„Takmer s istotou sa dá povedať, že tam zložil Sonátu mesačného svitu, jednu zo svojich majstrovských a dnes svetoznámych skladieb," povedala Edita Bugalová, riaditeľka Hudobného múzea Slovenského národného múzea, ktorá porozprávala veľa zaujímavostí spojených s týmto geniálnym hudobníkom. Od narodenia Beethovena uplynulo 16. decembra presne 250 rokov.
Foto: Wien Museum
Čo Beethovena priviedlo do Dolnej Krupej?
Najprv by som sa rada pristavila pri histórii významných šľachticov a ich tunajšieho kaštieľa, kde sa v súčasnosti nachádza Hudobné múzeum, a potom príde reč na Beethovena.
Samozrejme.
Šľachtický rod Brunsvikovcov sa dostal do Dolnej Krupej tak, že Michal II. Brunsvik (1671 – 1719) sa tam priženil a bol zrejme zakladateľ rodového sídla. Jeho syn Anton I. Brunsvik (1709 – 1780) dal v polovici 18. storočia postaviť barokový kaštieľ. S Annou Adélffy mali šesť detí, štyri dcéry a dvoch synov. Najstarší bol Anton II. Brunsvik (1745 – 1792), ktorému otec dal panstvo v Martonvásári, v lokalite približne 60 kilometrov od Budapešti. Mladší bol Jozef (1750 – 1827), ten zostal na dolnokrupskom panstve. Ich sestra Zuzana sa vydala za grófa Guiccardiho, stala sa matkou Julietty Guiccardiovej, o ktorej sa budem neskôr ešte zmieňovať. Keďže brat Anton zomrel pomerne skoro, starostlivosť o celú rodinu ako mužský potomok prevzal gróf Jozef. A pri ňom sa dostávame k Beethovenovi, pretože pravdepodobne práve on Beethovena pozval ako učiteľa hudby svojich neterí do Dolnej Krupej. Všetko tomu nasvedčuje napriek faktu, že zatiaľ nie je k dispozícii relevantná písomná informácia.
Vie sa, kde sa Beethoven zoznámil s Brunsvikom?
Dozviete sa to, keď sa presunieme do Viedne. Beethoven do nej prišiel z Bonnu, keď mal dvadsať rokov, čiže v roku 1790. Pravdepodobne mu v začiatkoch pomáhal dvorný radca a riaditeľ dvorskej kancelárie Mikuláš Zmeškal (1759 – 1833), ktorý bol zároveň aj hudobníkom a skladateľom. Zmeškal sa narodil v Leštinách na Orave, ale predikát mal „de Domanowetz“ (dnes Domaňovce, čo je obec na Spiši). Vo svojom viedenskom byte usporadúval hudobné salóny, priatelil sa s mnohými hudobníkmi (Haydn, Mozart, Czerny, Moscheles atď.) Zmeškal otváral Beethovenovi dvere do šľachtických rodín tak, že ho odporúčal ako učiteľa hudby pre panskú mládež, takisto mu pomáhal hľadať subskribentov, aby získal prostriedky na vydávanie skladieb. Týmto spôsobom sa dostal k Brunsvikovcom.
Konkrétne ako?
Zrejme prostredníctvom Zmeškala sa deti Antona II. Brunsvika stali žiakmi a žiačkami Beethovena. Údajne ich matka v roku 1799 vzala do Viedne na hodiny k Beethovenovi. V čase keď ovdovela, Beethoven pôsobil vo Viedni iba dva roky. Žil však stále Jozef Brunsvik, ktorý mal vysoké postavenie na dvore. Od roku 1786 bol vnútorným tajným radcom cisára Jozefa II. a cisársko-kráľovským komorníkom, neskôr bol kráľovským taverníkom (dnešnými slovami ministrom financií), najvyšším krajinským sudcom. A ako som už spomenula, s najväčšou pravdepodobnosťou on pritiahol Beethovena potom do Dolnej Krupej.
Kedy Beethoven chodieval do kaštieľa Brunsvikovcov ako učiteľ hudby?
Malo to byť v rokoch 1800 – 1806. Vraví sa, že býval v pavilóniku, ktorý nazývali domček záhradníka. Istotne v ňom býval záhradník, ktorý mal vždy dôležitú úlohu v areáli, v ktorom bola dokonca oranžéria-skleník. Mal tak na starosť obrovský sortiment rastlín, plodín, kvetov. Zachovali sa aj písomné správy o vykonaných prácach, ktoré záhradníci pravidelne predkladali správcovi, respektíve panstvu.
Prečo Beethoven nemal v noci strechu nad hlavou priamo v kaštieli?
Spolu s panstvom ako neurodzený človek nemohol zdieľať spoločné priestory. Do úvahy prichádzal v blízkosti kaštieľa jedine domček záhradníka, pretože budovu pre ubytovanie hostí postavili až v poslednej prestavbe, čo bolo v období, keď sa Beethoven v súvislosti s Dolnou Krupou nespomína. Domček, ktorý je v súčasnosti Pamätník Ludwiga van Beethovena, je v blízkom susedstve kaštieľa. Hovorí sa, že na bočnej stene bolo kedysi okno, ktoré dal gróf zamurovať, lebo ako zlé jazyky vraveli, Beethoven cezeň rád koketoval nielen s tamojšími kontesami, ale dokonca aj s pani grófkou Máriou Annou Brunsvikovou. Mimochodom, je úžasné, že sa môžeme ešte teraz dozvedať neznáme veci z Beethovenovho života.
Odkiaľ?
Pani Walburga Shaererová-Breitenfeldová, je potomkom rodu Brunsvikovcov a žije v Londýne, sa v roku 2011 vybrala na návštevu dolnokrupského kaštieľa. Prezradila nám spomienky, ktoré sa v rodine uchovávali a potvrdzujú, že Beethoven Dolnú Krupú navštívil. Z jej rozprávania vyplynulo, že Beethoven bol veľmi svojrázny človek, nemal uhladené spôsoby.
Foto: REGIONTIRNAVIA.SK
Prečo?
Pri jedle sa vždy ušpinil, a tak sa v rodine ustálilo slovné spojenie adresované deťom, ak sa pri stole nesprávali spôsobne: Keď budeš jesť ako pán Beethoven, tak pôjdeš od stola preč. Ona ako dieťa dlho nevedela, kto ten „pán Beethoven“ je, až v neskoršom veku si to s veľkým údivom dala dohromady. Hovorila tiež historku, ako sa raz Beethoven vybral na vychádzku koňmo. Osedlali mu koňa, aby sa popreháňal po dolnokrupskom chotári. Už sa zvečerilo, jazdec sa nevracal, až sa za tmy vrátil iba kôň sám. Služobníctvo sa ho vybralo hľadať, a až po dlhom hľadaní s lampášmi ho našli v nejakom zráze, po páde z koňa, zvaleného v blate.
Čo všetko potvrdzuje i naznačuje, že Beethoven komponoval Sonátu mesačného svitu v Dolnej Krupej?
Je všeobecne rozšírená informácia, viac v zahraničí ako na Slovensku, o tom, že toto majstrovské dielo (Sonáta cis mol, op. 27, č.¤2) vzniklo v Dolnej Krupej. Potvrdzujú to aj spomienky potomkov rodu Brunsvik-Chotek. Rovnako ako dôkaz môžeme akceptovať, že v Štátnom oblastnom archíve v Prahe je v rámci rodinného Chotekovského archívu uložený Beethovenov autograf skice tejto skladby v jeho notovom záznamníku z roku 1801. Ďalšou podstatnou indíciou je aj adresátka, ktorej skladbu dedikoval. Kontesa Julietta Guiccardiová bola neter grófa Jozefa Brunsvika, vtedajšieho majiteľa panstva v Dolnej Krupej. K výpovediam potomkov patrí aj list prapravnučky grófa Jozefa Márie Pallaviciniovej, ktorá v roku 1971 v jednom liste zaznamenala v rodine odovzdávané spomienky na časy, keď Beethoven v Dolnej Krupej pobýval a sonátu údajne komponoval člnkujúc sa na jazere.
Čo obsahuje stála expozícia v Dolnej Krupej o Beethovenovi?
Jej autorkou je Ľuba Ballová, ktorá sa špecializovala na tému Beethoven a Slovensko, žiaľ v roku 2019 zomrela. Súčasná expozícia je obsahovo zameraná na tri tajomstvá Beethovenovho života a všetky tri súvisia s Dolnou Krupou. Tajomstvo Sonáty mesačného svitu. Heiligenstadtský testament. Nesmrteľná milá.
Pristavme sa pri nich.
Začnem listom. Je predmetom nekonečných štúdií, úvah, domýšľaní bádateľov z celého sveta. Nemá adresátku ani vročenie. Iba dátum 6. júl, pondelok. Z obsahu vyplýva, že Beethoven ho písal v kúpeľoch a posielal svojej najdrahšej bytosti do K. (my sme presvedčení, že do Krupej). Tento dátum mohol byť niektorý z rokov 1795, 1801, 1807, 1812.
O akú ženu išlo?
Dlho sa špekulovalo, kto tá nesmrteľná milá je, ale takmer určite ňou bude Brunsvikova dcéra Jozefína. Aj podľa nálezu trinástich listov, ktoré Beethoven písal Jozefíne a bádatelia ich našli až v roku 1949, a ich jazyk a dikcia sú veľmi príbuzné tomu „nesmrteľnému“. Podľa všetkého však v roku 1801 napísanú sonátu Beethoven venoval jej sesternici Juliette. Žeby to bol krycí manéver?
Z akého dôvodu?
Jozefínu už totiž rodina vydala za grófa Deyma, takmer o 30 rokov staršieho od nej, v roku 1799 a v máji 1800 porodila dcéru. (Vtedy so sestrou Teréziou trávili jarné mesiace v Dolnej Krupej a Jozefína odchádzala stadiaľ pár dní pred pôrodom do Viedne a o rok v máji zase porodila syna.) Možno sa pri tej sonáte Beethoven skutočne zamiloval do Julietty. Tá to však nebrala vážne, veď čoskoro sa tiež vydala, a Beethoven potom upadol do depresie. Aj v liste svojmu priateľovi lekárovi do Bonnu písal o tom, že sa zamiloval, ale vzťah je nerovný, a tak nemá šancu…, to sa viaže už s druhým tajomstvom – s Heiligenstadtským testamentom.
Prejdime k nemu teda.
Ide o pomerne dlhú písomnú výpoveď, ktorú napísal v kúpeľoch Heiligenstadt (dnes časť Viedne). Oslovuje svojho brata (mal dvoch bratov), ale akoby to adresoval celému svetu… Tiež s tým bádatelia často zápasia a špekulujú. Ozajstný testament napísal tri dni pred smrťou a v tomto krátkom texte odkazuje celý majetok synovcovi Karlovi. A nazad k Jozefíne. Tá v roku 1804 ovdovela a z obdobia nasledujúcich rokov pochádza tých spomenutých 13 listov. Jozefína sa znova vydala (1809) za baróna Stackelberga, ale až potom, ako mu porodila nemanželskú dcéru, mali ďalšie dieťa. Potom ho však opustila. Následne mala veľké problémy, aby jej neodobrali deti. Pomáhal jej veľmi strýko Jozef, musel byť z nej nešťastný! Dokonca v roku 1814 intervenoval u policajného prezidenta, aby jej deti ponechali. Tak sa ani nedá čudovať strýkovi Jozefovi, že každá zmienka o Beethovenovi musela z brunsvikovskej rodiny zmiznúť. Preto márne hľadáme akýkoľvek písomný dokument. Dokladá to aj potomkami odovzdávaná informácia o tom, ako Jozefova nevydatá pravnučka Mária Henrieta Choteková (1863 – 1946), známa ako ružiarka, za prítomnosti svojich dvoch malých neterí, Johanny a Márie, pálila v kaštieľskom kozube listy, ktoré Beethoven písal Jozefíne s príkazom, že svet sa o tom nesmie dozvedieť… Johanna sa stala matkou spomínanej Shaererovej-Breitenfeldovej, ktorá nám tento príbeh rozprávala.
Ludwig van Beethoven
Foto: SHUTTERSTOCK
- Narodil sa 16. decembra 1770 v Bonne, zomrel 26. marca 1827 vo Viedni.
- Bol z chudobnej rodiny, ktorej predkovia (roľníci a remeselníci) mali korene vo flámskom Mechelene. Slovíčko „van“ v jeho mene nedokazuje šľachtický pôvod, ale naznačuje, odkiaľ pochádzala jeho rodina.
- Už vo veľmi mladom veku slúžil ako druhý dvorný organista u panovníka, za čo dostával pravidelný plat. Ako trinásťročný hral na čembale a viole v kniežacom orchestri a komponoval komornú hudbu.
- Stal sa žiakom slávneho Wolfganga Amadea Mozarta. Z Beethovena vyrástol jeden z najvýznamnejších skladateľov v dejinách hudby.