Profesor Čiampor: Výmysly o škodlivosti vakcín majú svoje cintoríny

Vakcíny proti ochoreniu COVID-19 sa mohli pripraviť rýchlejšie ako predchádzajúce očkovacie látky proti iným infekčným ochoreniam v minulosti vďaka moderným metódam molekulárnej biológie. Toho sa obávať netreba. Problémy sú inde a môžeme si za ne aj sami, hovorí profesor Fedor Čiampor, popredný slovenský virológ.

, 15.01.2021 06:00
Fedor Čiampor, virológ, vedec Foto:
Prof. MUDr. Fedor Čiampor, DrSc., je špičkový virológ. V rokoch 1991 - 2001 viedol Virologický ústav SAV a v období 2001 - 2005 bol podpredsedom SAV.
262

Nemalo by byť očkovanie proti ochoreniu COVID-19 povinné aspoň pre vybrané rizikové skupiny obyvateľstva?

Povinnosť či nepovinnosť očkovania, to je široko diskutovaná otázka. Keď rešpektujeme fakt, že bez ochrany proti infekcii, zaočkovania, ohrozujeme svoje zdravie a po ochorení aj zdravie iných, logicky nám z toho vyplýva, že vakcinácia by mala byť povinná. Pri nedodržiavaní pravidiel cestnej premávky ohrozujeme svoj život i životy iných. A nik v tejto súvislosti nediskutuje o povinnosti dodržiavať ich, prípadne neorganizuje protestné akcie.

Zažili ste v minulosti ako virológ také problémy s celoplošným očkovaním, aké pozorujeme v súčasnosti?

V bývalom Československu bolo proti vybraným infekčným ochoreniam očkovanie povinné. Školský lekár alebo lekárka navštívili postupne v škole jednotlivé triedy a všetkých zaočkovali. Neškolopovinné deti boli tiež povinne zaočkované. A výsledok? Nemali sme roky osýpky, posledných 50 rokov ani jedno ochrnuté dieťa po detskej obrne a žiadny prípad pravých kiahní nepoznáme u nás už od roku 1977. Teraz sa objavujú epidémie osýpok. Zomiera na ne vo svete niekoľko tisíc detí, ale aj dospelých ročne. Fámy o škodlivosti očkovania majú svoje cintoríny. Cintoríny po účinkoch očkovania a ich vedľajších účinkoch neexistujú.

Oveľa infekčnejšia mutácia koronavírusu sa dostala z Británie už aj na Slovensko, čo vyvoláva ďalšie obavy. Nakoľko sú tieto obavy oprávnené a čo všetko ešte možno očakávať od ďalšieho mutovania koronavírusu SARS-CoV-2?

Koronavírusy sú RNA vírusy, podobne ako vírusy chrípky. Tie pomerne ľahko a často mutujú. Vieme, že vakcína proti chrípke sa každoročne pripravuje nová, proti aktuálnemu vírusu, ktorý cirkuluje v populácii. Záleží na tom, kde v genóme vírusu dôjde k mutácii. Podľa toho ten vírus nadobudne nové vlastnosti. Môže sa výrazne oslabiť, pomaly sa šíriť a nespôsobovať závažnejšie ochorenie. Môže sa zmeniť na virulentnejší, čiže rýchlo sa množiaci, šíriaci, ale nevedie to k ťažším a smrtonosným formám ochorení. To je prípad súčasne sa objavujúcej mutácie tohto vírusu.

Mutácia v mieste, kde sa viažu vírus neutralizujúce protilátky, môže viesť aj k situácii, že protilátky získané po infekcii alebo po očkovaní vírus nelikvidujú a takáto vakcína je neúčinná. Podľa informácií od výrobcov schválených vakcín sú účinné aj proti tomuto zmutovanému vírusu. To je dobrá správa.

Obava z toho, že vakcíny boli pripravené pomerne rýchlo, je neopodstatnená.

Dá sa však povedať, že virológov dnes znepokojuje najmä možnosť objavenia sa ešte nebezpečnejších mutácií nového koronavírusu?

Vírus SARS1 mal šestnásť takýchto sérologických variantov, až sa skoro z populácie vytratil. Podobná situácia bola s vírusom MERS, ten prestal cirkulovať ešte skôr a epidémia sa zastavila. Možno očakávať, že aj pri víruse SARS-CoV-2 sa ešte objavia ďalšie mutácie, ale predpovedať sa nedajú. Musíme dúfať, že sa vírus postupne mutáciami oslabí a vymizne z populácie. Zatiaľ vkladáme nádej do rýchleho zaočkovania populácie na celej planéte.

Názory odborníkov na úroveň protiepidemických opatrení na Slovensku sa naďalej rozchádzajú. Jedni sú za ich sprísnenie, iní skôr za zmiernenie. Na ktorej strane názorového spektra ste vy?

Protiepidemické opatrenia sú viac-menej účinné. Problémov je však niekoľko. Početné výnimky z opatrení neprispievajú k eliminácii zdrojov nákazy, ale šírenie vírusu naďalej umožňujú. Prísnejšie opatrenia boli nastavené neskoro. Keby zodpovední členovia Protipandemickej komisie viac rešpektovali odborné štúdie, boli by sa dozvedeli, že v zimných mesiacoch – december, hlavne však január a február – sa očakáva vyvrcholenie pandemickej situácie. Na to sa dali vopred pripraviť prísnejšie opatrenia a nemusel byť nárast pozitívne potvrdených prípadov taký enormný. Hlavný problém však nie je ani tak v nastavení opatrení, ako skôr v ich dôslednom a prísnom dodržiavaní. To sa nedeje a nedialo. Výsledok je tu.

Mnohí ľudia majú strach z vakcín proti ochoreniu COVID-19, lebo boli vyvinuté a odskúšané nezvyčajne rýchlo. Zaočkovať sa odmietajú aj mnohí lekári. Čo si o tom myslíte? Čo sa dá akceptovať z ich argumentov a čo nie?

Obava z toho, že vakcíny boli pripravené pomerne rýchlo, je neopodstatnená. Nové a moderné metódy molekulárnej biológie to umožňujú. Aj cestovanie v minulosti trvalo dlho a nedostali sme sa z kontinentu na kontinent za niekoľko hodín. Čo sa nedá urýchliť, je skutočnosť, že nevieme, ako dlho protilátky proti vírusu v zaočkovanom organizme cirkulujú.

Jednotlivé vírusy po infekcii organizmu, po prekonaní infekcie či po očkovaní vedú k odlišne dlhej imunite. Sú vírusy, ktoré po infekcii či očkovaní spôsobujú celoživotnú ochranu (pravé kiahne, detská obrna), stredne dlhú ochranu (do piatich rokov ako kliešťový zápal mozgu a mozgových blán) a krátkodobú ochranu (asi jeden rok ako vírusy chrípky).

Pri víruse SARS-CoV-2 na takéto zistenie ešte nebol čas. Štúdie ukazujú, že po prekonaní ľahkej formy infekcie trvá ochrana organizmu okolo troch mesiacov. Potom môžete ochorieť znova. Po prekonaní ťažšieho priebehu infekcie je ochrana dlhodobejšia. Možno to tak bude aj po očkovaní.

Československo vrátane Slovenska sa kedysi podieľalo na vývoji a výrobe nových vakcín. Dá sa k tomu v nejakej podobe vrátiť alebo dnes už ide výlučne o záležitosť veľkých farmaceutických korporácií?

Vývin vakcín a ich výroba v SR nie je otázka neschopnosti alebo nedostatku dobrých, schopných odborníkov. Bolo niekoľko pokusov túto oblasť oživiť, ale vždy stroskotali. Rozoberať príčiny by bolo na niekoľko hodín diskusie, pretože tých príčin, hlavne objektívnych, je veľa. Stačí sa pozrieť na doterajší záujem našich vlád o vedu. Vždy bol len deklaratívny, prípadne sa dostal na zoznam priorít vládnych programov. Keď sa z rôznych príčin škrtali rozpočty, prvá bola vždy veda. Ináč to nie je ani s rozpočtom na rok 2021.

Fedor Čiampor

  • Narodil sa v roku 1942. Lekársku fakultu UK v Bratislave vyštudoval v roku 1965.
  • Pôsobil na Virologickom ústave SAV, v rokoch 1991 – 2001 bol jeho riaditeľom, v období 2001 – 2005 zastával funkciu podpredsedu SAV.
  • Vo výskume sa venuje procesom prenikania vírusov do buniek, ich prijatiu v infikovaných bunkách a zobrazovacím technikám vo virológii.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
262 debata chyba
Viac na túto tému: #virológ #odborník #Fedor Čiampor