Vedkyňa: Jednoduchý test zo slín by sa mohol robiť aj doma

Vyštudovala molekulárnu biológiu a vo svojej práci sa našla. Hľadá spôsoby, ktoré zistia ochorenie v skorom štádiu a pacienta môžu ušetriť nepríjemných vyšetrení. Ľubomíra Tóthová je vedeckovýskumná pracovníčka v Ústave molekulárnej biológie Lekárskej fakulty UK v Bratislave.

22.01.2021 12:00
vedkyňa, Ľubomíra Tóthová, ocenenie Výnimočný... Foto:
Vedec sa musí vedieť popasovať aj s neúspechom, hovorí Ľubomíra Tóthová.
debata (14)

Venujete sa výskumu slín pre skorú diagnostiku viacerých ochorení. Čo obsahujú sliny, ako na ne napríklad vplýva fajčenie a alkohol?

Slina je komplexná biologická tekutina, ktorú z prevažnej väčšiny tvorí voda, avšak sú v nej aj minerálne látky, mucíny a enzýmy, rôzne nízkomolekulové látky, ale aj DNA. V slinách sa môžu nachádzať i zvyšky z jedla, baktérie a vírusy. Zloženie slín závisí od rôznych faktorov, vek, pohlavie či biologické rytmy ovplyvniť nevieme. Vieme však ovplyvniť príjem tekutín, stravu, umývanie zubov, ale aj alkohol či fajčenie. Tieto faktory môžu vplývať i na potenciálne biomarkery (biochemický parameter, ktorý poukazuje na prítomnosť choroby – pozn. red.), využiteľné v diagnostike chorôb. Preto sa s kolegami v ústave venujeme hľadaniu nielen samotných biomarkerov, ale zaoberáme sa aj faktormi variability týchto biomarkerov.

S častým odberom krvi u pacientov sú spojené viaceré komplikácie. Test zo slín by mal pacientov odbremeniť od odberov krvi i návštev lekárov.

Čo je najdôležitejšou funkciou slín? Dalo by sa žiť bez nich?

Sliny majú viacero dôležitých funkcií. Udržujú ústnu dutinu vlhkú, čo umožňuje ľahké prehĺtanie potravy. Prispievajú aj k tráveniu, pretože už v ústnej dutine sa začínajú spracúvať napríklad cukry. Dôležité je i obmývanie zubov a ďasien, čím sa odstraňujú zvyšky potravy, odumretých buniek a mikroorganizmov, čo výrazne znižuje riziko vzniku zubného kazu. V slinách sú prítomné viaceré látky, ktoré majú antimikrobiálne účinky, a tak prispievajú k obranyschopnosti organizmu. Sliny sa podieľajú aj na tvorbe reči či vnímaní chutí. Život bez slín by bol, a u pacientov s takzvanou xerostómiou aj je, veľmi komplikovaný.

Ako by malo vyzerať domáce testovanie zo slín, musí sa človek na odber nejako pripraviť?

Všetko závisí od toho, za akým účelom sa test bude realizovať, teda na akú látku sa v slinách zameriame. Zo slín sa dajú ľahko a spoľahlivo izolovať nukleové kyseliny, preto sú už komerčne dostupné diagnostické testy na zistenie vlastného rodokmeňa, či odhalenie genetických variantov spojených s rizikom chorôb. Odber slín pri takýchto testoch je nenáročný a pre úspešný test stačí dodržiavať protokol, ktorý udáva výrobca. Protokoly sú určené na to, aby ich pacienti zvládli sami doma, nevyžadujú si špeciálnu prípravu. Samozrejme, keď pracujeme na vývoji nových testov, máme na pamäti rôzne faktory, ktoré môžu ovplyvniť výsledok testu. Vtedy skúšame rôzne spôsoby odberov, ich podmienky, spracovanie slín a berieme do úvahy aj to, komu má byť daný test určený. Následne vytvoríme protokol, ktorý má pacient dodržať. Zvyčajne odporúčame hodinu pred samotným odberom sliny nejesť, nefajčiť či nežuť žuvačku.

Ľudí bude dnes asi najviac zaujímať SARS-CoV-2.

Jednoduchý test zo slín by sa mohol robiť už v domácom prostredí, respektíve priamo pri posteli pacienta. Aby sme splnili podmienku rýchleho testovania, snažíme sa vyhnúť izolácii nukleovej kyseliny vírusu (RNA v prípade SARS-CoV-2) a následnej PCR metóde stanovenia, ktorá si vyžaduje čas a špeciálne laboratórne vybavenie. Alternatívu predstavuje takzvaná LAMP metóda, ktorá za určitých okolností funguje aj priamo na slinách. Rôzne podmienky odberu a následného spracovania slín môžu ovplyvniť výsledok testu. Momentálne na tejto problematike spolupracujeme s doktorom Borisom Klempom z Virologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Zatiaľ je problémom citlivosť testu a variabilné pH slín.

Ako vzorku skúmate?

To opäť veľmi závisí od konkrétneho testu. Samotnú vzorku slín pre väčšinu testov najskôr centrifugujeme, aby sa s ňou lepšie pracovalo. Potom už je to o pridávaní rôznych chemikálií, ktoré sú súčasťou konkrétneho protokolu. Následne je potrebné výsledok odčítať na spektrofluorometri, termálnom cykléri, sekvenátore, alebo inom špeciálnom prístroji. Tu by som však už potrebovala čitateľov preniesť ku nám do laboratória, aby si našu prácu vedeli lepšie predstaviť.

Výskum slín, na ktorom Ľubomíra Tóthová... Foto: Archív Ľubomíry Tóthovej
vedkyňa, Ľubomíra Tóthová, práca Výskum slín, na ktorom Ľubomíra Tóthová pracuje, pomôže diagnostikovať v skoršom štádiu aj ochorenia obličiek.

Venujete sa najmä využitiu slín pri diagnostike ochorení obličiek. Pre ktorých pacientov bude test najvhodnejší?

V ideálnom prípade bude určený pre všetkých, slúžil by už na včasné zachytenie chorôb obličiek, k tomu chceme prispieť naším výskumom. Klinická medicína sa mení, v minulosti bola základom diagnostiky anamnéza a hľadanie symptómov, dnes potrebujeme choroby odhaliť v skorých bezpríznakových štádiách. Vďaka pokrokom v biochémii, genetike a molekulárnej biológii je možné viaceré biomarkery využiť na skríning chorôb. Zatiaľ si analýza väčšiny z nich vyžaduje odber krvi, ktorý je invazívny, pre mnohých stresujúci a vyžaduje si návštevu u lekára. Naopak, odber slín je jednoduchý, bezbolestný a pacienti ho zvládnu aj sami. Výskum biomarkerov v slinách umožňuje skutočne neinvazívnu diagnostiku, čo je mimoriadne dôležité pre rozšírenie skríningu chorôb.

Najťažšie na povolaní vedca je asi nenechať sa zlomiť negatívnymi výsledkami či nevydarenými experimentmi.

Ako prezradia sliny ochorenia obličiek?

Obličkové zlyhávanie sprevádzajú zvýšené koncentrácie kreatinínu a močoviny v plazme, avšak zmeny nastávajú aj v zložení slín. Kreatinín aj močovina prechádzajú z krvnej plazmy do slín, kde ich je možné stanoviť. Na základe výsledkov našich štúdií dnes môžeme povedať, že v slinách pacientov s akútnym či chronickým zlyhaním obličiek je koncentrácia kreatinínu a močoviny významne vyššia v porovnaní so zdravými ľuďmi. Avšak nárast koncentrácií v slinách je v porovnaní s plazmou oneskorený. Zdá sa teda, že tieto markery nie sú vhodné na skorý záchyt obličkových chorôb, ale môžu slúžiť na individuálny monitoring pri progresii už vyvinutej choroby.

Máme už viacero nápadov na nové markery, ktoré momentálne skúmame, aby sme ich mohli využiť pre včasnú diagnostiku. Naším cieľom je nájsť biomarker, ktorý nám povie, že naše obličky nefungujú tak ako by mali ešte predtým, ako stúpne koncentrácia kreatinínu alebo močoviny v krvi.

Nemal by byť takýto test súčasťou preventívnej prehliadky u lekára?

Pravidelné preventívne prehliadky u nás nie sú v obľube, veľa ľudí ich jednoducho ignoruje. Niektorí sa boja ihiel a lekárov, niektorí nemajú čas a niektorým sa nechce cestovať a čakať v ambulanciách napriek tomu, že prevencia, včasné zachytenie a následne skorá liečba môžu významne oddialiť komplikácie chorôb. Na druhej strane, pacienti so zlyhávaním obličiek absolvujú často návštevy u lekára a opakované odbery krvi na kontrolu obličkových funkcií. Neinvazívny monitoring prostredníctvom slín, či už v ordinácii u svojho lekára, alebo pohodlne doma, by zlepšil kvalitu ich života.

Aby ste sa mali ako v rozprávke, kde vždy dobro zvíťazí nad zlom. A aby sa Vám rozprávkové sny neskončili po prebudení.
Miloš Bubán, gastroenterológ

S častým odberom krvi u pacientov sú spojené viaceré komplikácie, najčastejšie infekcie či poškodenie ciev. Test zo slín by mal pacientov odbremeniť od častých odberov krvi i návštev lekárov. Samozrejme, test zo slín nevylučuje, že sa následne urobia aj testy z krvi, alebo pacient pôjde na ultrazvuk respektíve biopsiu. Ale naším cieľom je, aby sa vďaka analýze slín bolestivým a nepríjemným vyšetreniam vyhol.

Aké iné ochorenia sa dajú zo slín zistiť?

Slina je tekutina s veľmi širokým diagnostickým potenciálom. Bežne dostupné sú už napríklad testy na prítomnosť vírusu HIV či drog. Klinicky relevantné pre stomatológiu sú určite testy na zistenie prítomnosti baktérií takzvaných periopatogénov, ktoré významne prispievajú k vzniku a progresii parodontitídy. V slinách sa dajú tiež veľmi spoľahlivo analyzovať niektoré hormóny ako testosterón, čo umožňuje odhaliť hypogonadizmus u mužov (syndróm, pri ktorom dochádza k narušeniu vývoja pohlavných hormónov – pozn. red.), kortizol pri Cushingovom syndróme a iné endokrinné choroby. Rovnako tak je len otázkou veľmi krátkeho času, kedy pribudne na trh rýchly a spoľahlivý test na diagnostiku SARS-CoV-2 zo slín.

Sliny skúmate aj pri diagnostike periodontitídy, to znie laikovi komplikovane. Čo by sa dalo prostredníctvom slín zistiť – zápal v ústnej dutine, alebo iné ochorenie?

Periodontitis je anglický výraz, u nás rozlišujeme zápal ďasien (gingivitída), ktorý zvyčajne vedie až k parodontitíde. Presný mechanizmus vzniku oboch chorôb nie je úplne jasný, hoci vieme, že v ústnej dutine prebieha zápal. Zápal je úzko spojený s oxidačným stresom, ktorý vzniká ako nerovnováha medzi produkciou voľných radikálov a antioxidačnou kapacitou. Zisťovali sme, čo sa deje v slinách týchto pacientov. Či je možné markery oxidačného stresu v slinách klinicky využiť a tiež, či by antioxidačná liečba bola pre pacientov benefitom. Vhodné biomarkery sme našli, ale, žiaľ, antioxidačná liečba zatiaľ benefit nepreukázala. Dostupné sú už aj testy na stanovenie takzvaných periopatogénov v slinách. Tak vieme zistiť, ktoré konkrétne druhy baktérií sa v ústach nachádzajú a podľa toho zvolí stomatológ vhodnú liečbu.

Zažívate pri práci aj humorné chvíle?

Pracujeme so študentmi, mladý kolektív prináša, samozrejme, veľa úsmevných momentov, a pozitívnu energiu. Za to som im veľmi vďačná, lebo o to viac nás potom robota baví.

S kolegyňou Barborou Konečnou (vľavo)... Foto: Archív Ľubomíry Tóthovej
vedkyňa, Ľubomíra Tóthová, Barbara Konečná, Noc výskumníkov S kolegyňou Barborou Konečnou (vľavo) približujú počas tradičného podujatia - Európskej noci výskumníkov, svoju prácu verejnosti.

Mávate aj dni, keď sa od rána nič nedarí? Čo vám vtedy pomáha?

Samozrejme, jedným z úskalí vedy je, že sa často nedarí a navyše sa ani nedarí prísť na to, čím to môže byť. Ale výhodou je práve práca v kolektíve, to, že o výsledkoch diskutujeme aj s inými vedcami vo svete, ktorí robia na podobných projektoch ako my. Vďaka komunikácii a spoluprácam prídu aj nápady na riešenia. I študenti svojím odlišným pohľadom na problémy prídu niekedy s novými riešeniami. A keď nič nepomáha, tak na nejaký čas bádanie odložíme a venujeme sa iným projektom, alebo výučbe, skúšaniu a nápad sa po čase dostaví sám, veľmi často v tých najneočakávanejších situáciách.

Vo svojom povolaní ste sa asi našli.

Jasné, našla, bez toho sa len ťažko dá zotrvať v tejto profesii.

Čo je na vašom povolaní najťažšie?

Najťažšie na povolaní vedca je asi nenechať sa zlomiť negatívnymi výsledkami či nevydarenými experimentmi.

Viete aj vypnúť a relaxovať? Máte čas na nejaké koníčky?

Samozrejme. Koníček, na ktorý mi ešte ostal čas, je upratovanie, to mám ako relax. A o celkom slušnú dávku tohto relaxu sa mi postarajú každý deň deti. Kto mi určite zlepší náladu, sú deti, rodina a kamaráti, ale funguje aj vedeckými štúdiami overená čokoláda.

Čo by ste čitateľom Pravdy popriali do roku 2021?

Všetkým želám najmä veľa zdravia, lásky, spokojnosti a, samozrejme, aj dostatok slín.

Ľubomíra Tóthová

Pochádza z Považskej Bystrice, získala prestížne Fulbrightovo štipendium na Washingtonskej univerzite v St. Louis. Výskumnej práci sa venovala aj na Univerzite v Lunde a na Karolínskej univerzite v Štokholme. Vlani získala ocenenie v kategórii Výnimočný mladý vedec do 35 rokov Eset Science Award. Od roku 2010 pracuje ako vedeckovýskumná pracovníčka v Ústave molekulárnej biológie Lekárskej fakulty UK v Bratislave.

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba
Viac na túto tému: #diagnostika #vedkyňa #včasná diagnostika #sliny