Symbióza ľudstva a prírody prináša otázky. I nádej

Biotechnológie raketovo stúpajú. Vieme vyrobiť mlieko, ktoré nepotrebuje kravu. Či klimatizáciu, ktorá nevyžaduje elektrinu, využíva len silu rastlín. Betón, ktorý sa sám opraví. Vďaka baktériám môže byť získavanie lítia do batérií elektromobilov ukážkovou recykláciou. A možno budeme čoskoro svedkami, ako s pomocou prírodných síl mladí slovenskí vedci vyriešia problém tepelných ostrovov, ktoré vyčerpávajú zdravie aj peňaženky obyvateľstva. Pracuje na tom šesť tímov študentov, ktorí sa prihlásili do Lifbee Academy, ktorá prepája vedu s biznisom. Zhovárali sme sa s jej zakladateľmi genetičkou Simonou Veselou a podnikateľom Matejom Heldom.

, 30.11.2020 06:00
Lifbee Academy, Simona Veselá, Matej Held Foto:
Zakladatelia Lifbee Academy genetička Simona Veselá a podnikateľ Matej Held.
2

Môže vedec prahnúť po nových objavoch a zároveň byť aj úspešný v biznise?

V: Určite. Je to však individuálne. Cieľom akadémie nie je spraviť zo všetkých vedcov podnikateľov. Zameriavame sa na proces tvorby nápadov a bioentreprene­urship.

Čo to je?

V: Podnikanie s využívaním biologických poznatkov alebo technológií. Študenti, ktorí vyjdú z akadémie, môžu poznatky a získanú prax využiť pri budovaní vlastného startupu, ale to je len jedna strana mince. Naučiť sa myslieť out of the box (mimo zaužívaného rámca), porozumieť zákazníkovi, mať prehľad o trhu, v reguláciách a klinických skúškach alebo využívať získanú sieť komunity inovátorov je dôležité aj pre vedcov, ktorí plánujú kariéru v základnom výskume, alebo tých s uplatnením v korporátnom sektore. Know-how zužitkujú napríklad ako šéfovia vlastných vedeckých tímov, budú sa nad svojím výskumom zamýšľať aj v kontexte aplikácií, získavania zdrojov.

Tvrdíte, že biológia čoskoro zmení akýkoľvek druh priemyslu. Ako?

H: Pozrime sa napríklad na fotosyntézu. Túto technológiu vyvinula príroda. Porovnajme ju s akýmkoľvek ľudským technickým vynálezom. Efektivitou a komplexnosťou riešenia sa ani zďaleka nepribližujeme prírodnej úrovni. Organizmy plnia komplexné funkcie. Bunky sú malé množiace sa fabriky, ktoré vedia produkovať najrôznejšie látky a reagovať na prostredie. Dnes ich vieme preprogramovať, aby vytvárali užitočné látky – mliečny proteín, biopalivo. Niektoré proteíny majú formu molekulárnych strojov, sú to akoby nanoroboty.

Ktoré molekuly fungujú ako stroje?

H: Napríklad proteínové komplexy zodpovedné za premenu svetelnej energie na chemickú v rámci fotosyntézy vytvárajú doslova výrobnú linku. Tá využíva princípy batérie, pumpy, transportu v rámci linky, koncentračného gradientu poháňajúceho mechanizmus, ktorý sa podobá vodnému mlynu a okrem toho zapája aj kvantové javy v rámci excitácie elektrónu. Bionanotechnológ Andreas Mershin z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) napríklad využil proteínový komplex Photosystem 1 zapojený vo fotosyntéze na výrobu biotechnologických solárnych panelov. Ide o prvé experimenty. Jeho víziou je „domestifikovať” proteíny podobne ako sme to spravili so zvieratami a s rastlinami.

Pekným príkladom molekulárneho stroja je aj flagela, chvostík, ktorý majú niektoré mikroorganizmy. Jej pohyb funguje akoby na princípe elektromotora. Vedci Jean-Pierre Sauvage, Fraser Stoddart a Bernard Feringa, ktorí získali Nobelovu cenu za chémiu v roku 2016, sa venovali syntéze molekulárnych mašiniek. Jeden z nich spolu so svojím tímom vytvoril nanoautíčko iba z chemických prvkov.

A to sme stále iba v bode, že sa ešte len zoznamujeme s niečím, čo príroda vymyslela už pred miliardami rokov. Zaujímavé je to však aj na makroúrovni. Organizmy využívajú množstvo fyzikálnych princípov, plnia v ekosystéme rôzne úlohy a vzájomnou interakciou alebo symbiózou vytvárajú komplexné správanie a štruktúry. Dnes vieme v rámci biotechnológie organizmy umiestňovať na miesta, kde plnia špecifickú funkciu. Vieme ich bioutilizovať.

Čo to znamená?

H: V Česku sa vyrába napríklad produkt Biorepel. Je to huba, ktorá parazituje na plesniach. Čiže nepoužijete Savo, voči ktorému môžu byť plesne po určitom čase odolné, ale nanesiete neviditeľnú hubu, ktorá vydrží aj päť rokov.

V: Len čo vzniknú dobré podmienky na šírenie plesní, huba sa aktivuje a vďaka využitiu medzidruhového parazitizmu zostáva stena biela. Keď začne pleseň vyčíňať, huba si na nej pochutí.

H: Existuje ďalší koncept, s ktorým viaceré firmy pracujú. Rastlina ryže vo vode produkuje cukry, tie rozkladajú baktérie a vzniká voľný elektrón a vodík. Keď do toho zapojíte princíp katódy a anódy, vzniká energia.

Mohli by sme obyčajným pestovaním ryže vyrábať elektrickú energiu?

H: Stretol som sa s realizátorom výskumu osobne. Elektrinu to reálne produkuje, o tom niet pochýb. Táto spoločnosť dokonca predstavila víziu zelených striech, ktoré by produkovali elektrickú energiu. Bolo by to super „cool" (usmieva sa). Ale otázka znie, či sa im podarí nájsť ten správny proces, správne organizmy, aby to bolo komerčne aplikovateľné a dostatočne efektívne.

Poznáme už veľa modelových organizmov, ktoré sa využívajú. Existujú dokonca také, z ktorých bola „vyhádzaná" všetka prebytočná DNA a teraz sa idú programovať odznova.
Simona Veselá, genetička

Dokázali by rastliny alebo baktérie pomôcť odstrániť staré environmentálne záťaže? Vedeli by vytiahnuť napríklad ortuť z pôd stredného Spiša?

H: V tejto oblasti prebieha živý výskum. Podobný princíp nazývaný bioleaching (biolúhovanie) sa už využíva v ťažobnom priemysle. Prišlo sa na to náhodou, keď sa objavili baktérie, ktoré spôsobujú eróziu, ktorá je dokonca výraznejšia ako pri pôsobení iných vplyvov. Ťažobné firmy začali využívať baktérie na to, aby vedeli zužitkovať zvyšky horniny, z ktorých sa kov už veľmi ťažko získava. Existujú dokonca predstavy, že by sa takýmto spôsobom mohli v automobilovom priemysle recyklovať lítiové batérie. Zatiaľ je to v štádiu výskumu. Je však toho veľa, biológia neuveriteľne rastie. Organizmy vieme geneticky upravovať, aby mali nové vlastnosti, vieme využívať proteíny mimo živých systémov, aby plnili špecifickú úlohu, alebo dokonca navrhovať nové organizmy pomocou syntetickej biológie.

Umelé baktérie?

V: Môžu to byť aj kvasinky, riasy, poznáme už veľa modelových organizmov, ktoré sa využívajú. Existujú dokonca také, z ktorých bola „vyhádzaná" všetka prebytočná DNA a teraz sa idú programovať odznova. Pridávajú sa cielené funkcie, doslova sa programujú na to, aby robili určité úlohy.

Ale čo ak uniknú do prostredia?

V: Sú navrhnuté tak, že keď sa ocitnú mimo laboratórnych podmienok, neprežijú. Pridáva sa kontrolná zložka, vďaka ktorej sa nerozšíria do prostredia. Napríklad závislosť od špecifickej látky, bez ktorej neprežijú.

Už nám umelé organizmy pomohli?

H: Najznámejší príklad je výroba aktívnej látky na liečbu malárie. Doteraz sa vyrábala z rastlín pestovaných v tropických oblastiach, čo však so sebou prináša viacero problémov. Vedci preto navrhli baktériu, ktorá toto liečivo vyrába.

V: Takto sa vyrába aj inzulín, tiež opiáty pre medicínske využitie. Alebo kolagén. Toto sme riešili v rámci osobnej potreby. Sme vegetariáni a kolagénu v strave veľa nemáme, tak sme zisťovali, či náhodou niekto už kolagén nevyrobil. A naozaj sa na tom pracuje. Len jedna vec je výskum. Kým sa to dostane do praxe, musí to prejsť ešte regulačnou fázou, čo je oproti IT startupom oveľa pomalší proces. Už nejaký čas existuje syntetické mlieko, ktoré bolo vyrobené z kvasiniek. Až tento rok ho povolila FDA (Správa potravín a liečiv v USA). Ide o plnohodnotné mlieko, ktoré môže byť výživnejšie ako mlieko z masovo a až priemyselne chovaných hospodárskych zvierat. Snažíme sa robiť veci etickejšie a humánnejšie.

Ale je etické vyrábať umelé organizmy?

H: Toto je otázka na úrovni filozofie, ktorú musí ľudstvo vyriešiť v najbližších 20 rokoch. Týka sa debaty o právach zvierat, ale možno aj rastlín. Veď dnes vedci prichádzajú zo zisteniami, že život rastlín je veľmi komplexný, rovnako aj ich komunikácia, vnímanie, hoci si nemožno predstavovať neurónovú sieť. Ide o veci, ktoré sa ešte len objavujú. Vynára sa otázka, kde je tá hranica. Ktoré organizmy majú nejakú formu vedomia, cítenia a ktoré nie?

Je možné tú hranicu určiť?

H: V tomto smere sa rozbieha výskum, vznikla nová teória, ktorá sa snaží matematicky kvantifikovať vedomie. Volá sa teória integrovanej informácie. Pohybuje sa na úrovni filozofie, vedy a prebieha o tom živá diskusia. Takže k vašej otázke sa budeme vedieť presne vyjadriť až v momente, keď dokážeme presne definovať vedomie. Hoci momentálne nie som presvedčený o tom, že mikroorganizmy nejako cítia. Ak by sa však dokázalo, že áno, vnímal by som to ako etický problém. Ale takýto objav by znamenal zásadnú zmenu predstáv o svete.

V: V takom prípade by aj obyčajné prevarenie vody v kanvici znamenalo utrpenie pre obrovské množstvo obyvateľov mikrosveta (smeje sa). Vychádzame zo súčasného poznania. V našej akadémii je však bioetika dôležitou témou. Rovnako aj zodpovednosť. Učíme študentov, aby sa aj nad týmito vecami zamýšľali. Či nevytvoríme nový problém, či neohrozíme ľudské životy. Nech myslia o dva kroky vopred.

Študenti akadémie počas workshopu. Foto: Simona Veselá
Lifbee Academy, vzdelávanie, študenti, workshop Študenti akadémie počas workshopu.

Vo Viedni už niekoľko rokov pôsobí spoločnosť alchemia nova, ktorá vyvíja klimatizáciu, ktorá nepotrebuje elektrinu, vodu ani žiadne špeciálne médium, využíva iba rastliny. Takisto vyvinuli rastlinný systém, ktorý dokáže vyčistiť odpadovú vodu v hoteli, takže môže stále v budove cirkulovať. Je podobných inovátorských buniek v priestore strednej Európy viac?

V: Vo Viedni máme možnosť vidieť viacero úspešných biotechnologických startupov a firiem, napríklad v rámci Viedenského Biocentra. Inšpirujú inovátorov z celého sveta, ktorí tam prichádzajú tvoriť a zakladajú vlastné firmy alebo spin-off. Česko je nám veľmi blízke, keďže náš obsahový partner Pipette and Chart prináša know-how a skúsenosti z tohto prostredia, spoluzakladateľka Liliana Berezkinová je pre nás veľkou inšpiráciou. Pomáha inovatívnym biotechnologickým nápadom dostať sa z laboratória priamo na trh. Nedávno predstavili „cruelty-free kaviár“.

O čo ide?

V: Keď sa kaviár získava štandardným spôsobom, jesetery to neprežijú. Firma Český kaviár však vymyslela spôsob, akým kaviár získajú a jesetery prežijú. Pani Berezkinová je inšpiratívna žena, úspešná podnikateľka, skvelý človek, buduje celý český biotechnologický ekosystém. Mala som možnosť sa s ňou stretnúť, teraz s ňou spolupracujem a bola by som rada, keby nás mentorovala.

Predpokladám, že nejde len o to získať šetrným spôsobom lahôdku.

V: Kaviárový extrakt má široké využitie v kozmetike, s priaznivými účinkami na pokožku. V Česku sa rozvíjajú technológie, ktoré sa zameriavajú na včasnú diagnostiku alebo liečivá. Spomeniem ešte poľský startup Insignes Lab zložený z biológov, chemikov, botanikov a mikrobiológov. Vyvinuli antimikrobiálny materiál s využitím pri náteroch, rôznych fóliách alebo plastoch, s cieľom zabezpečiť čistejšie prostredie. Využitie nájde kdekoľvek. V nemocniciach, na autobusových zastávkach.

Ako je to na Slovensku?

V: Už sa pomaly začínajú objavovať zaujímavé startupy, vieme ich však zrátať na jednej ruke. Určite poznáte Pavla Čekana, ktorý preslávil slovenskú biotech scénu s jeho firmou MultiplexDX. Zaoberajú sa vývojom metód pre správne určenú diagnostiku rôznych druhov rakoviny. Podieľal sa tiež na vývoji veľmi presného PCR testu na nový koronavírus.

Za zmienku stojí startup Glycanostics, ktorý sa zaoberá diagnostikou rakoviny prostaty. Spoluzakladateľa Jána Tkáča som pozvala prednášať na podujatie ešte ako študentka genetiky, bol pre nás veľkým vzorom. Z oblasti poľnohospodárstva je to NitroTerra Technology s unikátnou ekologickou verziou mikrobiálneho hnojiva. Veríme, že sa k nim pripojí čoskoro mnoho ďalších aj vďaka Lifbee Academy.

Ako ekologické hnojivo funguje?

H: Dusík, ktorý je dôležitý pre rastliny, sa dostáva do pôdy aj vďaka baktériám. Lenže súčasným štýlom poľnohospodárstva tieto baktérie umierajú. Cieľom projektu je namiešať pre konkrétnu pôdu taký mix baktérií, ktoré viazanie dusíka zlepšia. Pôvodne to predávali poľnohospodárom. Teraz prešli na iný spôsob – idú dodávať poľnohospodárom celé linky, aby si sami vedeli obohacovať pôdu.

Niečo podobné rieši permakultúra.

H: Presne tak. Pôdu treba revitalizovať. Je mŕtva. V rámci permakultúry sa vytvárajú systémy, ktoré nielenže zadržiavajú vodu ale oživujú mikroživot v pôde. Vďaka tomu dokáže byť pôda v permakultúre vysoko produkčná. NitroTerra mieri na klasické poľnohospodárstvo, o to je to zaujímavejšie.

Vaši študenti dostali konkrétne zadanie. Majú vyriešiť problém tepelných ostrovov, prehrievanie miest vplyvom asfaltových a neprírodných plôch. Tvrdíte, že tepelné ostrovy zaťažujú zdravie, aj peňaženky. Ako?

H: Prípadová štúdia pre Bratislavu, ktorú pripravila Hana Stanková s kolektívom odborníkov, opisuje tepelné ostrovy v Bratislave s nameranou teplotou na niektorých miestach až do výšky 60 stupňov. Takáto teplota prehrieva organizmus a zaťažuje kardiovaskulárny systém. O to väčší vplyv to má na ľudí so zdravotnými problémami a starších ľudí.

V prípade extrémnych teplôt, tak ako sme zažili pred pár rokmi, to môže byť výrazný problém. Naše peňaženky to zaťažuje jednoduchým spôsobom. Míňame peniaze na klimatizáciu a elektrinu. Necítime sa pohodlne v práci a nevieme podať optimálny výkon. Na túto tému by vám však viac povedali naši študenti, ktorí sa stali povolanými odborníkmi na tepelné ostrovy v rámci tímového prieskumu problému.

Ako to možno vyriešiť s pomocou biológie?

V: Prvé nástrely pre riešenie nám študenti odprezentujú už o niekoľko dní. Sme veľmi zvedaví a tešíme sa na prvé výsledky. Majú za sebou intenzívne týždne práce čakajú ich ďalšie dva mesiace do výsledných prezentácií.

Ťažobné firmy začali využívať baktérie na to, aby vedeli zužitkovať zvyšky horniny, z ktorých sa kov už veľmi ťažko získava. Existujú dokonca predstavy, že by sa takýmto spôsobom mohli v automobilovom priemysle recyklovať lítiové batérie.
Matej Held, podnikateľ

Aj sa to naozaj niekde zrealizuje?

H: Našou úlohou je vychovávať inovátorov, ktorí budú zohrávať dôležitú úlohu jednak v rámci organizácií, v ktorých budú pracovať, alebo sami nejaké založia. Bolo by úžasné, ak by tím prišiel s riešením tepelných ostrovov, ktoré uspeje na trhu. Budeme robiť všetko pre to, aby sa to stalo, ale dôležitejšie je, aby sa študenti naučili všeobecné princípy inovačného procesu.

Študentov, ktorí budú chcieť svoj nápad zrealizovať a uviesť na trh, podporíme v rámci siete. Našimi ďalšími partnermi sú investičná platforma Crowdberry alebo naši dobrí kamaráti z inovačnej komunity, akými sú napríklad Lucka Šicková, Martina Lutterová alebo Peter Dendis. Budú súčasťou živej absolventskej komunity, čo im prinesie množstvo výhod a dobré zázemie. Budovanie inovačného prostredia nie je šprint, ale maratón. Verím, že výsledky uvidíme čoskoro.

Na stránke prezentujete takúto víziu: stretne sa biológ z prírodovedeckej fakulty v Bratislave, dizajnér z Viedne a informatik z Brna a vytvoria spolu nádobu, v ktorej baktérie premenia CO2 otepľujúci našu planétu, na proteín, ktorý vieme využiť napríklad na výrobu tofu. Je to len príklad alebo sa na niečom takom naozaj pracuje?

H: Vo svete sa na niečom podobnom skutočne pracuje. Hoci uvedený príklad je vymyslený. No inšpiroval ma k nemu fínsky startup Solar Foods, ktorý má technológiu, kde pomocou baktérií vyrábajú z vody, živín, CO2 a obnoviteľnej energie proteín, ktorý je 100-krát viac „climate-friendly“ (priateľský voči klíme) než proteín z mäsa. Chceme, aby takéto nápady vznikali aj v stredoeurópskom priestore.

Kľúčová je výchova novej generácie inovátorov a vytvorenie komunity, kde sa motivovaní a šikovní ľudia vedia stretnúť a spoločne tvoriť a zároveň majú pozitívne vzory. Jeden z našich lektorov Peter Dendis sa vyjadril: „Inovácia je o nastavení mysle. Základnou prekážkou, ktorá nás zastaví, je to, že si vlastne nevieme predstaviť, že by niečo také bolo na Slovensku možné.“

A čo biotechnológia, ktorá by odoberala CO2 z atmosféry?

H: Peter Dendis jednu spomínal v rámci prednášky. V Ázii sa vyvíja zvláštny bioreaktor. Aby sme dosiahli jeho efektivitu pohlcovania CO2, museli by sme vysadiť 400 stromov.

Je oslobodzujúce povedať si, že veda klimatickú krízu nakoniec nejako vyrieši. Že sa nebudeme musieť len prispôsobovať čoraz extrémnejším podmienkam, ale že sa to vďaka vede nakoniec nejako zvráti. Je takáto šanca?

H: Riešenie klimatickej krízy by nemalo stáť na jednom pilieri. Mali by sme integrovať dokopy viacero princípov. Jedným z nich je aj vedecké poznanie a technológia, ale rovnako dôležitá je zmena príbehu spoločnosti. Ten by mal ukazovať ľuďom, že veci sú prepojené do systémov a každý jednotlivec svojím správaním, činmi a signálmi, ktoré vysiela, ovplyvňuje systémy okolo seba, čo sa mu aj spätne vracia. V západnej kultúre to voláme systémové myslenie, vo východnej kultúre volajú tento princíp karma (smeje sa).

Zasahuje to zmenu vzdelávania?

H: Bolo by prospešné, ak by sme v rámci vzdelávania rozvíjali popri analytickom myslení aj to systémové. Rovnako dôležité je aj budovanie vzťahu k prírode. Ak prírodu „neľúbime”, tak sú pre nás dôležitejšie iné priority. Láska k prírode vie vzniknúť len cez zážitok spojenia, keď ju človek zažije na vlastnej koži. Schopnosť naplno využiť akúkoľvek technológiu, poznanie alebo sadu etických princípov a pravidiel aj tak stojí nakoniec na úrovni vedomia ľudí, ktorí ich začnú používať. Verím, že sa v tomto smere spoločne postupne posúvame.

Lenže investície do nových technológií sú drahé. Nedávno uverejnil britský denník The Guardian štúdiu vedcov, podľa ktorých je najlepším, najefektívnejším a zďaleka najlacnejším riešením v boji proti klimatickej kríze – návrat divočiny. Ak by sa iba na 15 percentách zdegradovaných území podporil návrat divokej prirodzenej prírody, zadržalo by to asi tretinu uhlíka vypusteného človekom od priemyselnej revolúcie a zabránilo by to 60 percentám avizovaných vymieraní druhov. Nie je toto cesta?

H: Zachovanie a rozširovanie divočiny je dôležité. Verím v to, že aj iné druhy než ľudia majú právo na svoj životný priestor, no zároveň je množstvo prírodných mechanizmov, ktorých významu zatiaľ naplno nerozumieme. Príkladom je pumpovanie oblakov lesmi hlbšie do vnútrozemia.

Lesy si posúvajú vlahu?

H: O tomto píše napríklad lesník Peter Wohlleben vo svojej knižke Tajný život stromov. Spomína ruskú vedkyňu, ktorá jav študovala. Pokiaľ je pretrhnutá reťaz lesov, nedochádza k presunu oblakov hlbšie do vnútrozemia. Je to tým, že oblaky sa vypršia nad lesom, znova nad ním vznikajú a sú tlačené ďalej, vypršia sa nad ďalším lesom a tak ďalej. Takto vie les zabezpečiť, že aj hlbšie do vnútrozemia sa dostáva vlaha. Wohlleben to nazval lesná pumpa. Upozornil na to, že ak sa reťazec naruší už na začiatku, odstavíme od vody zvyšné územie. Celkovo však prítomnosť alebo, naopak, absencia divočiny ovplyvňujú životy ľudí. Divočina je kľúčová pre vývoj liekov a napokon aj samotné biotechnológie.

Ako?

H: Keď strácame amazonský prales, prichádzame aj o všetky možné látky a procesy, ktoré využívajú zatiaľ neobjavené organizmy a mohli by byť pre nás užitočné. Vidím cestu v integrácii prírody, v symbióze medzi ľudskou spoločnosťou a prírodou. Hovorí o tom aj permakultúrne hnutie, ktoré objavuje spôsoby, ako napodobňovať v poľnohospodárstve a v ostatných prvkoch ľudského života fungovanie ekosystémov.

Jedným z jeho podsystémov je aj cirkulárna ekonomika, ktorá sa dnes dostáva do popredia. A v tomto bode zapadá do celej rovnice biotechnológia, ktorá nám umožní priblížiť mnohé veci prirodzeným procesom v prírode. Pekným príkladom je biobetón, ktorý má schopnosť sebaopravy. Holandský mikrobiológ Hendrik Marius Jonkers vymyslel betón s baktériou, ktorá sa prebudí, keď sa betón poškodí, a zaplní ho vápencom. Takýmto spôsobom prežije v betóne vyše 200 rokov.

Simona Veselá. Foto: Archív Simony Veselej

Simona Veselá (1995)

genetička

  • Vyštudovala genetiku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, momentálne končí posledný ročník Nexteria Leadership Academy.
  • Venuje sa najmä rozvoju biotechnologického prostredia na Slovensku, mentorovaniu študentov stredných škôl so záujmom o prírodné vedy a organizácii podporných formátov pre mladých inovátorov.
  • Vyskúšala si prácu v dvoch vedeckých skupinách a v startupe na Slovensku a v Česku, je organizátorkou niekoľkých vedecko-popularizačných podujatí a sama prednášala na tieto témy.
  • Spoluzaložila Lifbee Academy, kde momentálne pracuje.
Matej Held. Foto: Archív Mateja Helda

Matej Held (1990)

podnikateľ

  • Vyštudoval marketingový manažment na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave.
  • Venuje sa najmä štúdiu nových myšlienok a spoločenskej zmene.
  • Pôsobil v hackerských komunitách Progressbar a Paralelná Polis.
  • Založil a dlhé roky viedol vzdelávaciu spoločnosť Hemisféra a spoluzaložil neziskový projekt Lifbee Academy.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #spolunažívanie #ochrana prírody #biotechnológia
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy