Kde môžeme na kliešte naraziť úplne najčastejšie?
U nás je najviac rozšírený kliešť obyčajný, ktorý prenáša i najviac patogénov. Na Slovensku žijú aj iné druhy, ktoré tiež môžu byť pre človeka nebezpečné, ale neprisajú sa až tak často. Kliešť obyčajný sa najviac vyskytuje v listnatých a zmiešaných lesoch prakticky na celom území Slovenska a v nadmorskej výške do 600 až 800 metrov, ale zaznamenal sa už aj výskyt vo Vysokých Tatrách vo výške nad 1 100 metrov. Najčastejšie ho nájdeme v krovinách a tráve až do výšky okolo jedného metra. Jeho larvy sa držia viac pri zemi, v nízkej tráve a hrabanke, ale tie nie sú až také nebezpečné, pretože bývajú menej nakazené. V poslednom čase sa kliešte hojne vyskytujú aj v mestských parkoch či záhradách, čo nebývalo. Badám to napríklad aj v našej záhrade a už zhruba viem, kde sa tam kliešte nachádzajú – v malinčí a na jednom mieste popri plote. Náš pes nechodí nikam mimo záhrady, a predsa má na sebe často kliešťa. Mne v záhrade kliešť lozil po ruke aj nohaviciach. Ako dieťa si nepamätám, že by som sa s kliešťom v záhrade stretla.
Čím je to, že kliešťov je čoraz viac? Klimatickou zmenou?
Tá je len jedným z faktorov. Otepľovanie hrá určite svoju rolu. Kliešte sú aktívne už od piatich až ôsmich stupňov, tieto teploty sú u nás v súčasnosti úplne bežné v januári a vo februári. Kliešť sa preto môže na vás pokojne prisať aj v zime. Zmenil sa aj spôsob hospodárenia a využívania krajiny, je oveľa viac zanedbaných plôch, kde nájdeme kroviny, ktoré pre kliešte aj pre ich hostiteľov, čo sú napríklad hlodavce a iné drobné cicavce, predstavujú ideálne podmienky. Vývoj kliešťov podporujú aj iné zvieratá, napríklad srnky, ktoré sa v posledných rokoch sťahujú stále bližšie k ľudským obydliam, do mestských parkov či lesoparkov, a prinášajú si so sebou aj kliešte. Pracujem v areáli Slovenskej akadémie vied na bratislavskej Patrónke, kde sa srnky vyskytujú. Keď sme u nás išli zhruba pred dvadsiatimi rokmi chytať kliešte, skoro sa nám nepošťastilo. Dnes je ich tu už veľmi veľa, neuveriteľne veľa. Aj drozdy, ktoré sa veľmi často vyskytujú v blízkosti ľudských obydlí, sú pre kliešte hostitelia a podporujú tak ich množenie.
Foto: SITA, Brano Bibel
Majú vôbec kliešte nejakého prirodzeného nepriateľa, ktorý by ich mohol eliminovať?
Existujú takzvané parazitoidy, drobné blanokrídlovce, ktoré kliešte napádajú a v podstate ich zvnútra skonzumujú. Rozdiel medzi nimi a parazitmi je ten, že parazity sa snažia udržať svojho hostiteľa nažive, aby na ňom mohli dlhodobo parazitovať. Percento napadnutia kliešťov parazitoidmi je však pomerne malé na to, aby mohlo ich populáciu eliminovať. Kliešte môžu ešte skonzumovať alebo poškodiť vtáky, najmä hrabavé. Prirodzených nepriateľov naozaj veľmi nie je, mohli by sme spomenúť azda ešte niektoré druhy chrobákov, mravce a pavúky.
Je teda na nás, aby sme sa pred nimi dokázali účinne ochrániť.
Keď ide človek do prírody, mal by rátať s tým, že sa môže s kliešťami stretnúť, a mal by byť dostatočne obozretný. Lenže niekedy stačí, že sa obtriete o vegetáciu a napriek opatrnosti kliešťa chytíte. Je to často vec šťastia a náhody. Kliešte sa totiž často vyskytujú v takzvaných hniezdach. Keď chodíme vlajkovať do terénu (chytať kliešte pomocou deky či látky), sú miesta, kde nechytíme ani jedného a, naopak, miesta, kde je ich naozaj veľa.
Na základe čoho kliešť pozná, že sa blíži človek? Cíti pach, vydychovaný vzduch?
Nejde iba o človeka, ale o potenciálnych hostiteľov všeobecne. Neviem o tom, že by napríklad kliešť obyčajný, ktorý má najširšie spektrum hostiteľov, rozoznával medzi človekom a zvieratami. Kliešte majú na poslednom článku prvého páru nôh zmyslový orgán, nazývaný Hallerov orgán, a zmyslové štetinky. Pomocou týchto orgánov sú schopné zaregistrovať zmenu vlhkosti, pohyb vegetácie, koncentráciu oxidu uhličitého a zmenu teploty, čo im signalizuje, že je v blízkosti hostiteľ.
Ako sa pred kliešťami chrániť konkrétne?
Oblečenie do prírody sa odporúča svetlé, ale nie preto, že by kliešte azda odpudzovalo. Na svetlom jednoducho kliešťa lepšie uvidíte. Podľa možností neodkrývajte časti tela, noste dlhé rukávy a dlhé nohavice, ktoré si zastrčíte do ponožiek. V súčasnosti sú veľkým hitom protikliešťové ponožky, ktoré vyvinuli naši kolegovia z košickej Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Veterinárnou univerzitou a chemikmi z Chemosvitu Fibrochem vo Svite. Tí skúšali rôzne materiály, ktoré by mohli kliešte odpudzovať, a vynašli tkaninu, ktorá má repelentný účinok. Jej základom je polypropylénové vlákno napustené prírodnou repelentnou látkou, ktorá odpudzuje kliešte. Tieto ponožky sú už bežne dostupné na trhu a dajú sa kúpiť. V súčasnosti naši vedci vyvíjajú aj podobné ochranné odevy.
Aký je účinok bežných repelentov, môžu skutočne kliešte odpudiť?
Neodporúča sa kliešťa ničím mazať, olejom či mydlom, hoci kedysi sa tvrdilo, že ho to zadusí.
Na trhu je viac značiek, ktoré by mali mať repelentný účinok, sú aj zvláštne prípravky pre deti. Používať ich radím hlavne na oblečenie, na kožu len zriedka, pretože predsa len obsahujú chemické látky, ktoré môžu vyvolávať alergické reakcie. Dĺžka účinku je rôzna, závisí od druhu, uvádza sa niekoľko hodín. Objavujú sa však i repelenty na báze prírodných extraktov, napríklad z klinčeka, levandule, tymianu či limetky. Kolegovia z Virologického ústavu skúšali repelentný účinok rôznych esenciálnych olejov z rastlín a už majú aj sľubné výsledky. A existuje aj ultrazvukový repelent, ktorý si zavesíte na oblečenie a mal by kliešte odpudiť. Po návrate z prírody je nutné sa napriek všetkým preventívnym opatreniam dôkladne prehliadnuť, kliešť pritom môže byť nielen na koži, ale aj na oblečení, po ktorom lozí, kým si nájde vhodné miesto na prisatie. Aj mne sa raz stalo, že som našla v kúpeľni, kde som položila oblečenie, lezúceho kliešťa. Naozaj platí, že sa nemusia prisať hneď, skontrolujte si preto aj oblečenie.
Je pravdou, že boreliózou, najčastejšou chorobou, ktorú prenáša kliešť obyčajný, sa človek nakazí až po 24 hodinách, kliešťovou encefalitídou sa však môže nakaziť prakticky okamžite po prisatí?
Ak kliešťa odstránite do 24 hodín, skutočne platí, že nakaziť by ste sa boreliózou nemali, respektíve v menšej miere. Samozrejme, čím skôr ho vyberiete, tým lepšie, pretože ak je kliešť boréliami veľmi zamorený, môže vás nakaziť aj skôr. Vedecké výskumy z poslednej doby ukazujú, že borélie sa masovo nachádzajú v čreve kliešťa a trvá nejaký čas, kým ich obsah vyvrhne do rany. Ukázali to pokusy na myšiach. Je otázkou ďalších výskumov, či sa táto teória naozaj potvrdí. Zatiaľ čo vírus kliešťovej encefalitídy vypúšťajú kliešte pomocou slín, k nákaze tak môže prísť bezprostredne po prisatí. Robili sme výskum, keď sme na myšiach sledovali, ako rýchlo sa im vírus dostane do kože. Bolo to už v priebehu hodiny.
A je pravda, že v posledných rokoch narástol počet chorých na boreliózu takmer o polovicu a vraj túto chorobu prenáša až 80 percent kliešťov?
U nás na Slovensku je to práve naopak. Podľa údajov z Úradu verejného zdravotníctva má za posledných desať rokov počet ochorení na boreliózu mierne klesajúci trend a nakazených určite nie je 80 percent kliešťov, ale do 20 percent, ako ukazujú aj naše výskumy. Možno niekde lokálne sa to týka 50 až 60 percent dospelých kliešťov, ale všeobecne sa uvádza, že v Európe je priemerne nakazených okolo desať percent nýmf a každý piaty dospelý kliešť.
Čo si myslíte o vývoji vakcíny proti borelióze, na ktorej sa pracuje vo svete? Môže sa reálne dostať raz na trh a čo bráni jej vývoju?
Vo svete bolo už viac pokusov o vývoj vakcíny proti borelióze, zatiaľ sa však používa len vakcína proti borelióze u psov, ktorá má tiež obmedzený účinok. Existuje niekoľko takzvaných genetických druhov borélií a ich spektrum je odlišné v Európe, Severnej Amerike a Ázii. Nie všetky druhy spôsobujú u ľudí chorobu. V Európe a Amerike je napríklad zastúpený iba jeden spoločný patogénny genetický druh, a práve proti tomuto druhu sa pôvodná vakcína vyvinula. Bola založená na báze povrchového proteínu borélie. No táto vakcína nechránila proti infekcii inými európskymi patogénnymi genetickými druhmi. V súčasnosti sa testuje ďalšia vakcína, ktorá je sľubnejšia a mala by účinkovať proti všetkým známym genetickým druhom borélií. Tiež je založená na báze proteínov baktérie. Na jej vývoji sa podieľajú aj vedci z Biologického centra Akadémie vied Českej republiky. Táto vakcína bola zatiaľ testovaná na niektorých zvieratách a až klinické testy ukážu, či chráni proti infekcii aj ľudí a či nemá vedľajšie účinky.
Ako si vysvetliť, že kliešťov je čoraz viac, ale počet ochorení na boreliózu klesá?
To je pomerne zložité. Ale trochu to zjednoduším a ako príklad uvediem srnčiu zver, ktorá slúži ako hostiteľ pre všetky aktívne vývinové štádiá kliešťov, teda larvy, nymfy aj dospelé, a môže v niektorých lokalitách prispieť k nárastu populačnej hustoty kliešťov. Srnky však nie sú rezervoárovými zvieratami pre borélie, kliešte cicajúce na srnkách sa teda boréliami nenakazia. To znamená, že v danej lokalite sa môže vyskytovať veľa kliešťov, ale ich nakazenosť boréliami je nízka. Naopak, ak je v lokalite veľa rezervoárových hostiteľov pre borélie, napríklad hlodavce či drozdy, na ktorých kliešte cicajú, ich nakazenosť môže byť vyššia. Pokiaľ ide o mierne klesajúcu tendenciu chorobnosti ľudí na Slovensku, podľa mňa hrá významnú úlohu aj to, že vďaka osvete ľudia vedia o kliešťoch a s nimi spojených rizikách viac, ako vedeli v minulosti, a účinnejšie sa pred nimi chránia.
Ako správne vybrať kliešťa? Odporúčania odborníkov sa pomerne často menia.
Určite by ste ním nemali točiť, to sa neodporúča, pretože by ste ho mohli podráždiť a stimulovať tak vylučovanie slín a spolu s nimi aj mikroorganizmov. Z toho istého dôvodu sa neodporúča kliešťa ničím mazať, olejom či mydlom, hoci kedysi sa tvrdilo, že ho to zadusí. Odstránenie sa odporúča čím skôr. Sú na to rôzne pinzety, karty či háčiky, ktoré dostanete v lekárni alebo v zdravotníckych potrebách. Kliešťom jemne kývajte zboka na bok, aby sa mu uvoľnilo ústne ústrojenstvo, a potom ho vytiahnite vo zvislej polohe. Na trhu sú aj prípravky na báze kysličníka uhličitého (suchý ľad), ktorým kliešťa rýchlo zmrazíte, a priloženou pinzetou vyberiete. Nedostane tak šancu vylúčiť niečo do pokožky.
Foto: SITA/AP
Počula som, že dokonca niektorí lekári používajú na vybratie kliešťa vatovú tyčinku trochu namočenú v mydlovej vode, čo má kliešťa podráždiť, aby sa pustil. Čo si o tom myslíte?
S týmto som sa ešte nestretla a podľa mňa to nefunguje. Aj tento spôsob môže stimulovať vylučovanie slín. Neodporúčam to.
Takže ani nie je dobré dezinfikovať kliešťa pred samotným vybraním, ale až potom?
Áno. Ničím ho predtým nemazať. Pokožku dezinfikovať, až keď ho vyberiete. Niekedy sa stane, že v ranke zostane ústne ústrojenstvo kliešťa, čo poznáte podľa malej čiernej bodky. Organizmus si s tým väčšinou poradí sám, ale ak sa bojíte, vyhľadajte lekára. Doma to vyberať neodporúčam, nemáte také jemné nástroje ako lekár v ordinácii.
Keď ústne ústrojenstvo zostane v pokožke, hrozí nám niečo?
Nie, pretože mikroorganizmy sú v slinných žľazách a čreve a keď odstránite telo, spolu s ním odstránite aj tieto orgány. Ústne ústrojenstvo sú už len chitinizované (tuhé) útvary.
Môže sa kliešť pri nešetrnom vyberaní roztrhnúť a vyvrhnúť do rany obsah čriev, ako sa to často vraví, alebo to nie je možné?
Kliešť sa môže aj roztrhnúť, no vtedy už sám obsah čreva nevyvrhne do rany, skôr môže dôjsť k nákaze tým, že do rany sa mechanicky dostanú mikroorganizmy z roztrhnutého čreva či slinných žliaz.
Rozlišujú kliešte medzi deťmi a dospelými? Idú na deti viac či menej?
Deti nie sú viac náchylné na napadnutie kliešťami, ale je pravdou, že sú menšie, a tak na ne kliešť ľahšie vylezie. Preto im rodičia často nájdu kliešťa aj vo vlasoch. Majú tiež jemnejšiu pokožku, čo môže byť pre kliešte pozitívne. Žiadny seriózny výskum však doteraz nepotvrdil, že by si kliešte či komáre medzi ľuďmi vyberali, koho napadnú, hoci sa napríklad hovorí, že komáre idú viac na mužov, pretože majú inú hormonálnu sústavu ako ženy.
RNDr. Mária Kazimírová, CSc.
Pôsobí ako samostatná vedecká pracovníčka v Ústave zoológie Slovenskej akadémie vied. Pôvodne sa venovala výskumu hmyzu, v súčasnosti je poprednou odborníčkou na kliešte.
Je autorkou štyroch kapitol v monografiách, spoluautorka jednej monografie, autorka alebo spoluautorka viac než 80 pôvodných vedeckých prác v uznávaných vedeckých časopisoch. Získala viac ako 1 500 citácií v prácach iných autorov. Je spoluautorka piatich zahraničných patentov.