Virologička Tatiana Betáková: Dobré a zlé správy o COVID-19

Pôvodca ochorenia COVID-19 je oveľa tvrdší oriešok, ako sa nazdávame, zdôrazňuje virologička Tatiana Betáková z Biomedicínskeho centra SAV. Na viaceré otvorené otázky súčasnej pandémie má iný názor a prezentuje ho, na rozdiel od politikov i niektorých médií, veľmi otvorene.

, 26.11.2020 06:00
Tatiana Betáková, virológia, SAV Foto:
„Keby sa vo svete a u nás neprijali drastické opatrenia, mohlo v prvej vlne zomrieť niekoľko miliónov ľudí," upozorňuje Tatiana Betáková.
77

Pandémie majú tri vlny, mala ich údajne aj španielska chrípka. Je to pravda a možno po odznení druhej vlny covidovej pandémie očakávať tretiu, prípadne štvrtú?

Nebolo to pred sto rokmi presne tak, lebo vírus H1N1 po dvoch rokoch nezmizol. Práve naopak. Udomácnil sa v ľudskej populácii a stal sa z neho sezónny vírus chrípky, ktorý spôsoboval každoročné epidémie a vydržal v populácii do roku 1957, keď sa objavil nový pandemický vírus H2N2 a ten vytlačil vírus H1N1 z ľudskej populácie. Podobne to bolo s vírusom chrípky H2N2, ktorý bol v roku 1968 vytlačený pandemickým vírusom H3N2. V podstate sme to zažili aj v tomto storočí, keď pandemický vírus H1N1 vytlačil sezónne kmene vírusu chrípky H1N1, ktoré dovtedy kolovali v populácii.

Nový koronavírus SARS-CoV-2 nepatrí k sezónnym vírusom, ale chladné a vlhké počasie bude pre jeho šírenie vhodnejšie ako suché letné počasie. Preto môžeme očakávať, že v chladnejšom a vlhkejšom počasí bude počet nainfikovaných ľudí narastať. Existuje niekoľko scenárov, ako bude narastať počet infikovaných ľudí v priebehu roka, a to sa môže graficky prirovnať k vlnám. Bolo by však neskutočne naivné veriť, že po tretej vlne vírus zmizne. Nie je na to dôvod. Po prekonaní covidu nezískavame doživotnú imunitu, ľudia môžu byť opakovane nainfikovaní, a preto má tento vírus stále zabezpečených vhodných hostiteľov a môže sa nerušene šíriť.

Od čoho závisí „vlnenie" súčasnej pandémie a možno ho vôbec zmierniť?

Už v súčasnosti ho drasticky zmierňujeme. Keby sa vo svete a u nás neprijali drastické opatrenia, mohlo v prvej vlne zomrieť niekoľko miliónov ľudí. Zomreli by starí ľudia a ľudia s chronickými ochoreniami. Keď si uvedomíme, že na Slovensku nemáme zdravú populáciu mladých ľudí, 25 % populácie trpí obezitou, vysoké percento detí a mladých ľudí trpí cukrovkou a inými chronickými ochoreniami, dá sa predpokladať, že by zomierali aj oni. Potom by sa krivka „znížila“, pretože ľudia, ktorí prežili túto prvú vlnu, by nejaký čas až tak často neumierali.

Ale ani to nie je zaručené. Boli popísané prípady, že ľudia, ktorí prvé ochorenie COVID-19 hravo prekonali, mali problémy prekonať druhé takéto ochorenie a skončili v nemocnici. Treba zdôrazniť aj to, že ochorenie COVID-19 neostáva bez následkov. Zatiaľ o ňom nevieme veľmi veľa, ale už teraz vychádza najavo, že aj ľudia, ktorí ho bez problémov prekonali, majú trvalé následky. Vôbec netušíme, ako poznačí organizmus druhá infekcia, prípadne tretia, štvrtá…

Prekonaním ochorenia COVID-19 nezískavame doživotnú imunitu.

Ako sa to dá zmierniť, keď lieky na COVID-19 zatiaľ chýbajú?

Navyše to, čo máme, má veľmi, veľmi obmedzenú účinnosť. Tretia fáza klinických testov ukázala, že remdesivir nie je účinný proti COVID-19. V skupine, ktorej bol podávaný, sa vyliečilo o 0,2 % viac ľudí ako v kontrolnej skupine, ktorej sa podávalo placebo. Pri ťažkých prípadoch však nemá vôbec žiadny terapeutický účinok. Na druhej strane vás však ani nezabije na rozdiel od hydrochlorochínu.

Po dôkladnej analýze niekoľko tisíc prípadov, kde sa hydrochlorochín podával pacientom s ťažkým priebehom COVID-19, zomieralo viac pacientov ako pacientov, ktorým sa nepodával. Už desiatky rokov sa snažíme pripraviť lieky na vírusové ochorenia a doteraz ich nemáme. Ja osobne neverím, že zrazu – lebo sa to politicky niekomu hodí – budeme tieto lieky mať. Ďalšia vec je, že ak aj máme určité experimentálne „lieky“, tieto sú v súčasnosti také drahé, že nebudú pre každého bežne dostupné.

Ako ste už povedali, objavujú sa správy o znovunakazených pacientoch, ktorí COVID-19 prekonali počas jarnej vlny. Môže tento jav nadobudnúť masovejšie rozmery?

Na to sa musíme pripraviť. Prekonaním COVID-19 nezískavame doživotnú imunitu. Dokonca, ľudia, ktorí toto ochorenie prekonali bezpríznakovo alebo s veľmi miernymi príznakmi, nemajú vôbec protilátky, a teda môžu byť opakovane infikovaní v priebehu niekoľkých dní či týždňov. Pre anglických vedcov bolo veľkým sklamaním, že sa nepotvrdila ich teória o kolektívnej imunite, pretože iba 9 až 10 % ľudí, ktorí prekonali COVID-19 v prvej vlne, malo protilátky. Takže veľa ľudí tam zomrelo úplne zbytočne.

Máme tu prípad „preskočenia“ koronavírusu z noriek na človeka. Ide o jeho novú mutáciu a máme dôvod obávať sa aj ďalších možných mutácií?

Tohto sa budeme stále obávať. Prvá obava bola z toho, ako vlastne vírus zmutoval, či nenadobudol nové vlastnosti a či bude pripravovaná vakcína účinná proti zmutovanému vírusu. Dobrá správa je, že vakcína by mala byť účinná aj proti nemu.

Ako dlho bude musieť ľudstvo žiť s koronavírusom SARS-CoV-2 a s ochorením, ktoré spôsobuje?

Ľudstvo vyvinulo účinné vakcíny proti chrípke. Ale vírus chrípky je majster premeny – mutuje veľmi rýchlo a často, čím si zabezpečuje zotrvávanie v populácii a my musíme meniť vakcíny. Napriek tomu, že máme vakcíny proti vírusom chrípky, stále si s týmito vírusmi nevieme poradiť. Koronavírus SARS-CoV-2 nemutuje tak ľahko a rýchlo ako vírus chrípky, čo je dobrá správa. Na druhej strane, po prekonaní ochorenia COVID-19 nezískavame doživotnú imunitu. A to je zlá správa.

A veľmi zlá správa je, že vírus šíria hlavne bezpríznakoví mladí ľudia, ktorí nateraz nie sú bezprostredne ohrození na živote, a preto nebudú mať potrebu dať sa zaočkovať. Navyše starí ľudia a ľudia, ktorí tvoria rizikové skupiny (ľudia trpiacich obezitou, cukrovkou, srdcovo-cievnymi ochoreniami atď.) majú oslabenú imunitu a vakcína nebude u nich vyvolávať efektívnu imunitnú odpoveď, ktorá by ich úplne chránila pred infekciou.

Chcete povedať, že nového koronavírusu sa nikdy nezbavíme?

Vírusu SARS-CoV-2 by sme sa mohli očkovaním zbaviť, ale to by sa muselo dať zaočkovať v krátkom časovom období viac ako 90 % populácie. A to nateraz nie je pravdepodobné. Je dosť možné, že neskôr, keď ľudia budú vidieť trvalé následky COVID-19 (chronické ochorenia a nevratné poškodenia organizmu), bude aj u mladej populácie narastať počet ľudí, ktorí sa dajú zaočkovať, a potom sa možno tohto vírusu zbavíme.

RNDr. Tatiana Betáková, DrSc.

  • Pôsobí v Biomedicínskom centre SAV na Virologickom ústave a prednáša aj na Katedre mikrobiológie a virológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
  • Bola hlavnou riešiteľkou viacerých projektov vrátane dvoch zahraničných od Royal Society a Wellcome Trust.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
77 debata chyba
Viac na túto tému: #virológ #biomedicína