Expert: V USA je väčšia polarizácia ako počas občianskej vojny

USA sú politicky a spoločensky také rozdelené, že je legitímne sa pýtať, kam to až zájde. Môže ich niekto spojiť? Potrebujú USA svojho Václava Havla? Pre Pravdu o tom hovorí Jan Hornát, vedúci Katedry severoamerických štúdií na Karlovej univerzite.

02.11.2020 10:00
Election 2020 Foreign Policy Foto: ,
Úradujúci šéf Bieleho domu Donald Trump (vľavo) a jeho demokratický vyzývateľ Joe Biden počas prezidentskej debaty.
debata (9)

Čo nám takmer štyri roky vládnutia prezidenta Trumpa povedali o Amerike?

Z môjho pohľadu je najdôležitejší trend, ktorého sme svedkami od 70. rokov. Je to narastajúca polarizácia americkej spoločnosti. Samozrejme, netvrdím, že je to niečo nové pod slnkom. No počas Trumpovej vlády sa tento problém ešte prehĺbil. Z toho vyplýva legitímna otázka, kam to až dospeje.

Takže kam smeruje polarizácia Spojených štátov?

Americkí politológovia majú rôzne metódy, ako kvantitatívne merajú, ako ďaleko sú od seba ideologicky vzdialené politické strany a elity. Tieto štúdie ukazujú, že polarizácia je v USA väčšia ako v období občianskej vojny. Ako som povedal, otázne je, kam to až zájde. Je to absurdný pohľad.

Celý svet vzhliadal k USA ako k demokracii, ale teraz sa republikáni a demokrati navzájom obviňujú z podkopávania volebného procesu. Demokrati vyčítajú súperom, že chystajú akýsi štátny prevrat, keď Trump odmietne uznať porážku. Republikáni zase kritizujú druhú stranu, že vraj chce celý proces naťahovať, aby do 20. januára 2021 nebol právoplatne zvolený prezident a do Bieleho domu by mohla nastúpiť šéfka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová.

Je neuveriteľné, že diskutujeme o tom, že niekto pripravuje puč proti americkej demokracii. Je to však súčasná realita USA, ktorá vyplýva z existujúcej polarizácie. Republikán Donald Trump nie je prezident, ktorý by dokázal americkú spoločnosť spájať. Ale obávam sa, že ani demokrat Joe Biden by v tom nebol úspešný.

Nie je to však skôr preto, že sa to ani nedá bez spolupráce oboch strán? Najmä v druhom volebnom období Kongres ovládaný republikánmi blokoval demokratickému prezidentovi Barackovi Obamovi takmer všetko, čo sa dalo. Môže vôbec niekto USA zjednotiť? Veď možno demokrati a republikáni už nemajú spoločný ani pohľad na to, čo je Amerika.

Je to tak. Nezhodnú sa ani na tom, čo je identita Američanov, kto je ten pravý Američan. Rozdeľujú ich politické témy. A ani v oblastiach, o ktorých hovoria, že ich treba riešiť, ako sú napríklad reforma trestnoprávneho systému či financovanie infraštruktúry, nedokážu spolupracovať.

Ani jedna strana nechce pripustiť, aby si tá druhá pripísala nejaký úspech. Politickí lídri nedokážu spoločnosť spojiť. Možno by to mohol skúsiť niekto z kultúrno-akademickej sféry. Niekto, kto by azda v budúcnosti mohol byť kandidátom akoby tretej strany, ale mal by širšie celospoločenské uznanie.

Ale faktom je, že v USA nie sú polarizované len politické elity, ale aj kultúrne.

Áno, republikáni neznášajú Hollywood. Otázne preto naozaj je, či by z kultúrnej sféry dokázal prísť niekto, ktorý by spoločnosť spojil. My sme mali Václava Havla, ktorý to do istej miery aspoň na určitý čas dokázal. Samozrejme, teraz už skôr národ polarizuje. V USA však asi nie je niekto taký. Hovorilo sa o Oprah Winfreyovej, ale ona tiež nie je niekto, kto by dokázal veľmi osloviť konzervatívcov.

Republikán Donald Trump nie je prezident, ktorý by dokázal americkú spoločnosť spájať. Ale obávam sa, že ani demokrat Joe Biden by v tom nebol úspešný.

Debata, čo by mohlo zmierniť polarizáciu Ameriky, je rozsiahla. Môžu k tomu prispieť osobnosti, politické strany alebo potrebujú USA zmenu politického systému? Lebo spoločnosť rozdeľuje aj ten. Od politických primárok až po prezidentských voliteľov. Táto debata však zatiaľ nikam neviedla.

Kto viac môže za polarizáciu USA? Demokrati či republikáni?

Obe strany sa viac politicky vychyľujú. Demokrati doľava a republikáni doprava. Známy americký historik Arthur Schlesinger tvrdil, že pre fungovanie Spojených štátov je absolútne kľúčové, aby existoval politický stred, ktorý reprezentujú centristickí politici a voliči. Lenže tento priestor sa vyprázdňuje. Môžeme sa pýtať, či za to môžu politické elity, alebo samotná spoločnosť, ktorá sa polarizuje, navzájom si nerozumie a prenáša to do politickej sféry.

Veľa sa tiež hovorí o úlohe bohatých darcov v politike. Títo donori ako bratia Kochovci či Sheldon Anderson majú často vyhranené politické názory. Aby politickí kandidáti od nich získali peniaze, musia sa im prispôsobiť. Samozrejme, z politologického hľadiska sa dá povedať, že demokrati a republikáni boli ideologicky vždy posunutí viac vpravo. Keď teraz Demokratická strana smeruje v amerických pomeroch k extrémnej ľavici, tak z európskeho pohľadu je niekde na úrovni sociálnych demokratov.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #demokrati #republikáni #Donald Trump #prezidentské voľby v USA