Čierna smrť zmenila svet. Čo dokáže koronavírus?

, 07.07.2020 06:00
Jan Vogler
Jan Vogler zdôrazňuje, že morová pandémia mala hlboký vplyv na fungovanie spoločnosti. Autor:

Prečo pandémia moru, alebo čiernej smrti, v 14. storočí viedla k politickému konfliktu medzi konzervatívnymi a progresívnymi silami v Nemecku. Aj na túto otázku odpovedal Jan Vogler z Virgínskej univerzity, spoluautor štúdie Pandémie a politický vývoj: Volebné dedičstvo čiernej smrti v Nemecku. Pre Pravdu tiež vysvetlil, ako by mohla svet ovplyvniť choroba COVID-19. Podľa Voglera súčasná pandémia prispeje k ďalšiemu ústupu USA zo svetových pozícií, hoci Amerika ešte mnoho dekád zostane na globálnej scéne dôležitou krajinou.

Prečo ste sa rozhodli v roku 2020 venovať výskumu morovej pandémie zo 14. storočia, ktorá podľa odhadov zabila viac ako 100 miliónov ľudí, a jej politickým dosahom? Bolo to pre súčasnú koronakrízu?

S výskumom sme začali už minulý rok. Dávno pred objavením sa choroby COVID-19. Čierna smrť bola seizmickou udalosťou. Morová pandémia mala hlboký vplyv na fungovanie spoločnosti. V sociálnych vedách by sme ju nazvali zásadnou križovatkou, teda udalosťou, ktorá skutočne viedla k novému politickému a ekonomickému vývoju. Sme presvedčení, že v ľudskej histórii bolo len málo vecí porovnateľných s pandémiou moru. Čo sa udialo, bolo pravdepodobne na úrovni svetových vojen.

Povedali ste, že sa to udialo dávno. Ale dlhodobé politické dosahy pandémie boli také dôležité pre vývoj rôznych štátov v nasledujúcich storočiach, že sa pandémiu určite oplatí skúmať. Týka sa to najmä nemecky hovoriacich krajín v strednej Európe. Nemecko hralo veľmi dôležitú úlohu v dejinách Európy. Aj pre svoje vnútorné ideologické konflikty medzi konzervatívnymi a progresívnymi silami. Tie trvali až do existencie Weimarskej republiky po prvej svetovej vojne a aspoň do istej miery ich ovplyvnili udalosti súvisiace s pandémiou čiernej smrti.

Keď ste začali výskum a zrazu svet zasiahol koronavírus, ako ste to vnímali?

Prvý raz v našich životoch sme svedkami globálnej pandémie. Už je tu len pár ľudí, čo boli na svete, keď nás v rokoch 1918 až 1920 zasiahla španielska chrípka. Nemal som žiadnu predstavu o tom, ako sa dá fungovať v čase pandémie. Ale ako akademik môžem povedať, že takéto globálne zdravotné krízy sa opakujú pomerne pravidelne. Dnes máme technológie a infraštruktúru neporovnateľnú s minulosťou. Ale stále nie sme príliš dobre pripravení na boj s pandémiami. Nemalo by to však tak byť, keďže sa opakujú pomerne často.

Aké sú hlavné zistenia vášho výskumu?

Najdôležitejšie je, že sa ukázalo, že politický vývoj pandémia moru ovplyvnila na dlhé obdobie. Platí to najmä pre strednú Európu. Ekonomickí historici už skôr zistili, že čierna smrť zásadne zasiahla ekonomické štruktúry. Takmer žiadni politológovia sa však nezaoberali politickými dosahmi nákazy. Čo sa týka pandémie, tak Európu nezasiahla rovnomerne. Mimoriadne postihla západnú Európu vrátane západných oblastí dnešného Nemecka, menej východné regióny. V najhoršie zasiahnutých regiónoch pandémia narušila feudálnu ekonomiku a viedlo to k rozsiahlemu opusteniu systému nevoľníctva.

Prečo?

Veľa ľudí zomrelo, a tak chýbala pracovná sila. Výrazne sa zvýšil počet prípadov, keď sluhovia opúšťali svojich pánov a hľadali pracovné príležitosti inde. Došlo k narušeniu vysokohierarchic­kých ekonomických a sociálnych štruktúr stredovekej spoločnosti. Predtým znevýhodnené skupiny boli schopné získať istý podiel na zapojení sa do politického života.

Naša štúdia sa zameriava najmä na strednú Európu, respektíve na vtedy existujúcu Svätú rímsku ríšu národa nemeckého, čo bola voľná konfederácia menších štátov. Mor silno zasiahol obchodné mestá na severe a tiež západné Nemecko. V týchto oblastiach sme už do roku 1500 zaznamenali vznik istých zastupiteľských štruktúr.

Dá sa teda povedať, že pandémia viedla k vytvoreniu nejakých protodemokratických štruktúr?

COVID-19 bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou aj politické následky.

Určite áno. Pandémia neznamenala úplný zánik aristokracie. Zmenilo sa však to, akú mala moc. V oblastiach, ktoré mor neovplyvnil až tak výrazne, si feudálni aristokrati zachovali postavenie. Vo viac zasiahnutých regiónoch na západe Nemecka sa však začali tvoriť protodemokratické inštitúcie. Samozrejme, neboli to zastupiteľské štruktúry v dnešnom zmysle slova. Nedá sa povedať, že sa na ich fungovaní mohli podieľať všetci občania. Ženy a nižšie postavené socio-ekonomické skupiny boli z tohto procesu väčšinou vylúčené. Ale aj tak sa zmenili vládnuce elity, ktoré museli začať brať do úvahy názory iných skupín. Samozrejme, nevoľníci nezískali politickú silu, ale vzťahovali sa na nich aspoň nové ekonomické privilégiá. Okrem toho, ako som už naznačil, o časť moci prišla aristokracia. Predstavte si, že ste feudálny pán a ľudia, ktorí pre vás pracovali, zomreli alebo utiekli, nemal na vašej pôde kto robiť. Museli ste časť majetku predať, možno ste si zobrali niekoho, kto nemal aristokratický pôvod. Takto sa menila štruktúra vlastníctva pôdy.

Ako sa tieto zmeny prejavili v dlhodobom horizonte?

Najviac postihnuté oblasti sa menili z politického, ale aj zo socio-ekonomického hľadiska. V týchto regiónoch sa viac presadila urbanizácia, mestská kultúra a nové technológie. Ako vedci skúmajúci spoločnosť by sme povedali, že sa v nich vytvorila nová rovnováha, ktorá mohla pretrvať po dlhú dobu, pretože bola založená na inštitúciách a postupoch, ktoré zostávali stabilné po celé generácie. Napríklad to znamenalo širšie zapojenie sa občanov do politického procesu. Ľudia to požadovali a zvykli si na to, a aristokratické elity ich nemohli zastrašiť.

Náš výskum ukázal, že ešte aj v 19. storočí, keď Nemecko vstúpilo do éry masovej politickej súťaže, tak to stále malo vplyv na správanie voličov. V oblastiach, ktoré pandémia čiernej smrti zasiahla najviac, boli subjekty ako Konzervatívna strana najslabšie. Naopak, na východe Nemecka, kde pandémia nebola taká výrazná, mali strany zastupujúce záujmy aristokracie oveľa silnejšie postavenie. Bolo to aj preto, že v týchto regiónoch bola vládnuca vrstva schopná prinútiť obyvateľov, aby volili subjekty, ktoré jej boli blízke. Toto však podkopávalo demokratický politický proces.

Dá sa povedať, že takéto rozdelenie Nemecka sa stále prejavuje v niečom aj dnes?

Nepriamo. Malo to zásadný vplyv na nemeckú históriu a Nemecko výrazne ovplyvnilo európske dejiny. Dnes sa však zmenila štruktúra krajiny, všetko to ovplyvnila druhá svetová vojna. Ale to, čo sa stalo v 14. storočí, má stále nepriamy dosah. Politický konflikt medzi konzervatívcami a progresívnejšími silami mal vplyv na nemecké impérium. Aristokracia sa prikláňala k militarizmu a to sa prejavilo v dvoch svetových vojnách. Po prvej svetovej vojne konzervatívne kruhy šírili legendu o dýke do chrbta, že k porážke Nemecka prispeli vnútorní nepriatelia. Weimarská republika bola extréme polarizovaná, čo viedlo aj k nástupu nacistov a presadeniu sa antisemitským politík. Vnútorný konflikt v Nemecku tak mal obrovský dosah na európske dejiny.

Je možné porovnať pandémiu moru s rozšírením choroby COVID-19?

Najprv k tomu, čo je iné. Samozrejme, pandémia moru bola mnohonásobne horšia, veď zabila 30 až 60 percent európskeho obyvateľstva. Dnes sú naše spoločnosti lepšie vybavené zdravotníckou a sociálnou štruktúrou, aby reagovali na takéto krízy. V čase čiernej smrti ľudia nemali odpoveď na to, čo sa deje. A niektoré reakcie situáciu iba zhoršili. Ekonomické vplyvy pandémie moru sa týkali najmä toho, že mnoho ľudí zomrelo. Dnes sme tiež svedkami hospodárskych zmien. Ale koronakríza je z nemalej miery spôsobená tým, že vlády urobili vedomé politické rozhodnutie o uzavretí svojich ekonomík.

V čom sa pandémie podobajú?

COVID-19 bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou aj politické následky. Možno nepotrvajú tak dlho ako v prípade čiernej smrti. Pandémia moru mala technologické dosahy. A dnes šírenie koronavírusu asi povedie k štrukturálnym zmenám v organizácii ekonomiky, najmä, čo sa týka práce na diaľku. Mor mal aj veľký vplyv na kultúru. Čierna smrť bola témou pre mnoho kníh či obrazov. Je pravdepodobné, že rovnako COVID-19 bude mať istý vplyv na spoločnosť a kultúru. Možno prestaneme používať podanie rúk ako formu sociálnej interakcie.

Aké politické následky by mohla mať koronavírusová pandémia? Z vašej štúdie vyplýva, že pandémia moru mala svojím spôsobom aj dobrý vplyv, keď do istej miery liberalizovala časť stredovekej spoločnosti.

Samozrejme, čierna smrť znamenala obrovské množstvo obetí a utrpenia. Je potrebné to zdôrazniť, hoci pre časť tých, čo prežili, priniesla zmeny. Čo sa týka politických následkov koronavírusu, tak by som začal v USA. Už pred pandémiou mala Amerika dvojúrovňový, veľmi polarizovaný pracovný trh. Na jednej strane sú vysokokvalifikovaní ľudia, ktorým sa darí. Na strane druhej sú tí, čo sú v zložitejšej situácii. Teraz sa to týka aj poskytovateľov služieb. Pandémia prehĺbila rozdiely medzi týmito dvoma skupinami. Ľudia z prvej, ktorí môžu často pracovať aj z domu, až tak veľa nestratili.

Čiernu smrť pripomína na Slovensku viacero...
Čiernu smrť pripomína na Slovensku viacero morových stĺpov. Jeden z nich sa nachádza aj v Krupine. Autor: Archív TASR

Prezidentské voľby sa konajú v USA už 3. novembra. Má ich v tejto situácii väčšiu šancu vyhrať súčasný republikánsky prezident Donald Trump alebo demokrat Joe Biden?

Všetko naznačuje, že momentálne je na tom lepšie Biden. Americká spoločnosť je veľmi polarizovaná. Ale Trump bol v relatívne dobrej pozícii, keďže ekonomika USA pred pandémiou pomerne dobre fungovala. Šéf Bieleho domu na to rád poukazoval, keď tvrdil, že v životoch Američanov je všetko v poriadku. Teraz je to iné. Mnoho obyvateľov USA bude voliť na základe ekonomickej situácie. Okrem toho sa veľa občanov domnieva, že Trump nevedel správnym spôsobom reagovať na súčasné protesty. Očakávali, že sa pokúsi urobiť niečo, čo by mohlo zjednotiť krajinu, a sú sklamaní, že to neurobil. Treba však povedať aj to, že hoci prieskumy naznačujú, že Biden by mal vyhrať, stále sa mnohé môže zmeniť. V roku 2016 vo výskumoch viedla Hillary Clintonová.

Čo politické následky pre Európu? Budeme svedkami ďalšieho nástupu populizmu?

Z mojich výskumov vyplýva, že pandémie majú hlboké následky. Ovplyvňujú spoločnosť mnohými spôsobmi. Pri súčasnej pandémii sme tiež svedkami zásadných politických zmien. Napríklad Nemecko sa teraz prikláňa k výraznejšej fiškálnej integrácii na európskej úrovni. Predtým sme to nevideli. Môže to ovplyvniť celú európsku integráciu a posilniť projekt Európskej únie. Ekonomická neistota je však často živnou pôdou pre populizmus. Preto by európske vlády mali presadzovať politiky, ktoré pomôžu skupinám obyvateľov, ktoré postihli hospodárske problémy. Mali by sme sa tiež obávať o stav demokracie v Európe. Niektoré vlády využívajú pandémiu na pretláčanie autoritárskych krokov. Mali by sme zaistiť, aby pandémia nenarušila základné politické práva a demokratické štruktúry.

Príjmová nerovnosť nie je záležitosťou súčasnej krízy, jej prehlbovanie pozorujeme už dlho. Povedú momentálne problémy k tomu, že bohatí sa stanú bohatšími a chudobní ešte viac schudobnejú?

Ekonomická nerovnosť asi ešte narastie. Jej príčinou je globalizácia. Sme toho svedkami takmer vo všetkých západných krajinách. Zväčšujú sa rozdiely medzi ľuďmi s vyšším vzdelaním a tými, ktorí ho majú nižšie. Je veľmi pravdepodobné, že pandémia to ešte zhorší. Západní politici by to mali brať veľmi vážne. Riešenie ponúkajú dve stratégie. Prvá, krátkodobá, je už spomenutá podpora pre ľudí, ktorých ekonomicky zasiahla pandémia. Druhá, dlhodobejšia, spočíva v reštruktura­lizácii hospodárskeho modelu. Západné vlády by mali výrazne podporiť prístup väčšieho množstva ľudí ku kvalitnému vzdelaniu, aby títo mohli byť konkurencieschopní v globálnej ekonomike a mohli pracovať v odvetviach, ktoré súvisia s technologickými inováciami.

Nebudú sa však politici skôr snažiť narušiť proces globalizácie? Slogany ako Amerika na prvom mieste sú pomerne jednoduché. Nepresadí sa nacionalistický prístup?

Bolo by to krátkozraké. Globalizácia má odlišný vplyv na rôzne skupiny spoločnosti. Na jej časť aj negatívny. Celkovo však zvyšuje bohatstvo krajín a znižuje životné náklady. Štáty sa však musia naučiť, ako pozitívny ekonomický vplyv globalizácie lepšie rozdeliť medzi všetkých. No stiahnutie sa z globalizácie znamená oslabenie vlastných hospodárskych pozícií.

Aké budú globálne geopolitické následky koronakrízy?

Dívam sa na to z dlhodobejšieho hľadiska. USA boli po druhej svetovej vojne dominantou mocnosťou z vojenského, ekonomického aj politického hľadiska. Sovietsky zväz sa snažil Amerike konkurovať, ale v žiadnom ohľade nebol taký silný. Vplyv Spojených štátov sa však už pomerne dlho znižuje. V posledných rokoch je to očividné. Je to aj pre finančnú krízu z roku 2008, ktorá zvýraznila presun ekonomickej moci do Ázie. Viaceré Trumpove kroky prispeli k ďalšiemu oslabeniu pozícií USA. Spojené štáty stále môžu ovplyvňovať globálne dianie prostredníctvom chytrej diplomacie, aliancií či podpory pre krajiny, ktoré čelia Číne. Trump však len zhoršil situáciu, lebo ustupuje od využívania diplomacie. Koronakríza prehĺbila problémy aj vo vnútri USA, ktoré majú problém účinne zakročiť proti pandémii. Myslím si, že Amerika ešte mnoho dekád zostane na globálnej scéne dôležitou krajinou. Ale trendy, o ktorých hovorím, sa nedajú poprieť. Pandémia ich ešte zhorší.

Bol by súčasný svet schopný čeliť pandémii rozsahu čiernej smrti?

Povedal by som, že áno. Ľudstvo prežilo dve svetové vojny. A to sme v nich bojovali medzi sebou. Pandémia rozsahu čiernej smrti by mala zásadné krátko- a strednodobé transformačné následky. Ale ľudstvo sa vzchopilo po more, ktorý ho zasiahol v 14. storočí, hoci nemalo k dispozícii modernú medicínu. Štáty prežili a som si pomerne istý, že by sme to zvládli znovu. Mali by sme však urobiť všetko pre to, aby sme zmiernili prípadné dosahy takej veľkej krízy.

Štúdia o pandémii moru

  • Štúdiu s názvom Pandémie a politický vývoj: Volebné dedičstvo čiernej smrti v Nemecku vypracovali Jan Vogler a Daniel Gingerich z Virgínskej univerzity.
  • Vznikla s podporou Corruption Lab on Ethics, Accountability, and the Rule of Law a Democracy Initiative na Virgínskej univerzite.
  • Celú štúdiu nájdete na https://doi.org/…020-2c2fm-v4.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#pandémia #mor
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku