V rozhovore hovorí aj o tom, ako sprevádzal na návšteve v USA prezidentov Václava Havla a neskôr Michala Kováča. Demeš bol od mája 1991 do júna 1992 minister medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky. V rokoch 1993 – 1997 riadil odbor zahraničnej politiky Kancelárie prezidenta SR a bol poradcom prezidenta Kováča.
Foto: archív Pavla Demeša
Ronald Reagan už nešéfoval v Bielom dome, keď nastal pád komunizmu vo východnej Európe. Akú mal však zásluhu prezident, ktorý stál na čele USA v rokoch 1980 – 1988, na tom, že aj ľudia v strednej Európe sa dočkali slobody?
Prezident Reagan patrí všeobecne medzi pozitívne hodnotených štátnikov a významné osobnosti dejín minulého storočia. Výraznou mierou prispel k ukončeniu studenej vojny a bipolárneho rozdelenia sveta. Pamätnými sa stali jeho stretnutia s Michailom Gorbačovom, s ktorým na týchto dejinných procesoch spolupracoval.
Patríte medzi slovenských politických predstaviteľov, ktorí sa dostali do Bieleho domu. Priblížte svoje prvé stretnutie s americkým prezidentom.
V Bielom dome som bol niekoľkokrát. Prvýkrát ako turista v roku 1988, keď som bol v USA na univerzitnom, vedeckom pobyte. Vtedy bolo sídlo prezidenta populárnou turistickou destináciou, čo je už dnes v čase bezpečnostných a protiteroristických opatrení nepredstaviteľné. Keď som sa po nežnej revolúcii stal ministrom medzinárodných vzťahov v slovenskej vláde, dostalo sa mi cti sprevádzať na prvej oficiálnej návšteve USA prezidenta ČSFR Václava Havla. Udialo sa to na pozvanie Georgea H. Busha v októbri 1991. S jeho synom, prezidentom Georgeom W. Bushom som sa mal možnosť stretnúť o štrnásť rokov neskôr v Bratislave, počas jeho bilaterálnej návštevy Slovenska a summitu Bush – Putin na Bratislavskom hrade.
Uplynulo odvtedy takmer 30 rokov. Dá sa s odstupom času prezradiť z rokovania Havla a Busha niečo dôverné, čo v tej dobe muselo zostať za múrmi Bieleho domu?
Bolo to obdobie eufórie po páde železnej opony a Václav Havel požíval v Amerike obrovskú úctu. Jeho neoficiálna návšteva Washingtonu bezprostredne po nežnej revolúcii vo februári 1990 a vystúpenie v Kongrese zanechali hlbokú stopu. Prezident Bush starší bol výrazný a príjemný politik a ponúkol demokratickému Česko-Slovensku všestrannú pomoc s reformami a integráciou do západných štruktúr. Návšteva bola široko medializovaná a pred verejnosťou nebolo čo skrývať. V pamäti mi však zostali úsmevné spomienky na prezidenta Havla a ďalších tuhých fajčiarov v našej delegácii, ktorí museli chodiť fajčiť von na chodník pred historickú vládnu budovu, kde sme boli ubytovaní. Ani im nebolo povolené vnútri fajčiť.
Apríl 1993. Prezident Michal Kováč pricestoval do Washingtonu na otvorenie Múzea holokaustu, stretol sa s prezidentom Billom Clintonom. Išlo len o zdvorilostné prijatie alebo sa rozoberali aj dôležité témy?
Táto cesta mala pre Slovensko veľký význam. Bola bohatá na stretnutia s politickou, mimovládnou a mediálnou sférou, ako aj s krajanmi. Uskutočnila sa bezprostredne po vzniku samostatnej Slovenskej republiky, ktorá bola na medzinárodnej scéne neznáma a na rozdiel od Českej republiky aj spochybňovaná. Zaznievali dokonca hlasy, či nenadväzuje v niektorých ohľadoch na Slovenský štát z obdobia druhej svetovej vojny. Michal Kováč v Bielom dome jasne deklaroval naše jednoznačne demokratické smerovanie a strategický cieľ vstúpiť do Európskej únie a NATO, podobne ako naši vyšehradskí susedia. S Billom Clintonom si prezident Kováč veľmi dobre porozumel, čo som mal možnosť vidieť na ich ďalších stretnutiach v USA či rôznych summitoch v ďalších krajinách. Náš prezident zavítal do Bieleho domu už o rok. Bolo to spolu aj s prezidentom Maďarska Árpádom Gönczom, keď im Bill Clinton osobne zablahoželal k udeleniu ceny EastWest Institute v New Yorku za medzinárodné porozumenie.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
V auguste 1995 priletel Kováč tretíkrát do USA. Prevzal si cenu Americkej právnickej komory za budovanie právneho štátu, rokoval s Clintonovým viceprezidentom Alom Goreom. Aký ste mali dojem?
Táto transatlantická cesta sa konala v úplne inom domácom kontexte, v čase mečiarizmu a hrubých atakov na jeho osobu. Michal Kováč medzičasom politicky podrástol a stal sa vďaka svojim postojom, zápasu o demokraciu vo vlastnom štáte, ako aj budovaniu dobrých susedských vzťahov rešpektovanou osobnosťou. Dostať sa do Bieleho domu nebolo preto preňho zložité. Na rozdiel od jeho rivala premiéra Mečiara, ktorý si mohol Biely dom a podobné sídla v demokratickom svete prehliadať len na obrázkoch. Hlavnými témami boli vývoj na Slovensku, naše integračné kroky a bilaterálna spolupráca. Viceprezident Al Gore bol populárnou postavou americkej politiky, takpovediac filmový typ. Spomínam si ale, že nešlo o takého srdečného a komunikatívneho človeka, akým bol jeho šéf – Bill Clinton.
V októbri 1995 Kováč spolu s Havlom otvoril Česko-Slovenské múzeum a knižnicu v americkom meste Cedar Rapids v štáte Iowa. Zároveň bol na oslavách 50. výročia založenia OSN, znovu sa stretol s Clintonom. Čo boli témy ich rozhovorov?
Na týchto podujatiach sa stretli už ako dobrí známi. Prítomný boj aj Václav Havel, takže v Cedar Rapids bola parádna česko-slovensko-americká oslava. Prezident Clinton na verejnom zhromaždení vzdal hold Václavovi Havlovi, ale aj Michalovi Kováčovi, za ich zápas o demokraciu a ľudské práva a poprial im úspech na ceste do rodiny západných demokracií. Následne mali obaja prezidenti v novootvorenej krajanskej knižnici samostatné dvojstranné rozhovory. Odtiaľ sme sa presunuli do New Yorku, kde boli oslavy 50. výročia založenia OSN za účasti hláv štátov a vlád. V sídle svetovej organizácie sedel na prianie Clintona slovenský prezident počas slávnostného medzinárodného obeda po jeho pravici, čo bolo veľkým vyznamenaním.
Prejdime do súčasnosti. Trúfate si odhadnúť, ako dopadnú prezidentské voľby v USA?
Doba i samotné Spojené štáty sa od rokov, čo sme doteraz spomínali, značne zmenili. Terajšie prezidentské voľby sú o dvoch podobách Ameriky, o dvoch úplne odlišných štýloch politiky. Vo finále nie sú žiadni draví mladíci, ale seniori, doteraz najstarší kandidáti, akí kedy o Biely dom súťažili. Trump má 74 rokov a Biden oslávi na budúci mesiac 78. narodeniny. Navyše kampaň a voľby sa konajú v čase pandémie COVID-19, ktorá USA veľmi silno poznačila. Zdravotne, ekonomicky, sociálne a psychologicky. Amerika je mimoriadne polarizovaná. Prieskumy verejnej mienky favorizujú bývalého viceprezidenta Joea Bidena, no nedá sa ešte vylúčiť, že vo funkcii zostane Donald Trump. Predpokladá sa najvyššia volebná účasť za posledné storočie, pričom mnohí budú voliť poštou. Takže môže ešte trvať, kým budeme poznať meno nového prezidenta po ukončení volieb 3. novembra.
Nemálo ľudí označuje Donalda Trumpa dokonca až za pohromu pre vzťahy medzi Európou a Spojenými štátmi. Súhlasíte? Alebo to považujete už za prehnané tvrdenie?
Donald Trump ukázal, že je veľmi nekonvenčný politik. Na domácej, ale i na medzinárodnej scéne. Historici skúmajúci Biely dom musia prepísať mnohé z toho, čo sa považovalo za tabu v prípade výkonu amerických prezidentov. Za svoj mandát vymenil až päť poradcov pre národnú bezpečnosť, ministra obrany i zahraničných vecí a zneistil rezort diplomacie. Trump menil záujmy svojej krajiny a taktiež angažovanosť USA vo svete. Snažil sa jednoducho napĺňať svoju víziu – Amerika na prvom mieste (America first), ktorá sa evidentne stala pre mnohých Američanov atraktívna. Odklonil sa od tradičného multilateralizmu, ochrany demokracie a ľudských práv vo svete a oslabil aj transatlantické väzby. S tým sa, samozrejme, Európa musí vyrovnať, podobne ako s brexitom. Napriek tomu EÚ zostane pre USA kľúčovým partnerom a Čína kľúčovým rivalom.
Keby sa stal šéfom Bieleho domu Joe Biden, zlepšili by sa transatlantické vzťahy?
Väčšina expertov sa domnieva že áno. Joe Biden patrí k najlepším znalcom medzinárodných vzťahov spomedzi amerických politikov. Zahraničná a bezpečnostná politika patrila k jeho prioritným záujmom počas dlhodobého pôsobenia v Senáte. Vo svojich predvolebných vystúpeniach prisľúbil, že by znova podpísal Parížsku klimatickú dohodu, nevystúpil by zo Svetovej zdravotníckej organizácie a posilnil by aj väzby s EÚ a NATO.
Lídri Slovenska u Clintona a u Busha ml.
- Keď Billovi Clintonovi v januári 2000 vypršal druhý mandát, do Bieleho domu prišiel George Bush ml. Na čele USA stál v rokoch 2000 – 2008. Vo svojom sídle vo Washingtone v tomto období prijal troch slovenských lídrov. Prezidentov Rudolfa Schustera a Ivana Gašparoviča, premiéra Mikuláša Dzurindu. Ten sa stretol aj s Clintonom.
Foto: TASR/AP
- November 1999. Dzurinda u Clintona. Rozprávali sa o návrate Slovenska na dobrú cestu po páde mečiarizmu. Dzurinda zdôrazňoval záujem o vstup do NATO. Hovorili aj o pritiahnutí amerických investorov do slovenskej ekonomiky. Clintonovi daroval fujaru. Dzurindu sa pýtal, ako sa nej hrá. Zažartoval, keď mu povedal, aby navštívil Slovensko, kde ho to naučia, lebo ako hráč na saxofóne by to mal zvládnuť.
- Jún 2002. Schuster s Bushom. Hosť ubezpečil, že Slovensko bude podporovať reformy, ktoré krajine pomôžu začleniť sa do NATO. Zároveň informoval o vyslaní slovenskej vojenskej jednotky ženistov do Afganistanu.
Foto: TASR, Peter Nedavaška
- Marec 2006. Dzurinda s Bushom. Premiér sa u prezidenta prihováral za zrušenie víz pri cestovaní do USA. Hostiteľ ho pochválil za vykonané reformy a za konkrétne kroky pre dobré vzťahy medzi Slovenskom a Spojenými štátmi. „Ľudia v politike veľa hovoria, vy ste konali," pochválil Bush Dzurindu.
- Október 2008. Gašparovič u Busha. Hlavným odkazom zo stretnutia z pohľadu Slovákov bolo to, čo povedal hostiteľ. „Slovensko urobilo v oblasti zrušenia víz veľký pokrok. Očakávam, že v polovici novembra padne pozitívne rozhodnutie pre občanov vašej dobrej krajiny," podčiarkol. O štyri týždne sa tieto slová naplnili. USA od 17. novembra 2008 zrušili Slovensku vízovú povinnosť.
Foto: SITA/AP, Charles Dharapak
- Po Bushovi ml. sa stal prezidentom USA Barack Obama, ktorý vládol osem rokov (2008 – 2016). Posledné štyri roky je šéfom Bieleho domu Donald Trump. O stretnutiach bývalých premiérov Slovenska s americkými prezidentmi si prečítajte na ďalších stranách Víkendu. Robert Fico porozprával o rokovaní s Barackom Obamom a s jeho viceprezidentom Joeom Bidenom, Peter Pellegrini o debate s Trumpom.