Čo rozhodlo o tom, že sa ste mohli rozprávať s Obamom aj s Bidenom?
Nechcem začať nejako neskromne, ale nerobme z návštev takmer štátne sviatky alebo prinajmenšom pamätné dni. Objasním za okamih. Jediný rozdiel medzi USA a Slovenskom spočíva v tom, že Spojené štáty sú veľmi veľké a silné, a nepotrebujú našu krajinu. Sme malý štát, ktorý sa v rámci kolektívnej bezpečnosti, otvorenej ekonomiky a hľadania trhov musí uchádzať o záujem veľmocí. Mám na mysli nielen USA, hovorím tiež o Rusku a o Číne. Vyvážené postoje mojich vlád mi umožnil rokovať s lídrami všetkých mocností. Či to boli prezidenti a premiéri v Moskve i v Pekingu. Do tohto kontextu zapadlo aj stretnutie v Bielom dome. Predsedovi vlády, ktorý má čo ponúknuť partnerom, sa, pochopiteľne, naskytne príležitosť rokovať s hlavnými lídrami vo svete.
O čo teda išlo, že prišla šanca sedieť pri stole s Obamom aj s Bidenom?
Bol to výsledok mojej dôležitej komunikácie s Bidenom. Trikrát sme si telefonovali o spätnom toku plynu zo Slovenska na Ukrajinu a v súvislosti s projektom plynovodu Nord Stream 2 vedúceho z Ruska cez Baltské more do Nemecka. Američania si pozorne všímali odmietavý postoj Slovenska k tomuto energetickému zámeru. Podobne sa na Nord Stream 2 pozerajú USA, v ich postoji pritom nevidím nijakú etiku, morálku, žiadne hodnoty. Ide výlučne o mocensko-ekonomické záujmy Spojených štátov. A podobne som vnímal americký záujem o spätný tok plynu. Ukrajina je totiž svetové mocenské bojisko, veľmoci sa predbiehajú v tom, kto na jej území bude mať vplyv. Preto reverz plynu znamenal z pohľadu Washingtonu životne dôležitú záležitosť. Keďže Slovensko je závislé od dovozu plynu z Ruska, museli sme nájsť prijateľné riešenie. Neotočili sme hlavné potrubie, riešením sa stal takpovediac opustený malý plynovod, cez ktorý tiekol plyn na Ukrajinu, čo ju zachránilo. Jednoducho v opačnom prípade by jej obyvatelia zamrzli, lebo by nemali čím kúriť. Biely dom si to veľmi vážil a v Kremli si náš postup našiel pochopenie.
V Bielom dome ste najprv diskutovali s Bidenom. Potom sa pridal Obama.
Spomenul som telefonáty s Bidenom. Povedali sme si, že by bolo vhodné porozprávať sa o zmienených témach osobne. Vznikla dohoda, že keď budeme v Bielom dome debatovať, o nejaký čas sa zapojí Obama. Bol som milo prekvapený, pretože som sa nazdával, že to bude len formálna záležitosť. Obama prišiel neuveriteľne rozhľadený. Pripravil sa vynikajúco. Podrobne sa vyznal v detailoch, ktoré sme preberali s Bidenom. Presvedčil som sa o tom, že výhodou volebného systému USA je to, že americkým prezidentom sa nemôže stať hlupák. Všetci na Slovensku veľmi dobre vedia, že som mal veľké výhrady voči Georgeovi Bushovi ml. a môj názor sa vôbec nezmenil, ale väčšinu Američanov musel zaujať, keď ho zvolili za šéfa Bieleho domu. Rešpektujem to ako fakt.
Akým dojmom na vás zapôsobili Obama a Biden?
Obidvaja mali obrovskú charizmu a vysokú mieru profesionality. Ešte sa vrátim k Obamovi, že z očakávaného formálneho stretnutia nič nebolo, pretože prevzal vedenie rokovania s tým, že so mnou rozoberal detailne veci, o ktorých som hovoril s Bidenom. Obama sa veľmi dobre vyznal v otázkach americko-slovenských vzťahov, Ukrajiny, projektu Nord Stream 2 a, samozrejme že, v bezpečnostnej situácii. Ocenil zapojenie Slovenska do medzinárodnej operácie v Afganistane, kde pomáhali naši ženisti. Vecne som potom ešte diskutoval s Obamom, keď ma pozval zo zasadačky do jeho Oválnej pracovne. Zdôrazňujem preto, že to nebola nijaká výletná cesta do USA. Nešiel som do Bieleho domu, aby som pred slovenskými voľbami získal spoločnú fotografiu s Obamom, ako to niektoré médiá na Slovensku podsúvali čitateľom. Riešili sme konkrétnu agendu.
Cítili ste takzvanú osobnú chémiu medzi vami a vašimi hostiteľmi?
Hádam sa to dá tak povedať, ale naozaj nechcem vytvárať zo žiadneho stretnutia pamätný deň… Obaja boli veľmi príjemní. Nielen profesionálne, aj ľudsky. Obama sa v jednej chvíli rozhovoril, zrazu sa zastavil. Pousmial sa a ospravedlnil sa, že dlhšie len on rozprával. Povedal, že si uvedomil, že teraz nesedí doma s manželkou a s dvoma dcérami na večeri, keď zvykne viesť monológ.
Zmienili ste sa o Bushovi. Keď vládol, nenechali ste na ňom ani nitku suchú pre vojenský zásah proti Saddámovi Husajnovi. S odstupom času by ste použili miernejšie slová?
Nikto ma nikdy nepresvedčí o inom, ako som presvedčený, o čo jedine išlo vo vojne proti Iraku. Bola to ropa. Invázii, ktorá brutálne porušila medzinárodné právo, pritom predchádzali primitívne tvrdenia o tom, že Irak vlastní zbrane hromadného ničenia a že je napojený na Al-Kajdá. Nijaké hrôzostrašné zbrane nenašli, prepojenie na teroristickú sieť sa nepotvrdilo. Boli to klamstvá. Lži, ktoré mali Američanom otvoriť cestu k irackým ropným poliam. Neberiem Bushovi úspechy na domácej scéne, že bol v istom zmysle osobnosť, ale v prípade Iraku mal byť súdený za vojnové zločiny. Krajinu navyše spustošili, zanechali ju v úbohom stave. Keď som sa stal predseda vlády, Slovensko stiahlo svojich vojakov z Iraku, lebo som si nevedel predstaviť, že by sme pomáhali Američanom v ich ropnom dobrodružstve.
Kto je vám politicky bližší z amerických prezidentských kandidátov? Donald Trump alebo jeho vyzývateľ Biden?
Viaceré predstavy a ciele Demokratickej strany sú podobné s hodnotami Smeru-SD. Čiže v tomto zmysle je to Biden. Rešpektovať však musím aj Trumpa z dôvodu, čo ekonomicky v USA ako prezident dokázal.