Soros sa dá kritizovať. Aj bez konšpirácií

Aký dosah majú na životy ľudí rozhodnutia amerického miliardára a filantropa Georgea Sorosa? Novinárka Emily Tamkinová sa rozhodla pozrieť, čo je ukryté pod nánosom konšpiračných teórií. Jej kniha, ktorá práve vyšla, má názov The Influence of Soros: Politics, Power, and the Struggle for an Open Society (Sorosov vplyv: Politika, moc a zápas o otvorenú spoločnosť). Americká žurnalistka v rozhovore pre Pravdu vysvetľuje, čo objavila. Tamkinová študovala na Kolumbijskej a Oxfordskej univerzite a spolupracovala s magazínom Foreign Policy či denníkom Washington Post.

11.08.2020 06:00
George Soros, Nadácia otvorenej spoločnosti Foto:
Finančník a filantrop George Soros oslávi 12. augusta 90. narodeniny.
debata (56)

V roku 2018 vtedajší slovenský premiér Robert Fico naznačoval, že za protestmi po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej stojí George Soros. Podľa nedávneho prieskumu organizácie GLOBSEC si 60 percent Slovákov myslí, že svet riadia tajné spoločnosti, čo v mnohým prípadoch znamená Soros. Do akej miery sú takéto konšpiračné teórie použiteľné politikmi na získavanie voličov?

Sú veľmi dôležité. V prvom rade slúžia na očierňovanie istých skupín ľudí. V prípade Sorosa je to spojené s jeho židovským pôvodom. Stereotyp, že Židia riadia svet, je veľmi starý a stále pretrváva. Ale takéto konšpiračné teórie sú pre politikov dôležité aj iným spôsobom. Premiér Fico tvrdil, že Soros kontroluje protesty, aby nemusel priznať, že ľudia na Slovensku sú takí nahnevaní, že vyjdú do ulíc a demonštrujú. Snažil sa kritikov zdiskreditovať tým, že z prejavov nespokojnosti obvinil niekoho zvonku. Je to taktika, pri ktorej ide o rozdeľovanie spoločnosti. Sledujeme, ako sa využíva aj pri protestoch hnutia Black Lives Matter (Na čiernych životoch záleží). Tiež počujeme, že ich platí Soros. Ide o odvrátenie pozornosti od dôvodov, prečo ľudia protestujú, a od požiadaviek, ktoré nastoľujú. Je to boj o kontrolu, aké hlasy v demokratickej spoločnosti zaznejú.

Bol Soros za odchodom Mečiara? Nie. Rozhodli sa tak slovenskí voliči.

V knihe spomínate epizódu, keď v roku 1995 Soros vyhlásil na adresu slovenského premiéra Vladimíra Mečiara, že ten chce spojiť Slovensko s Ruskom a jeho ambíciou je, aby sa krajina stala prvým oporným bodom nového ruského impéria. Pravdupovediac, pokladám takéto hodnotenie Mečiarovej politiky za prehnané. Aký odkaz však chcel týmto vyhlásením Soros vyslať?

V 90. rokoch sa Soros snažil pomôcť strednej a východnej Európe, aby sa pohla smerom k tomu, čomu hovoríme Západ. Aby si krajiny vytvorili takú vnútornú štruktúru, aby mohli vstúpiť do Európskej únie. Členstvo v NATO pre neho asi nebolo až také dôležité, ale chcel, aby sa región stal súčasťou týchto západných klubov. Keď Soros hovoril o Mečiarovi, poukazoval na to, že slovenský premiér sa snaží o inú cestu, smerom k Rusku. Samozrejme, pritiahlo to pozornosť aj k nemu samotnému.

Áno, konšpiračné teórie o Sorosovi nie sú nové. Vyvíjali sa nejakým spôsobom?

Vo svojej podstate zostávajú rovnaké. V 90. rokoch však bolo Slovensko v strednej Európe výnimkou. Mečiar hovoril o Sorosovi, keď bol premiérom. V iných krajinách ho zvyčajne spomínali politici, ktorí neboli pri moci, alebo teórie o ňom šírili rôzne pravicové skupiny. Teraz je Soros súčasťou bežnej politickej komunikácie. Hovoril o ňom Fico, spomína ho maďarský premiér Viktor Orbán či americký prezident Donald Trump. Takže obsah konšpiračných teórií o Sorosovi sa príliš nezmenil, ale ich šíritelia sú neraz súčasťou bežnej politickej scény.

Prispeli k tomu nové technológie a sociálne médiá?

V roku 1990 ste sa nemohli pripojiť k Twitteru a napríklad vytvoriť hashtag #controlledbySoros – kontrolovaní Sorosom. Teraz sa to dá a ľudia to robia. Nie je to dôvod, prečo konšpiračné teórie o Sorosovi využívajú aj niektorí svetoví lídri. Ale pomocou internetu sa tieto veci šíria rýchlejšie.

Akú ste mali hlavnú motiváciu, keď ste sa rozhodli napísať knihu o Sorosovi?

Je to mimoriadne vplyvný človek v oblastiach, ako sú financie, filantropia a politika. Ovplyvnil fungovanie nášho sveta, ale nie spôsobom, ako to ľudia často vnímajú. Mnohé o ňom je mimoriadne zaťažené konšpiračnými teóriami. Preto som sa snažila zhodnotiť jeho vplyv. A oddeliť ho od konšpiračných teórií. Chcela som si položiť otázku, či by sme v otvorenej spoločnosti, o ktorej všetci diskutujeme, mali mať takého filantropického miliardára, niekoho, kto má taký vplyv. Či z toho nevzniká nejaké napätie. Kniha je o Georgeovi Sorosovi, ale i tom, kto a ako sa podieľa na fungovaní demokracie a rozhodnutiach, ktoré sú jej súčasťou.

Kniha od americkej žurnalistky Emily Tamkinovej... Foto: HARPERCOLLINS
Soros, kniha, The Influence od Soros, Emily Tamkin Kniha od americkej žurnalistky Emily Tamkinovej s názvom Sorosov vplyv: Politika, moc a zápas o otvorenú spoločnosť.

Nenapísali ste biografiu, ale predsa, čo pokladáte za najdôležitejšie momenty zo Sorosovho života?

Vybrala by som tri. Keď sa ako mladý tínedžer pod kresťanskou identitou počas druhej svetovej vojny ukrýval pred nacistami a Šípovými krížmi. Videl, ako sa jeho otec snažil pomôcť vlastnej rodine, ale aj priateľom, aby prežili v náročných podmienkach. Bolo to pre neho poučenie. Preto sa snaží pomáhať prenasledovaným, bez ohľadu na to, o koho ide. Myslím, že pre neho bolo dôležité to, ako sa mu podarilo v roku 1992 „zlomiť“ Bank of England, centrálnu banku Británie, a oslabiť libru. Získal si ďalšiu reputáciu vo finančnom svete. Ale ľudia ho aj začali viac počúvať, keď hovoril o východnej a strednej Európe a filantropii, ktorú mu finančný úspech dovolil ďalej rozvíjať. A tretím momentom boli americké prezidentské voľby v roku 2004. Vstúpil na politickú scénu ako veľký finančný donor, ale bol to tiež moment, keď sa konzervatívci v USA začali na Sorosovo pôsobenie pozerať skeptickejšie.

Predtým to tak v USA nebolo?

Sorosova podpora pre demokrata Johna Kerryho bola v USA bodom zlomu, čo sa týka toho, ako sa začali vnímať jeho politické aktivity. K tomu sa dá prirátať smerovanie televízie Fox News a rozvoj internetu. Došlo k dokonalej súhre faktorov. Predtým Sorosa na politickej scéne nevnímali ako stranícku osobnosť.

Ako sa Soros stal ústrednou postavou obrovského množstva konšpiračných teórií?

Obsah konšpiračných teórií o Sorosovi sa príliš nezmenil, ale ich šíritelia sú neraz súčasťou bežnej politickej scény.

Pre neho to asi nebol taký dôležitý moment, ako pre nás ostatných. Skutočne sa to rozbehlo v roku 2015 s migrantmi najmä zo Sýrie, ktorí mierili do Európy. Orbán začal oživovať konšpiračné teórie o Sorosovi už predtým. Hľadal politického nepriateľa, ale nechcel, aby nejaký jeho priamy politický súper vyzeral dôležito. Soros bol však vhodný terč. A migračná kríza tomu ešte pomohla. Bolo veľmi jednoduché poukázať na to, že migranti sú iní, že do Európy ich posiela ten židovský finančník z New Yorku, a že je potrebné pred nimi chrániť kresťanskú domovinu Maďarsko. Pre Orbána to bol veľmi efektívny spôsob, ako sa udržať pri moci. Potom sme to videli aj v iných krajinách, vrátane Slovenska. V roku 2018 sa konali v USA kongresové voľby. Trump chcel, aby ich hlavnou témou bola migrácia. Preto sa šírila konšpirácia, ako Soros pomáha dostať do USA karavány migrantov. V knihe je o tom posledná kapitola. Migrácia sa stala nástrojom, ako rozšíriť konšpiračné teórie o Sorosovi.

Spomenuli ste Sorosove finančné operácie, ktoré mu umožnili byť filantropom. Na druhej strane, aj ľudia, ktorí neveria v konšpiračné teórie, majú často o ňom pochybnosti pre jeho finančné špekulácie.

Je to veľmi dôležitý moment. Soros bol taká významná postava vo svete financií, že rozhodnutia, ktoré urobil, mali politické dosahy a ovplyvnili životy ľudí. Jeho kroky viedli k tomu, že britská libra opustila európsky mechanizmus výmenných kurzov, čo potom malo podiel na finančnej kríze. Chápem, že v pohľade na Sorosa môže existovať isté napätie. Na jednej strane sa pokúša zlepšiť svet, ale spravil rozhodnutia, ktoré z neho urobili chaotickejšie miesto. Je to férová kritika. Soros sa potom sám vyjadril, že by sme nemali povoliť nekontrolovateľné finančné operácie a teraz tiež hovorí o globálnych daniach. Je to dôležité. Vnímam koncept filantropických miliardárov ako niečo neudržateľné. Ak naozaj chceme urobiť svet miestom, v ktorom sú si ľudia viac rovní, musíme bohatstvo rozdeľovať rovnomernejšie. Soros vytvoril systém finančných špekulácií a hedžových fondov, ako ho poznáme dnes. Je veľkým politickým donorom v USA. Ale najväčší vplyv má jeho filantropia. Myšlienka otvorenej spoločnosti je založená na tom, že v nej každý môže diskutovať o jej fungovaní. Prostredníctvo tejto debaty sme potom schopní smerovať k najlepšej možnej spoločnosti.

Prečo Soros podporuje túto debatu?

Je to jeho hlavný filantropický odkaz. Sú ľudia, ktorí povedia, že Američan by nemal dávať peniaze na takúto diskusiu povedzme na Slovensku, pretože sa ho to netýka. Vo vašej krajine sa určite nájdu ľudia, ktorí s tým súhlasia, a takí, ktorí nesúhlasia. Svojimi aktivitami však Soros podporuje skupiny, ktoré by ináč nemali ani v demokratickej spoločnosti dostatočný hlas. Aj to je súčasť jeho odkazu.

Emily Tamkinová. Vo svojej knihe sa snaží... Foto: Paul B. Jones
Emily Tamkinová, žurnalistka Emily Tamkinová. Vo svojej knihe sa snaží zhodnotiť vplyv Georgea Sorosa na svet a oddeliť ho od konšpiračných teórií.

Soros má už 89 rokov, takže to nie je úplne aktuálna otázka, ale nemal sa v minulosti uchádzať o volený úrad, ak chce meniť svet? Lebo aj to je častá výčitka na jeho adresu, že rieši veci, na ktoré nedostal mandát od voličov.

Áno, takáto kritika neraz znie. Nikto ho nevolil, nikto nevolil jeho mimovládky. Do istej miery je to pochopiteľná výčitka. Lenže nielen ľudia, ktorých zvolili do úradov, majú právo podieľať sa na fungovaní občianskej spoločnosti. V mnohých prípadoch mimovládne organizácie pracujú pre tých, ktorí nemajú volených zástupcov. V Maďarsku to vláda používa často. Tvrdí, že ju zvolili, ale Sorosa a ním podporované organizácie nie. Tie však pomáhajú migrantom či Rómom, ktorých osudy by nikto neriešil.

Ale áno, existuje tu problém, komu sa zodpovedajú filantropickí miliardári. Oni rozhodujú, kde a komu dajú peniaze. Daniel Milo z GLOBSEC-u mi povedal, že pre váš región sa dá ťažko vymyslieť vhodnejší strašiak ako Soros. Má židovský pôvod, zaoberá sa financiami, narodil sa v Maďarsku, z ktorého odišiel. Všetko, čo spôsobuje predsudky, hoci tie môžu byť trocha iné na Slovensku a iné v Maďarsku. Jeho prácu ľudia neraz príliš nechápu, a týka sa to aj pôsobenia Nadácie otvorenej spoločnosti, ktoré nechcela byť len jednou z mnohých mimovládok. Málo ľudí však vie, čo všetko táto organizácia robí. Napríklad to, že sa podieľala na rozšírení internetu vo východnej a strednej Európe. No v pohľade na Sorosa sa objavujú aj predsudky typu, že sa bojíme toho, čo je iné. Politici poukazovaním na migrantov využívajú strach ľudí. Je to efektívna taktika.

Ľudí migračná kríza skutočne prekvapila. Mnohí niečo také zažili vôbec po prvý raz.

Áno, prvý raz videli niečo také. Pre niektorých politikov bolo ľahšie povedať, že za to môže Soros, a pre časť obyvateľstva to bolo jednoduchšie pochopiteľné. Nemuseli sa zaoberať geopolitikou či rozhodnutiami Európskej únie. Preto bol Soros takým efektívnym terčom.

Je niektorá konšpiračná teória o Sorosovi pravdivá?

Ak naozaj chceme urobiť svet miestom, v ktorom sú si ľudia viac rovní, musíme bohatstvo rozdeľovať rovnomernejšie.

Samozrejme, podieľal sa na „zlomení“ britskej centrálnej banky. V niektorých konšpiračných teóriách o ňom sú zrnká reality. Zoberme si napríklad protesty hnutia Black Lives Matter. Nie je pravda, že stojí za týmito demonštráciami. Ale faktom je, že už od 90. rokov podporuje úsilie o reformu systému spravodlivosti. Len nedávno Nadácia otvorenej spoločnosti oznámila, že vynaloží sumu 220 miliónov dolárov, aby sa zlepšil prístup etnických menšín k spravodlivosti. Takže financuje Soros hnutie Black Lives Matter? Nie. Podporuje organizácie, ktoré s ním pravdepodobne budú spolupracovať? Áno. Bol Soros za odchodom Mečiara? Nie. Rozhodli sa tak slovenskí voliči. Podporila Nadácia otvorenej spoločnosti projekt Rock volieb v roku 1998? Áno. Nadácia otvorenej spoločnosti pomáha so školeniami právnikov, ktorí poskytujú služby žiadateľom o azyl. Niektorí ľudia sú na základe toho ochotní veriť klamstvu, že Soros dováža migrantov do našich krajín.

Kde je hranica medzi kritikou Sorosa, lebo vo verejnom priestore kritika znie môže, a až antisemitskými výrokmi na jeho adresu?

Diskusia o jeho skutočných krokov a o tom, ako míňa peniaze, je prijateľná. V prípade, že niekto hovorí o veciach, ktoré neurobil, prechádza to do antisemitizmu. Ak povieme, že by zahraniční aktéri nemali dávať peniaze na projekty, ktoré sa týkajú volieb, tak to pokladám za kritiku. Alebo to, keď sa Soros stal veľkým politickým donorom, hoci predtým kritizoval vplyv financií na politiku. Toto nie je antisemitizmus, lebo sa to skutočne stalo. No výroky, že Soros sa snaží ovládnuť demokraciu, že stojí za protestmi či že chce zaplaviť krajiny migrantmi, už pracujú s dávno známymi antisemitskými vyjadreniami, že Židia poťahujú za všetky nitky.

Ako ide dokopy antisemitizmus s tým, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu Sorosa často kritizuje?

Je to zaujímavé. Premiér Orbán často poukazuje na to, že niečo nemôže byť antisemitské, lebo to povedal izraelský predseda vlády. Ale pre ľudí ako Netanjahu Soros nie je, takpovediac, ten správny Žid, lebo vraj nemá dostatočné spojenie s Izraelom, lebo ho kritizuje. Takže Soros sa pre nich neráta. Môžu povedať na jeho adresu niečo, a tvrdiť, že to nie je antisemitské, lebo si myslia, že nie je Žid. Ale zároveň tým podporujú antisemitské predsudky.

Kto príde po Sorosovi?

Myslím, že sme svedkami stále intenzívnejšej kritiky miliardárov filantropov a veľa sa diskutuje o zdanení najbohatších ľudí. Asi sa ľudia ako Soros či Bill Gates stále budú zapájať do riešenia problémov. Ale dúfam v lepšie prerozdelenie bohatstva v jednotlivých krajinách aj medzi štátmi.

Takže konšpiračné teórie o Sorosovi by mohli zmiznúť?

Nie, to nie. Ale v tejto chvíli sú pri moci niektorí ľudia, ktorí tieto konšpirácie podporujú. Môže sa stať, že prídu o svoje pozície. Aj na Zuzanu Čaputovú počas kampane útočili, že je Sorosov človek. Napriek tomu sa stala slovenskou prezidentkou.

© Autorské práva vyhradené

56 debata chyba
Viac na túto tému: #vplyv peňazí #konšpiračné teórie #George Soros