Expert: Únia chce oslobodiť 25-tisíc kilometrov riek. Prečo?

, 09.11.2020 06:00
rieka, WWF, Miroslav Očadlík, Slatina
Miroslav Očadlík pred riekou Slatina. Autor:

Európska riečna revolúcia pokračuje. Európska únia si do roku 2030 stanovila smelý cieľ: 25-tisíc kilometrov voľne tečúcich riek. Čo to znamená? Aký to má význam pre ryby a aký pre človeka? Závisí od stavu riek aj kvalita a množstvo pitnej vody? Viac v rozhovore prezradí hydrobiológ Miroslav Očadlík, expert na vodné ekosystémy Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) Slovensko.

Ako si máme nový záväzok EÚ predstaviť?

Tento cieľ bol stanovený v rámci Stratégie na ochranu biodiverzity a hovorí o obnove voľne tečúcich riek, a to najmä odstraňovaním prekážok na tokoch a obnovou záplavových území. Európska komisia tiež vyzýva členské štáty, aby prehodnotili odbery vôd na tokoch z dôvodu zachovania priaznivého ekologického prietoku potrebného pre vodné organizmy.

Ide o pokračovanie takzvanej riečnej revolúcie v Európe?

Treba uznať, že je to prevratný cieľ v oblasti vôd. Uvidíme, ako ho budú členské štáty napĺňať. Nebolo však bližšie špecifikované, o ktoré rieky pôjde v rámci naplňovania cieľov. Rôzne typy a úseky tokov si vyžadujú rozdielny prístup, tak aby sa zachovala rovnováha medzi obnovou prírody a rozvojom územia. Počas budúceho roka by mali byť k dispozícii metodické postupy, ako tento cieľ naplniť.

Ale prečo by sme to mali chcieť? Nie je vari súčasný stav riek, ktoré ľudia desiatky rokov upravovali, dobrý a bezpečný?

Podľa Vodného plánu nie je v dobrom stave takmer polovica tokov na Slovensku! Ako ste už načrtli, dôvodom je úprava koryta v minulosti, odbery a znečistenie. Zdravé rieky a celá riečna krajina nám poskytujú ekosystémové služby, ako je samočistenie vôd, udržateľná protipovodňová ochrana, zadržiavanie vody v krajine a zmierňovanie dosahov zmeny klímy. Takéto služby sú trvalo udržateľné a, samozrejme, zadarmo. Zatiaľ.

Nedávno sme si pripomenuli Svetový deň migrácie rýb. V Amerike aj v Európe sa odstraňujú staré bariéry na riekach, aby mohli nimi slobodne migrovať ryby. Tie však predstavujú len časť zaujímavého života, ktorý v riekach potrebuje migrovať. Aké ďalšie živočíchy a organizmy to potrebujú?

Okrem rýb žije v riekach množstvo iných organizmov, ktorých početnosť v rieke bežného človeka udiví. Spôsobom života a veľkosťou sú pre nás neviditeľné, a preto si neuvedomujeme ich kľúčovú úlohu vo fungovaní riečneho ekosystému. Počas obdobia vyšších prietokov sú vodné bezstavovce a dnové druhy rýb splavované nižšie po prúde a hate na tokoch zamedzujú opätovnej rekolonizácii. Hate však vo väčšej miere ovplyvňujú tieto organizmy nepriamo – zmenou fyzikálnych vlastností toku, zadržiavaním sedimentov a jemných organických látok, ktoré môžeme považovať za akési palivo riek.

Vďaka rieke Bodrog vznikajú v jeseni časté ranné hmly a práve tie sú tajomstvom vinohradníckej oblasti Tokaj. Zvýšená vlhkosť spôsobuje, že bobule hrozna napáda ušľachtilá pleseň Botrytis cinerea a dáva týmto vínam svoju špecifickú chuť.

Bez neho nemôže rozmanitý život v riekach fungovať?

Bez tohto paliva sa spodné úseky tokov stávajú neúživnými pre malé organizmy, akými sú vodné bezstavovce a mikroorganizmy. Keďže tvoria základy potravovej pyramídy, dochádza k narušeniu biologickej rovnováhy celého ekosystému. Čiže zamedzenie migrácie rýb poukazuje na oveľa komplexnejšie problémy v rieke, ktoré sú nám voľným okom skryté.

Sladkovodná hubka, pôvodný druh nížinných riek...
Sladkovodná hubka, pôvodný druh nížinných riek žijúci v ramennej sústave Dunaja pri Gabčíkove, vo vnútrozemskej delte Dunaja. Zelenú farbu spôsobujú riasy. Autor: ARCHÍV MIROSLAVA OČADLÍKA

Podľa poslednej správy WWF o stave planéty sa za posledných 50 rokov zredukovali populácie sladkovodných živočíchov o 84 percent. Toto znepokojivé číslo nevyjadruje úbytok počtu druhov, ale úbytok celkovej biomasy. Prečo sa to stalo?

Príčinou tohto javu je najmä neúmerné rybné hospodárstvo, znečistenie a strata prirodzeného prostredia pre akvatické a na vodu viazané organizmy. Vyplýva to aj zo samotnej podstaty ľudského tlaku na životné prostredie – s postupným rozširovaním sústredil človek svoje aktivity k riekam. V súčasnosti žije viac ako 50 percent ľudskej populácie vo vzdialenosti do troch kilometrov od nejakého veľkého vodného útvaru, od rieky, jazera alebo mokrade. S tým súvisí kľúčový tlak na vodné ekosystémy – nadmerný rozvoj vodnej infraštruktúry a využívanie krajiny, ktoré výrazne ovplyvňujú celkový stav a odolnosť sladkovodných ekosystémov.

Týka sa to aj našej krajiny?

Tento smutný trend možno pozorovať aj na Slovensku. Stav rybích spoločenstiev sa oproti 70. rokom minulého storočia rapídne zhoršil. Došlo k zmenám nielen druhového zloženia, ale najmä k úbytku početnosti rýb v našich tokoch.

Zabezpečiť 25-tisíc kilometrov voľne tečúcich riek znamená zbúrať mnohé prehradenia. V Európe sa už odstránilo takmer 5 000 bariér. Koľko by sa ich mohlo odstrániť na Slovensku?

Odstrániť by sa mali všetky bariéry, ktoré už neplnia svoj účel alebo ich negatívny dosah na ekosystémy a krajinu prevyšuje ich prínos. Pri posudzovaní ich vplyvu by mala mať prednosť ochrana a zachovanie zdravého životného prostredia.

Podľa Vodného plánu nie je v dobrom stave takmer polovica tokov na Slovensku!

Spolupráca viacerých inštitúcií, vodohospodárov aj ekológov priniesla 1 100 vytipovaných hatí. Jednou z nich bude aj hať na rieke Hučava. Pribudnú ďalšie?

Zo všetkých vytypovaných hatí sme vybrali viacero kandidátov. O ich odstránení sme museli rokovať so Štátnou ochranou prírody (ŠOP SR), ale hlavne so Slovenským vodohospodárskym podnikom (SVP), ktorý plní úlohu správcu väčšiny vodných tokov. V rámci diskusie navrhli na odstránenie hať na Hučave pracovníci SVP. Spolupráca pokračuje aj naďalej – SVP spriechodňuje bariéry uvedené vo Vodnom pláne a my sme navrhli ďalšie hate a bariéry, ktoré sú už bez účelu alebo ktorých odstránenie podporí lokálnu diverzitu alebo druhy, ktoré sú predmetom ochrany na danom území.

Hať na rieke Hučava.
Hať na rieke Hučava. Autor: ARCHÍV MIROSLAVA OČADLÍKA

Hať na Hučave chcete odstrániť aj s pomocou verejnosti. Čo to znamená? Ktokoľvek sa môže zapojiť?

V prípade hate na Hučave bolo komplikáciou najmä to, že nemala vlastníka. Bola postavená v rámci dobrovoľných brigád, takzvaných akcií Z ako Zveľaďovanie, populárnych počas bývalého režimu. SVP musel najskôr tento majetok ohodnotiť, nadobudnúť a až následne vyradiť a pracovať na odstránení. SVP vypracoval technický projekt potrebný na odstránenie, ale z určitých dôvodov nemohol financovať búracie práce z operačného programu. Preto sme mu navrhli pomoc, ako zafinancovať odstránenie, a to vďaka crowdfundingovej platforme, ktorú založil WWF Holandsko. V rámci tejto zbierky môže hocikto prispieť na projekty odstránenia bariér po celej Európe. Jedným z nich je aj hať v strede Slovenska.

Pozoruhodný prípad sa týka aj hate na Hrone pri Pohorelskej Maši, ktorú ste takisto vybrali na odstránenie. SVP musel získať 18 stanovísk, dokonca aj od prevádzkovateľa ropovodu či poskytovateľa internetu, to naozaj?

Aj keď išlo o veľmi starú hať v zlom technickom stave, bol tento postup nevyhnutný zo strany správcu toku. Množstvo hatí po celom Slovensku má neznámych vlastníkov, prípadne sú majetkovoprávne vzťahy týkajúce sa takýchto stavieb a dotknutých pozemkov zložité. To spomaľuje a komplikuje proces odstraňovania a spriechodňovania bariér na našich tokoch.

Lenže príroda nakoniec nečakala a s bariérou sa tento rok porátala sama. Čo sa stalo?

Je zaujímavé, že hať tam stála bez účelu už niekoľko desaťročí, no k jej kolapsu došlo počas zvýšených prietokov práve v období, keď sa rozhodlo o jej odstránení. Časť koruny hrádze sa zrútila a pozostatky hate pohotovo odstránili pracovníci SVP v rámci protipovodňového zabezpečenia.

Ohrozilo to niekoho alebo niečí majetok?

Po odstránení hate nedošlo k žiadnym negatívnym prejavom na okolitých pozemkoch alebo infraštruktúre a zároveň sa spriechodnila časť toku prakticky až po prameň.

Slovenský Hron chodili kedysi splavovať ľudia zďaleka, vodákom z Čiech prirástol k srdcu. Ako je na tom rieka dnes?

Hron je naša druhá najdlhšia rieka. Vďaka peknej prírode a dostatočnej vodnatosti má potenciál pre rekreáciu v podobe oddychu pri vode, vodných športov a rybárčenia. Sú to aktivity plne zlučiteľné s ochranou prírody a podporujúce rozvoj regiónu – najmä teraz, v období, keď čoraz viac ľudí preferuje dovolenku na Slovensku. No niekto rozhodol, že potenciál, ktorý využijeme na maximum, bude ten hydroenergetický. V súčasnosti stojí na Hrone 20 malých vodných elektrární a približne 14 ďalších je naplánovaných.

Hate na tokoch spôsobujú otepľovanie vody, ale...
Hate na tokoch spôsobujú otepľovanie vody, ale niektoré veľké priehrady, ako je VD Veľké Kozmálovce (na snímke), vypúšťajú chladnú vody zo spodku nádrže. Zmeny teplôt vedú k zníženiu spoločenstva vodných organizmov. Autor: ARCHÍV MIROSLAVA OČADLÍKA

Proti ďalšiemu prehradzovaniu sa však postavilo veľa ľudí, ktorí žijú pri Hrone, majú podporu dvoch ministrov. Ako to vyzerá?

Aj z tohto dôvodu sa koncom leta uskutočnila akcia Odhatajme Hron spoločnej iniciatívy Za živé rieky, ktorú podporuje viacero združení a organizácií ako Združenie Slatinka, Hereditas HH, Združenie chovateľov rýb na Slovensku a WWF Slovensko. Počas akcie splavili účastníci celý splavný úsek Hrona až po ústie do Dunaja. Cieľom bolo upozorniť na problémy súvisiace s riekou Hron. Táto akcia pritom nebola prvou, už pred piatimi rokmi sa uskutočnilo putovanie Za živú rieku Hron, ktorej výsledkom bola spolupráca lokálnych iniciatív a združení ochranárov, rybárov aj vodákov pri ochrane rieky. Podarilo sa zabrániť výstavbe nových prehradení kvôli MVE na strednom aj dolnom toku Hrona. Teraz sme chceli odštartovať diskusiu hodnotení prínosov a strát z existujúcich prehradení a v prípade prevyšovania negatív začať debatovať o odstránení existujúcich hatí. Celú akciu podporil aj minister životného prostredia Ján Budaj, ktorý sa spolu s ministrom pôdohospodárstva Jánom Mičovským zúčastnil na začatí akcie.

Ste zo severu a fascinujú vás nížinné rieky juhu Slovenska. V jednom z rozhovorov ste povedali, že ľudia sú s nimi zžití a dynamiku nížinných riek berú ako samozrejmú súčasť života. Ako?

Veľké rieky ovplyvňujú značnú časť krajiny na rôznych úrovniach. Vezmime si napríklad mikroklímu. Vďaka rieke Bodrog vznikajú v jeseni časté ranné hmly a práve tie sú tajomstvom vinohradníckej oblasti Tokaj. Zvýšená vlhkosť spôsobuje, že bobule hrozna napáda ušľachtilá pleseň Botrytis cinerea a dáva týmto vínam svoju špecifickú chuť. Na Tise sa každoročne koná úžasne prírodné predstavenie – masívny výlet dospelých jedincov podenky druhu Palingenia longicauda (podenka veľká pozn. red.), ktorej larvy sa vyvíjajú vo vode. Tento fenomén, ktorý sa pravidelne odohráva každý rok, má aj svoj vlastný názov: Kvet Tisy – Tiszavirág. V maďarskom meste Szolnok postavili na počesť tomuto hmyzu dokonca aj fontánu, pretože, ak Tisa zakvitne, znamená to, že nie je znečistená. Ľudia boli zvyknutí stavať svoje obydlia mimo záplavových území týchto riek. Veľkú popularitu má aj rybolov, ktorý sa premietol do tradičnej kuchyne týchto oblastí, a mnoho iných špecifík.

Môžeme na nížinách ešte nájsť čosi ako slovenský dažďový prales?

Malý Dunaj na západe a Medzibodrožie na východe Slovenska môžu na prvý pohľad vytvárať dojem akejsi „slovenskej Amazonky“. No na ten druhý si všimneme, že aj tieto rieky boli v minulom storočí upravené. Napriamením, odrezaním meandrov a výstavbou drenáží došlo k vysychaniu územia a strate veľmi cenných biotopov. V súčasnosti musia ochranári a vodohospodári spolu s podporou miestnych obyvateľov vynakladať značné úsilie v snahe revitalizovať tieto územia.

Dunaj - záber na prázdne ulity korbikuly...
Dunaj - záber na prázdne ulity korbikuly ázijskej. Tento invázny druh lastúrnika sa sem dostal z východnej Ázie loďami a vďaka prieplavu Dunaj - Mohan - Rýn až k nám. Priehrady na tokoch podporujú šírenie inváznych druhov. Autor: ARCHÍV MIROSLAVA OČADLÍKA

Ako môže súvisieť stav rieky s pitnou vodou?

Na Slovensku získavame pitnú vodu z povrchových, ale najmä z podzemných zdrojov. Prvý spôsob súvisí s riekami priamo, pretože vodárenské nádrže sú dotované prítokmi. Aj mnohé podzemné zdroje sú však ovplyvnené stavom povrchových vôd. Miera presakovania vôd z povrchu podmieňuje nielen kvantitatívny stav, čiže zásobu podzemných vôd, ale aj kvalitatívny – obsah látok v podzemných vodách. Zo znečisteného toku sa dostávajú látky aj do podzemia. Prúdenie podzemných vôd je však relatívne pomalé a následky aktivít človeka v podobe znečistenia môžu byť dlhodobé a dokonca sa môžu prejavovať až po niekoľkých generáciách.

Stále platí, že Slovensko je krajinou kvalitnej pitnej vody?

Platí. Otázkou je dokedy. Práve živé rieky majú úžasnú schopnosť samočistenia, ktoré zahŕňa množstvo procesov, či už fyzikálnych, chemických, alebo biologických. Reguláciou a rozdeľovaním tokov, ale aj nerešpektovaním záplavových území dochádza k strate týchto ekosystémových služieb. Vplyvom klimatickej krízy bude otázka pitnej vody kľúčová, a to nielen z celosvetového meradla. Je vysoko pravdepodobné, že vplyvy klimatickej zmeny negatívne ovplyvnia vodnú bilanciu aj na našom území. Jedným z riešení sú prírode blízke opatrenia, po anglicky nature-based solutions, ktoré by mali byť nevyhnutnou súčasťou novej vodohospodárskej koncepcie a ktoré by mali byť uplatňované v rámci ekologického manažmentu vodných tokov.

Miroslav Očadlík (1986)

hydrobiológ

  • Vyštudoval Fakultu ekológie a environmentalistiky na Technickej univerzite vo Zvolene.
  • Pôsobil vo Výskumnom ústave vodného hospodárstva.
  • Podieľal sa na Spoločnom prieskume Dunaja (Joint Danube Survey 4).
  • Od roku 2020 pracuje vo WWF Slovensko ako expert na vodné ekosystémy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#rieka #ochrana prírody #Európska únia #biodiverzita
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku