Egyptológ odhaľuje kovové hviezdy Egypta

Dejiny starého Egypta „rozprávajú“ najmä hieroglyfy z hrobiek a chrámov a texty na papyrusoch. Prekvapujúce príbehy z údolia Nílu však dnes dokážu prezradiť aj zdanlivo všedné kovové predmety - dláta po staviteľoch pyramíd, misy, koráliky. Neviditeľné spojenia odhalil slovenský egyptológ Martin Odler spoločne s českým kolegom Jiřím Kmoškom. Ich zistenia čoskoro vydá oxfordské vydavateľstvo Archaeopress v knihe s rovnomenným názvom: Invisible Connections.

, 31.10.2020 06:00
2

S kolegom Kmoškom ste prebádali jednu z najrozsiahlejších zbierok egyptských artefaktov v Európe – Egyptského múzea Lipskej univerzity v Nemecku. Nebolo to v teréne, no bolo to dobrodružstvo?

Určite, aj keď trochu iného charakteru. Priamo v Egypte totiž nemôžeme robiť tak komplexné analýzy, ako by sme chceli. Preto sa snažíme získavať vzorky z európskych múzeí. A popri bežnom „spotrebnom“ tovare sa vyskytnú aj prekvapenia.

Egyptológ Martin Odler. Foto: Archív Martina Odlera
Martin Odler, archeológ, egyptológ Egyptológ Martin Odler.

Napríklad?

O jednom sme písali už v roku 2018 v impaktovanom časopise Journal of Archeological Science. Išlo o nádobu, ktorá sa našla v hrobke z prvej dynastie v Abúsíre. Je stará takmer 5 000 rokov a bola vyrobená zo špecifickej zliatiny medi, arzénu a niklu. Izotopy olova nám ukázali, že sa podobá artefaktom, ktoré sa v tom čase používali v Anatólii. Asi 1 500 kilometrov od miesta nálezu! Nádoba je vystavená v Prahe na výstave Slneční králi. Hádam bude situácia lepšia a budú si ju môcť pozrieť aj návštevníci zo Slovenska. Výstava bude otvorená do začiatku februára 2021.

1 500 kilometrov. Ako to možno vysvetliť?

Sme v dobe najstaršej dynastie, aká je známa v starom Egypte. Zachovalo sa o nej veľmi málo písomných prameňov. Vieme, že na začiatku Egypťania zabrali časť južnej Levanty, na území dnešného Izraela mali obchodné kolónie. No potom sa stiahli späť. Je možné, že tento artefakt získali ešte v južnej Levante alebo ho získali nadregionálnou výmenou.

Čiže v rámci obchodu?

Ide skôr o výmenný obchod. Nepoužívajú sa peniaze, no už sa vážia kovy, majú určitú hodnotu. Egypt niečo môže ponúknuť severu a sever niečo na výmenu Egyptu. O tomto druhu obchodu nemáme veľa písomných prameňov, aj preto potrebujeme archeologické a prírodovedné metódy, ktoré dokážu, že takáto výmena fungovala aj v starších obdobiach.

Čo Egyptu ponúkali obchodníci zďaleka?

Napríklad obsidián, ktorý sa získaval z východného Turecka z okolia jazera Van. Už v egyptskom praveku, vo štvrtom tisícročí pred Kristom, sa zas vyskytuje lazurit, ktorého vtedajšie najznámejšie ložisko sa nachádzalo až v Afganistane. Je to modrý minerál, ktorým sa vykladali iné materiály. Poľskí egyptológovia našli praveké egyptské zlaté sošky, ktorých oči boli vykladané lazuritom. Tohto materiálu bolo veľmi malé množstvo, preto bol vzácny.

Mohli si ho dovoliť len tí najbohatší?

Je to pravdepodobné. Ale je zaujímavé, že spomínaná vzácna nádoba z Abúsíru sa našla v hrobke nie natoľko významného človeka. Išlo pravdepodobne o úradníka strednej úrovne. Vôbec sme nečakali, že v tomto hrobe budú vzácne veci z veľkej diaľky. Práve v tom spočíva nové zistenie.

Ako sa mohol stredný úradník dostať k tak vzácnemu predmetu? Dostal ho ako odmenu od panovníka za mimoriadne služby?

Pravdepodobne áno. Panovník poskytoval svojim verným dary, aby si udržal ich lojalitu. Egyptológovia však často za prejavy náklonnosti považujú len predmety, ktoré majú nápis. Na tejto nádobe žiaden nápis nie je. Bez komplexnejších analýz by sme nevedeli odlíšiť jej mimoriadnosť, pri bežnom skúmaní by ste nezistili, že má iné zloženie ako bežné artefakty a obsahuje meď, ktorá je z veľkej diaľky, čo vtedajší Egypťania určite vedeli oceniť. Táto nádoba je vzácna sama osebe, no práve vďaka našim analýzam a zisteniam sa ešte viac zvýšila jej historická hodnota. Vieme preukázať, že je to skutočne unikát v zbierke múzea.

Nádoba ÄMUL 2162 z egyptského Abúsíru, ktorá... Foto: ČESKÝ EGYPTOLOGICKÝ ÚSTAV, FILOZOFICKÁ FAKULTA, UNIVERZITA KARLOVA
Egypt, nádoba Nádoba ÄMUL 2162 z egyptského Abúsíru, ktorá bola pravdepodobne vyrobená z materiálu dovezeného z Anatólie, dnešného východného Turecka.

Čo to o vtedajších ľuďoch hovorí? Bol obchod pred 5 000 rokmi oveľa rozvinutejší, ako sme si dosiaľ mysleli?

Pokiaľ ide o neskorú bronzovú dobu a východné Stredomorie, keď sa v Egypte rozvíja už Nová ríša, máme dostatok prameňov. Poznáme takzvanú Amarnskú korešpondenciu, ktorá dokladuje dovoz kovov z Cypru do Egypta a aj opačným smerom. Toto je známe, všetci vedia, že v tejto dobe bol už svet prepojený. Egyptské materiály možno nájsť v mykénskom Grécku a naopak. Boli preskúmané vraky obchodných lodí s materiálmi od výmyslu sveta. Ale my sme práve na základe analýz potvrdili, že aj v starších obdobiach, z ktorých máme písomných prameňov oveľa menej, už fungovala nadregionálna výmena. Už vtedy sa materiály pohybujú na veľké vzdialenosti.

Je možné, že do Egypta prúdili pred tisíckami rokov aj vzácne kovy až zo Slovenska?

Nie je to úplne pravdepodobné. Európska bronzová doba je slušne preskúmaná. Vieme rekonštruovať výmenné okruhy v rámci regiónov. Egypt si vymieňal materiály skôr s blízkym okolím. Na druhej strane, všetky metódy, ktoré používame na egyptský materiál, by sa dali aplikovať aj na artefakty nájdené na Slovensku. Mimochodom, izotopy olova slovenských rúd a artefaktov publikovali nemeckí bádatelia, dnes význam slovenskej medi potvrdzujú najmä projekty maďarských a škandinávskych archeológov. Jiří Kmošek už publikuje články o materiáloch z bronzovej doby z Česka. Ak by sa vyskytlo niečo z väčšej diaľky, asi by sme to vedeli identifikovať.

A vieme, kedy prišli prví Egypťania do kontaktu s dnešným územím Slovenska?

Máme doklad o pobyte prvého Egypťana na území Slovenska, a to v období markomanských vojen. Podľa historika Cassia Diona vtedy zachránil rímskych legionárov zázračný dážď. Podľa Diona ho privolal egyptský mág Arnufis. To je doklad prvého pobytu Egypťana na území Slovenska. V tomto období sa na tomto území vyskytujú aj rôzne egyptské predmety, napríklad alabastrová nádoba z germánskeho pohrebiska v Očkove. Južná časť Slovenska vtedy patrila do rovnakého štátu ako Egypt, do Rímskej ríše.

Knihu ste nazvali Neviditeľné spojenia. Ako ste uvideli neviditeľné?

Voľným okom sa zliatiny medi nedajú rozoznať. Či vykopete predmet z čistej medi, alebo z arzénovej medi, potom ich zakonzervujete, oba predmety majú veľmi podobnú zelenú medenku. Aby ste ich rozlíšili, musíte ich analyzovať aspoň röntgenovou (RTG) fluorescenciou, zistiť zloženie a na základe toho zvoliť ďalšie metódy. Potom vieme rozlíšiť bežný materiál, ktorý sa v Egypte používal dlho, lebo sa recykloval, a materiál, ktorý pochádzal z ďaleka, ktorý bol napríklad vyrobený z medi z Cypru. Bez komplexných metódy by sme to nedokázali.

Egyptské nástroje v akcii, reliéf z... Foto: ČESKÝ EGYPTOLOGICKÝ ÚSTAV, FILOZOFICKÁ FAKULTA, UNIVERZITA KARLOVA
Egypt, reliéf Egyptské nástroje v akcii, reliéf z Ptahšepsesovej hrobky v Abúsíre, ktorú v roku 1986 publikoval Miroslav Verner.

Lenže aby ste sa k týmto výsledkom dostali, museli ste vzácne predmety staré tisícky rokov zľahka – navŕtať. Je to tak?

Áno. Odobrali sme asi 100 vzoriek z takmer 90 artefaktov. Celé to vzorkovanie prebiehalo na základe diskusie s reštaurátorom Egyptského múzea Karlom Heinrichom von Stülpnagelom. Ak udelil súhlas, kolega Jiří Kmošek tie veci navŕtal alebo z nich odpílil malú časť. Preferovali sme, samozrejme, artefakty nekompletné, z nich sa dá odobrať vzorka zo zlomu.

Akú veľkú vzorku ste potrebovali?

Ide o materiál zhruba vo veľkosti malej špendlíkovej hlavičky, 20 až 30 miligramov kovu. Lenže mnohé z artefaktov sú na povrchu skorodované. Musíte sa dostať do jadra artefaktu a až odtiaľ tú vzorku navŕtať. Preto sa vyberie najsilnejšie miesto, aby sa predmetu nič nestalo. Dierka sa potom zakryje zeleným voskom, návštevník múzea to ani nespozná. Pokiaľ ide o pílenie, ide o vzorky veľké maximálne jeden až dva štvorcové milimetre. Všetky vzorkované artefakty múzea v Lipsku sú vystavené.

Toto múzeum má vo svojej zbierke naozaj krásne predmety zo starého Egypta, napríklad medený diadém pokrytý zlatou fóliou z Gízy. Dovolili vám navŕtať alebo napíliť aj podobné kúsky?

Je pravda, že v tejto zbierke sú aj skutočné unikáty, v prípade ktorých sa pán reštaurátor vyjadril, že môžu byť navzorkované len cez jeho mŕtvolu (smeje sa)! Ale pokúsime sa ich analyzovať, ak sa súčasná situácia upokojí, aspoň nedeštruktívnymi metódami, napríklad spomínanou RTG fluorescenciou.

Máme vzorku, dáme ju pod mikroskop. Čo uvidíme?

Metalografický mikroskop vám odhalí štruktúru kovu, na základe ktorej vieme povedať, akým spôsobom ten predmet vytvorili. Či bol odliaty do formy a ďalej sa už neupravoval. Alebo sa ho snažili kovaním vytvarovať a plnil praktický účel. Prípadné zloženie vzorky môže identifikovať skenovací elektrónový mikroskop s analyzátorom. Z odvŕtaných kovových pilín neutrónová aktivačná analýza, ktorú vykonáva Marek Fikrle z Ústavu jadrovej fyziky Akadémie vied Českej republiky, zistí stopové prvky vo vzorke. Julia Erban Kočergina z Českej geologickej služby plazmovou hmotnostnou spektrometriou analyzuje izotopy olova, dôležité pre zisťovanie pôvodu rudy.

Ako na vašu požiadavku sprvu reagovali správcovia zbierok?

S projektom Grantovej agentúry Univerzity Karlovej som začínal pred ôsmimi rokmi ešte ako študent. Artefakty som vtedy len dokumentoval, ešte nevzorkoval. Prešiel som niekoľko európskych múzeí, jedno americké. Dokumentoval som artefakty, ktoré neboli poriadne publikované alebo neboli publikované vôbec. Nuž a snažil som sa zistiť u kurátorov, či by mali záujem o vzorkovanie. Pán Dietrich Raue z Lipska je medzi egyptológmi známy ako človek, ktorý je veľmi otvorený vedeckým projektom, ak majú dobrú „Fragestellung“ (dobre položené otázky, pozn. red.). Uvedomuje si, že to pomôže samotnému múzeu.

Ako?

V starovekom Egypte bol bohom metalurgie, železa a medi, boh Sokar, v podobe sokola, ktorý bol spojený s kovmi pozemskými, ale aj s tými na nebi. Podľa Egypťanov boli totiž hviezdy i nebeská klenba kovové.

O artefaktoch sa dozvedia veci, ktoré by sa nedozvedeli v rámci bežného spracovania. Pán Raue našu knihu posudzoval a bol veľmi spokojný so všetkým, čo sme zistili o ich artefaktoch. Pretože takto stúpa hodnota ich zbierky, najmä historická. V prípade Umeleckohisto­rického múzea vo Viedni, kde teraz pracujeme s podobne datovanými artefaktmi, trvalo dlhší čas, kým sme presvedčili kurátorku a ďalšie kolegyne, že vzorkovanie má zmysel a že to prinesie výsledky, ktoré by boli inak nedostupné.

Kde všade by ste chceli odoberať ďalšie vzorky?

Malý projekt rozbiehame v spolupráci s múzeom Louvre. Uvidíme, či budú prvé výsledky sľubné. V Lipsku je síce najväčšia univerzitná egyptologická zbierka v Európe, ale kovových artefaktov je dokopy len 500 až 600 kusov. Navyše väčšinou sú to bronzové sošky z Neskorého obdobia. Tento materiál je problematický z hľadiska interpretácie, bol často recyklovaný a nevenovali sme sa mu. Existujú múzeá, ktoré majú rádovo rozsiahlejšie zbierky, napríklad Louvre alebo Umeleckohistorické múzeum vo Viedni, kde spoluprácu už rozvíjame. Ďalšiu veľkú zbierku má Britské múzeum, kde nám vlani dovolili vzorkovať 12 artefaktov. Ak sa zlepší „covidová“ situácia a cestovanie, podáme si žiadosť o ďalšie vzorky. Každé múzeum má svoje unikáty.

Ale nedajú sa nové poznatky zistiť aj bez toho, aby ste museli artefakt navŕtať?

Existujú metódy, pri ktorých by bolo možné artefakt zanalyzovať naraz celý, napríklad neutrónová tomografia. Takéto zariadenia sú však len na niekoľkých miestach v Európe. A väčšina rozpočtu projektu by v takom prípade išla na poistenie artefaktov, aby sa im nič nestalo, na dopravu. S kolegom Kmoškom sme projekt rozbiehali ako študenti, takže takéto rozpočty boli pre nás nedostupné. Museli sme zvažovať pomer cena/výkon a neutratiť prostriedky z vedeckého projektu najmä na poistenie a špeditérov. A museli sme zvažovať aj ochotu kurátorov. Aj napriek tomu, že vzorkovanie býva v súčasnosti zaznávané, nie všetky poznatky by sme dokázali získať nedeštruktívne, bez vzorky. A keď už vzorku odoberiete, v prípade metalografie sa zachová, môžete ju skúmať ďalšími, presnejšími prístrojmi. A pôvodný artefakt pritom stále zostáva v múzeu a nemusí byť už nikdy vzorkovaný.

V samotnom úvode knihy si kladiete otázku, či sú takto vynaložené prostriedky na výskum oprávnené, keďže sa artefakty museli trochu poškodiť. Je to investícia, ktorá sa oplatí?

Nejde o poškodenie. Kolega Jiří Kmošek je vyučený umelecký kováč. Pozná materiál z praktickej stránky. A keď si nie je istý zachovaním predmetu, skrátka nevzorkujeme. V našej novej knihe chceme predstaviť kovové artefakty ako historický prameň. Ponúkajúci niečo navyše oproti písomným a ikonografickým prameňom, ktoré sú v egyptológii tradičné. Ako historický prameň môže fungovať aj samotný artefakt.

Viete zistiť, kde daný artefakt vyrobili a kde naň získali rudu?

Metalografia ukáže štruktúru artefaktu pomerne presne. Ďalej, každé rudné ložisko má svoj podpis, skrýva sa v pomere izotopov olova. Ale interpretácia je náročná. Aj archeológovia majú často mylnú predstavu, že na jednom konci vložíte do prístroja výsledky prírodovedných analýz, ktoré by mali byť objektívne a nezávislé od ľudského hodnotenia, a na druhom konci vypadne objektívny záver. Nie je to tak. Musíte vedieť výsledky správne interpretovať. A to závisí od stavu poznania. Je možné, že postupne ako budeme pracovať s ďalšími vzorkami a budú sa publikovať najmä nové vzorky rúd, tak sa interpretácie o 10 až 20 rokov upravia na základe nových poznatkov.

Zrkadlo z Abúsíru z Novej ríše, 18. dynastie,... Foto: ČESKÝ EGYPTOLOGICKÝ ÚSTAV, FILOZOFICKÁ FAKULTA, UNIVERZITA KARLOVA
Egypt, zrkadlo Zrkadlo z Abúsíru z Novej ríše, 18. dynastie, doby vlády Thutmose III. (15. stor. pred Kr.), ÄMUL 2178, ktoré bolo vyrobené z medi z Cypru.

Sú metódy, ktoré používate, stále niečím novým v egyptológii?

Sú relatívne nové. Už vyšlo niekoľko väčších štúdií z niektorých múzeí, ale nie všetci egyptológovia vzali ich výsledky vážne. Napríklad už bolo niekoľkokrát preukázané, že v dobe Starej ríše nebol najpoužívanejším materiálom cínový bronz ani čistá meď, ale takzvaná arzénová meď. Arzén bol tou hlavnou zložkou, ktorú pridávali k medi. Hoci je to toxický kov, vďaka arzénu je nástroj tvrdší ako čistá meď. Je efektívnejší pri opracovávaní kameňa. Nuž a práve takéto nástroje používali stavitelia pyramíd.

Egypťania nevedeli, že arzén je nebezpečný?

V malých dávkach otravuje človeka postupne. Nezomrie hneď, ale ovplyvní to kvalitu jeho života. Poznáme jeden staroegyptský text – Chetejovo naučenie, Satiru na povolania, kde sa spomína charakteristický zápach metalurgov. Je možné, že to odkazuje na arzén, ktorý má pomerne výraznú cesnakovú vôňu. Arzénové výpary museli byť v tej dobe v produkčných centrách, ktoré sa venovali metalurgii. Koniec koncov olovo sa donedávna široko používalo a o jeho škodlivých účinkoch sa tiež vedelo od staroveku.

Ako arzénovú meď vyrábali?

S tým je spojený veľký súbor otázok, na ktoré ešte len začíname nachádzať odpovede na základe našich analýz. Veľkou otázkou je, či sa používali rudy, ktoré obsahovali meď a zároveň arzén, alebo či sa arzén pridával do medi zo samostatného zdroja.

Prečo niektorí egyptológovia neberú vážne metódy, ktoré by pomohli tieto a ďalšie záhady objasniť?

Egyptológ musí toho veľa preštudovať, prečítať. Venuje sa najmä jazykom a často nemá kapacitu, aby študoval ešte aj prírodné vedy. A keď aj spolupracuje s prírodovedcami, nemá často čas, aby sa detailne zoznámil s možnosťami a hranicami ich metód. Našťastie, situácia sa mení. My sme jeden z tímov, ktorý sa snaží vysvetliť zmysel takejto práce a toho, že môže priniesť úplne nové informácie, ktoré nie sú v písomných prameňoch.

Dokázali Egypťania spracovať aj exotickejšie materiály, napríklad meteorické železo?

Železo z meteoritov je doložené v egyptskom praveku už vo štvrtom tisícročí pred Kristom. Obsahuje pomerne vysoký obsah niklu a ešte vysoký obsah špecifického prvku – germánia, ktoré sa v pozemskom železe nevyskytuje. Prišli na to dva tímy, ktoré skúmali železné koráliky z dvoch múzeí. Nedávno skúmali nemeckí kolegovia železo z Tutanchamónovej hrobky. Na základe RTG fluorescencie bolo vidieť, že všetkých 19 železných artefaktov bolo vyrobených z meteorického železa. Vrátane čepele dýky, ktorá sa našla na Tutanchamónovej múmii. Tento materiál svojou vzácnosťou prevyšoval všetko, čo Egypťania poznali.

Vedeli Egypťania, odkiaľ toto železo pochádza?

V starej egyptčine existoval výraz bjA n pt – kov z neba, čo zrejme odkazuje na meteorické železo. Asi vedeli, odkiaľ pochádza, keď videli padať meteority. Dokonca aj v interpretácii textu známej poviedky O stroskotancovi zo starovekého Egypta, od egyptológa Dušana Magdolena, jedna z pasáží opisuje pád meteoritu. Egypťania ich pozorovali, vedeli, že sú vzácne, a spájali ich s náboženskou symbolikou.

V starovekom Egypte bol bohom metalurgie, železa a medi, boh Sokar, v podobe sokola, ktorý bol spojený s kovmi pozemskými, ale aj s tými na nebi. Podľa Egypťanov boli totiž hviezdy i nebeská klenba kovové. Nuž a podľa boha Sokara sa nazýva Sakkára (kde sa nachádza najstaršia egyptská pyramída, pozn. red.). Možno v tejto oblasti sa nachádza aj nejaké väčšie centrum spracovania kovov zo Starej ríše. Lenže nevieme presne kde. A jedným z mojich budúcich cieľov je to miesto identifikovať.

Plné znenie rozhovoru nájdete na stránke www.pravda.sk.

Martin Odler (1986)

egyptológ a archeológ

  • Narodil sa v Martine, vyrastal v Ležiachove v Turci, študoval v Prahe.
  • Začal pravekou a stredovekou archeológiou, potom prešiel na egyptológiu, absolvoval aj klasickú archeológiu.
  • V tomto roku obhájil doktorát týkajúci sa spoločenského kontextu medi od egyptského praveku až po koniec Strednej ríše.
  • Pôsobí na Českom egyptologickom ústave FF UK v Prahe.
  • Je členom správnej rady slovenskej egyptologickej nadácie Aigyptos.
  • Spolupracuje na českých výskumoch v Abúsíre a poľsko-slovenských v Tell el-Retábí.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #egyptologický výskum #Egypt
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy