Sviatlane Cichanovskej umožnili kandidovať v prezidentských voľbách, viacerých ďalších predstaviteľov opozície do tohto zápasu nepustili. Prečo?
Lukašenko zariadil, aby vylúčil všetkých, ktorí podľa jeho mienky predstavovali preňho hrozbu. Cichanovskej to dovolil, lebo ju veľmi podceňoval. Prerátal sa. Ale možno väčšiu chybu z jeho pohľadu urobil, keď vypukla pandémia koronavírusu. K Cichanovskej sa ešte vrátime.
Ako je možné, že koronavírus bral Lukašenko na ľahkú váhu?
Je zrejmé, že mu niekto poradil, aby vystupoval ako zázračný bohatier, ktorý pohŕda koronavírusom (niečo v zmysle, že kedysi sme vyhrali nad fašistami a teraz zvíťazíme nad vírusom). Lukašenko radil Bielorusom, aby sa liečili vodkou, jazdou na traktore na poli, potením v saune. Tí, čo zomierali, si od neho vyslúžili urážajúce a ponižujúce prívlastky. Samozrejme, že ľudí to nahnevalo; štát ponechal napospas národ proti smrteľnému ochoreniu a okresával tragické štatistiky. Spoločnosť začala konať sama.
Ako?
Napríklad vznikla iniciatíva s názvom BYCOVID-19, ktorá sa venovala zabezpečeniu nemocníc všetkým nevyhnutným – od teplomerov a tlakomerov až po prostriedky osobnej ochrany. Bieloruská diaspóra zbierala financie a nakupovala všetko potrebné, pričom bieloruskí diplomati pomáhali, aby sa tovary čo najrýchlejšie dostali do krajiny. Na tomto pozadí sa objavili nové a výrazné politické osobnosti. Bloger Sergej Cichanovski, bývalý šéf jednej banky Viktor Babariko, niekdajší diplomat a zakladateľ technologického parku Valerij Cipkalo. Dvaja z nich, Babariko a Cichanovski, sú momentálne za mrežami, tretieho ústredná volebná komisia nezaregistrovala ako prezidentského kandidáta. Väčšinu podpisov pod jeho kandidatúru, ktoré zozbieral volebný štáb, totiž označila za neplatné. Sviatlana Cichanovska nastúpila do politického zápasu, aby zachránila kampaň svojho manžela.
Čo ju k tomu viedlo? Veď jej chýbali akékoľvek skúsenosti s politikou.
Veď Sviatlana zdôrazňovala, že nie je politička. Povolaním učiteľka angličtiny prízvukovala, že je žena v domácnosti, ktorá pokračuje v diele svojho manžela Sergeja, ktorého zatkli, čím ho zbavili práva kandidovať v prezidentských voľbách. Podčiarkla, že keby zvíťazila, potom odstúpi, aby sa mohli uskutočniť predčasné voľby, na ktorých by sa už mohli zúčastniť uväznení politici.
Lukašenko zjavne nepovažoval Cichanovskú za riziko pre seba, keď jej dovolil kandidovať.
Lukašenko si myslel, že Cichanovska nepredstavuje preňho problém, lebo jeho mužskí konkurenti sú neutralizovaní.
Skrátka Lukašenko nevidel v tejto žene v domácnosti nijaké nebezpečenstvo. Dokazujú to jeho poznámky na jej adresu, keď jasne naznačoval, že ide o bezvýznamnú osobu. A podobne sa vyjadroval vo všeobecnosti o ženách, tvrdil, že ešte nijaká Bieloruska nedospela, aby mohla stáť na čele štátu. Vyhlásil napríklad, že Bielorusko nie je Litva a tu nie je prezidentské kreslo pre ženu. (V susednej Litve bola v najvyššej funkcii v rokoch 2004 až 2009 Dalia Grybauskaitéová, poz. red.) Lukašenko sa vysmieval Cichanovskej napríklad tak, že jej odkázal, že nevie, o čom by s ňou mohol debatovať, podľa neho možno jedine o príprave mäsa v kuchyni.
Napriek tomu je zvláštne, či skôr obdivuhodné, že nepolitička Cichanovska pritiahla na svoje predvolebné mítingy veľké počty záujemcov, čo sa nikdy v minulosti nepodarilo nikomu z opozičných prezidentských kandidátov.
Diktátor, ktorý riadi štát už 26 rokov, nepochopil, že stratil svoju kedysi silnú voličskú podporu, a ľudia spoznali zaujímavých záujemcov o funkciu prezidenta, čo mali šancu prekaziť mu zákerný plán, ako sa udržať pri moci. A Bielorusi zrazu uvideli, ako sa mladá žena postavila na stranu svojho muža. Okolo nej sa zjednotili ešte dve ženy – Valeria Cepkalová, manželka väzneného Viktora Cepkala, a Maria Kolesnikova, šéfka Babarikovho volebného štábu. Tento ženský triumvirát dokázal prilákať na mítingy v celej krajine veľa ľudí. Dokonca ich stretnutie s voličmi v Minsku sa stalo najmasovejším podujatím v dejinách samostatného Bieloruska.
Čím konkrétne zaujala Cichanovska?
Najprv ešte raz podčiarknem, že Lukašenko chybne kalkuloval. Myslel si, že Cichanovska nepredstavuje preňho problém, lebo jeho mužskí konkurenti sú neutralizovaní. Lenže ona odvážne prešla predvolebnou kampaňou a stala sa symbolom zmien pre väčšinu Bielorusov. Nepripravovala si prezidentský program a nehovorila o tom, ako múdro bude riadiť krajinu. Jasne totiž chápala svoje poslanie – keď Lukašenko eliminoval všetkých ostatných súperov, Cichanovska sa stala ich stelesnením a vyhlásila, že po jej víťazstve bez otáľania presadí nové, čestné voľby. Zároveň prisľúbila prepustenie politických väzňov a preskúmanie prípadov všetkých ostatných trestancov v rámci spravodlivého súdneho konania. Celospoločenským konsenzom sa stali nové, férové voľby. Mimochodom, Lukašenko sa prerátal aj v súvislosti so sčítaním hlasov v prezidentských voľbách.
Prečo?
V predchádzajúcich voľbách sa Lukašenko zakaždým mohol spoľahnúť na to, že členovia volebných komisií na všetkých úrovniach ho nepodvedú – inak povedané, že výsledky sfalšujú v jeho prospech. Tentoraz sa však proti nemu postavilo veľa čestných ľudí v týchto komisiách. Lukašenko prehral voľby, je lož, že získal viac ako 80 percent hlasov. Existuje o tom veľa dôkazov. Prehral s Cichanovskou, desaťtisíce občanov v desiatkach bieloruských miest prišli na pokojné protestné akcie.