelária roka). Čím ste zaujali porotu?
Stára: Návrhy, ktoré sa tam dostali, boli veľmi rôznorodé. V tejto súťaži sme naživo prezentovali svoj projekt, boli sme na rovnakej scéne ako architektonické štúdio O+A, ktoré formuje dizajn v oblasti kancelárie už vyše 20 rokov, navrhlo napríklad kancelárie pre McDonald's v Amerike, súťažili tam aj kancelárie z Hongkongu a Amsterdamu. Potešilo nás, že sme sa tam s projektom z Česka dostali. Náš dizajn nie ja založený len na páčivosti, ale na materiáloch a originalite. Ocenili na nás kvalitu realizácie a netradičnú schému, posunutie hraníc.
Viete teda zovšeobecniť, aká by mala byť dobrá kancelária, čo by jej nemalo chýbať?
Antal: Musí byť na mieru klientovi a jeho spôsobu fungovania, takže ťažko zovšeobecniť. Je to veľmi individuálne. Záleží na tom, aká je jeho firemná kultúra, ako funguje, komunikuje.
Stára: Dobrá kancelária by mala spĺňať päť vecí. Prvou je obraz firemnej identity – ako firma funguje, ako komunikuje svoju kultúru. Druhá je podpora komunity, firmy si uvedomujú, že základom je dobrý tím, takže kancelária by mala podporovať fungovanie komunity, aby sa ľudia poznali a komunikovali spolu. Tretia vec je kvalitný priestor pre komunikáciu a spoluprácu. Štvrtý bod je pracovný priestor ako aký, ergonómia. Posledná vec je zázemie – kancelária musí byť dobrý nástroj, ako dobre ušitá rukavica, ani neviete, že ju máte, slúži svojmu účelu a nebráni vám v práci. Človeka otravuje, keď mu chýbajú zásuvky, keď niekto vedľa kričí a vy ho počujete. My s firmami spolupracujeme aj po tom, čo projekty dokončíme, pomáhame im s úpravami a získavame tak aj spätnú väzbu.
Antal: Nechceme sa opakovať, experimentujeme, skúšame nové veci. To sa klientom páči. Ajťáci dávajú dôraz na komunitu a lízingovej firme sa páči individualizácia. V inej firme museli byť všetky zasadačky vybavené najnovšou technológiou.
Foto: Alexander Dobrovodsky
Pre firmu Arval ste navrhli kancelárie inšpirované automobilom, kde bolo všetko oblé.
Antal: V celom projekte nebol ani jeden pravý uhol. Priestor je fluidný, keď sa ním prechádza, prejavuje sa dynamika automobilového priemyslu.
Stára: Motto firmy znie: We care about cars, we care about you. (Záleží nám na autách, záleží nám na vás.) Riešili sme teda, čo znamená automobil pre človeka a aký zážitok mu prináša. Na začiatku sme sa nebavili o autách, ale o tom, čo tam človek zažije. V tomto projekte bola každá zasadačka pomenovaná po nejakej osobnosti spojenej s automobilovým priemyslom, bavili sme sa napríklad o ľuďoch, čo vymysleli bezpečnostný pás. Bol tam slávny český dizajnér Sodomka. V každej miestnosti mala osobnosť svoju plaketu, je tam napísané, čo automobilizmu priniesla, ale bavíme sa o ľuďoch, nie o autách. Bolo to ako interaktívna výstava. Ja sám som o autách veľa nevedel, v tom čase som ešte nemal ani vodičský. Dozvedel som sa, že stierače vymyslela žena v New Yorku v roku 1920. Osobne som na autovrakovisku vyberal diely, ktoré sme potom zavesili na strop. Bolo to ako robiť scénografiu. Niekedy sú klienti až zavalení našou kreativitou.
Aj niekedy povedia, že už je to príliš?
Stára: Asi na začiatku netušia, kam až sme schopní zájsť. Ale na výsledok sú pyšní a stotožňujú sa s ním. Páči sa im, keď vedia, že nikde inde také niečo nemajú.
Foto: Alexander Dobrovodsky
V kanceláriách pre firmu STRV ste zaujímavo využili aj kmene briez…
Antal: To je dodnes veľmi populárne, bol to náš prvý veľký projekt, bolo to 5¤000 m2, ktoré sa skladali z viacerých blokov. Jeden z nich je organický, v rámci čoho sme použili kmene stromov. A brezy sú také populárne, že ich ľudia stále chcú. Ale my sa nechceme opakovať a vždy im navrhneme niečo nové.
Máte robiť aj kancelárie pre firmu Kiwi, ktorá vyhľadáva výhodné letecké spojenia, ako pokračujete?
Stára: Na tom už pracujeme, Kiwi je fenomén, v súčasnej situácii prešlo do úsporného režimu. Projekt však je veľmi zaujímavý, ide o konverziu továrne Zbrojovka. Nevyrábali sa tu zbrane, ale nástroje na výrobu zbraní. Areál už je prázdny, konvertuje sa. Kancelárie sú inšpirované cestovaním, všetok nábytok bude na kolieskach, inšpirovali sme sa letiskami, lodnou a inou dopravou. Uvidíme, ako to bude pokračovať.
Pracujete aj na projekte coworkingového centra v Jurkovičovej teplárni v Bratislave. Ako bude vyzerať?
Antal: Bude to skvelé. Developer chce, aby budova slúžila čo najväčšiemu spektru ľudí. Budova od Jurkoviča má úžasný genius loci. My sme v našom návrhu interiéru rešpektovali budovu, nechceli sme ju niečím prehlušiť. To, čo tam pridáme, však bude nové a rozpoznateľné od starého, snažíme sa o citlivý prístup. Vnútri teplárne neboli žiadne poschodia, celá budova bola vždy len akousi obálkou, boli tam násypníky na uhlie a turbínová hala. Veľkolepý priestor ostane zachovaný, ale pribudne nová vostavba od ateliéru ADOM. Bude to dom v dome, v rámci ktorého my navrhujeme interiéry.
Aké ďalšie projekty máte v Bratislave?
Antal: Dokončili sme bratislavské kancelárie pre firmu Kiwi, pracujeme na kanceláriách pre úspešnú sieť reštaurácií a pre jednu investičnú skupinu. Na Slovensku sme otvorili ateliér vlani, ale kancelárie robíme hlavne v Prahe, na Slovensku sa zaoberáme skôr súkromnými rezidenciami a butikovými interiérmi.
Počas koronavírusovej pandémie ľudia trávili viac času doma. Uvedomili si, že potrebujú pekné aj funkčné prostredie?
Antal: Veľa ľudí si teraz uvedomilo, že im doma chýba pracovný kút. Všetci sú zvyknutí, že ráno odídu do práce a večer sa vrátia domov. Myslím, že teraz si ľudia doma začnú viac vytvárať podmienky na prácu – to však zvýši priestorové požiadavky na byty. O tom mi rozprávalo veľa klientov a známych. Dnes má skoro každý laptop, mnohí si ho zbalili a chodievali pracovať do kaviarne, ale keď pandémia zatvorila aj kaviarne, zrazu bol problém.
Ján Antal (1991)
Rodák z Bratislavy sa ešte ako študent Fakulty architektúry ČVUT v Prahe zoznámil s Martinom Stárom, vtedy oponentom jeho bakalárskej práce. ProjektomSTRV – Winner v súťaži Big See Interior Awards – spoločne naštartovali existenciu ateliéru Studio Perspektiv. Po úspešnom absolvovaní magisterského programu odboru Architektúra a urbanizmus v roku 2017 sa Ján Antal usadil vo vedení štúdia. Rád posúva svoje tvorivé hranice, čoho dôkazom je napríklad medzinárodne oceňovaný EOH IT Hub.
Martin Stára (1984)
Rodák z Českých Budějovíc spolu s Jánom Antalom založil Studio Perspektiv. Absolvent Fakulty architektúry ČVUT v Prahe kariéru architekta odštartoval v roku 2011 diplomovou prácou rozvoj stredu mesta Havlíčkův Brod. Ako spoluzakladateľ štúdia Manua architekti pracoval na projektoch rodinných domov a interiérov, ako aj mestských intervencií. Skúsenosti zúročil v strategickom oddelení Inštitútu plánovania a rozvoja hlavného mesta Prahy.