Zemplínska šírava: Zlaté roky sa vrátia, keď...

, 02.07.2020 06:00
Pavol Skyba, plavčík, Zemplínska šírava
Pavol Skyba je skúsený plavčík. Autor:

V svojich najlepších rokoch mala Zemplínska šírava 18 plavčíkov v dennej zmene. V najväčšom stredisku Hôrka boli štyria. Posledné roky tam pôsobili už len dvaja a tohto roku hrozí, že nezamestnajú ani jedného, upozorňuje Pavol Skyba (51), veterán tamojšej vodnej záchrannej služby.

Zažili ste aj najväčšiu tragédiu na Zemplínskej šírave pred takmer troma desaťročiami, keď sa v jej vlnách utopilo naraz deväť ľudí?

Pamätám si to, akoby sa všetko stalo iba včera. Bolo to medzi rekreačnými strediskami Kamenec a Kaluža 22. augusta 1991. Z Vihorlatu zafúkal veľmi silný vietor, ktorý zdvihol vlny vari až do dvojmetrovej výšky. Tí deviati sa plavili na vodných bicykloch a nafukovačkách, navyše boli neplavci. Zachraňovali ich kolegovia z pláže pri Kaluži. Mali motorový čln, ten sa však nehodil do takýchto extrémnych podmienok. Preťažené plavidlo sa potopilo niekoľko stovák metrov od brehu.

Kde ste vtedy boli vy?

Vyrazil som na silnejšom motorovom člne spolu s lodivodom a zbierali sme ľudí kričiacich o pomoc. Trikrát sme ich vykladali na breh, napokon sme sa dostali aj na miesto s prevráteným plavidlom, ale kolegov už zobrala náhodne okoloidúca jachta. Smrť vo vlnách našla vtedy aj celá päťčlenná ukrajinská rodina z Mukačeva. Najmladšia z obetí mala dva roky. Na brehu po nich zostalo len auto Volga.

Kedy ste začali pôsobiť na vodnej nádrži ako plavčík-záchranár?

V roku 1988, to už doznievali jej zlaté roky.

Čiže zažili ste ešte tú záplavu návštevníkov počas letnej sezóny?

Samozrejme, okolo milióna návštevníkov. Šírava bola predsa najvyhľadávanejším miestom rekreácie pri vode v celom vtedajšom Československu.

Čím zásadným sa líšilo riadenie a financovanie tejto turistickej destinácie od súčasnej situácie?

Všetky služby zdraželi a zďaleka nie každý Slovák alebo Čech si to môže dovoliť.

Bolo tu osem rekreačných stredísk s vlastnou základnou vybavenosťou, najväčšie v Hôrke, Medvedej hore, Kaluži a Kamenci. Ale všetky riadila Okresná správa rekreačných služieb v Michalovciach so sídlom na Zemplínskej šírave. Dnes tomu chýba spoločná strecha, strediska sú pridelené jednotlivým obciam podľa katastrálneho územia a financované z ich rozpočtu. Vtedy peniaze prichádzali zo štátneho rozpočtu a štát mnohé služby aj dotoval, ináč by boli stratové. Dnes si obec musí vystačiť na mnohé sama.

A čo súkromní podnikatelia?

Tí sa starajú o svoje hotely, penzióny, reštaurácie a podobne. Nie o záchrannú službu. Obciam v dôsledku krízy poklesli podielové dane a na vodných záchranárov jednoducho nemajú peniaze.

Nastal výrazný úbytok návštevníkov len v dôsledku otvorenia hraníc po roku 1989 alebo zavážili aj iné príčiny?

Za ubytovanie zaplatíte dnes na Zemplínskej šírave prinajmenšom toľko ako pri Jadranskom mori. Všetky služby zdraželi a zďaleka nie každý Slovák alebo Čech si to môže dovoliť. Vtedy to mali turisti za babku, najmä ak sa rozhodli pre stanovanie alebo kempovanie a ak sa navyše nabalili jedlom z domu.

Môže Zemplínska šírava ako turistická destinácia znovu zažiť niečo z niekdajšej slávy?

To by predpokladalo viacero krokov, počnúc dotáciami, zmenami v legislatíve a značnými investíciami do vybavenosti, infraštruktúry, ale aj do reklamy. Nepôjde to bez pomoci štátu a bez čerpania eurofondov. Žiada sa iný, veľkorysejší prístup k rekreačnej funkcii Zemplínskej šíravy, aby prestala byť len akýmsi príveskom vodohospodárskej funkcie.

Môže sa na Zemplínskej šírave zopakovať tragédia z roku 1991?

Obávam sa, že áno, výčiny počasia majú vzostupný charakter. Zákon neukladá prevádzkovateľovi (Slovenskému vodohospodárskemu podniku, poz. red.) priamu povinnosť zabezpečiť určitý počet plavčíkov na otvorenej vodnej ploche. Strediská spravujú obce a financovanie vodnej záchrany im ukladá za povinnosť zákon o ochrane zdravia, čo zaťažuje ich rozpočty. A nefunguje tu ani koordinovaný integrovaný záchranný systém.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Zemplínska Šírava #plavčík
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku