Vedec: S osvedčeným liekom by sme mohli zachrániť tisícky životov

Slovensko by nemalo čakať, kým Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporučí používanie ivermektínu proti ochoreniu COVID-19, pretože sa môže veľmi ľahko stať, že potom na trhu vznikne nedostatok tohto lieku. Zdôraznil to v rozhovore pre Pravdu slovenský vedec Ondrej Halgaš, ktorý pôsobí na Torontskej univerzite. „Veľa lekárov má už výborné skúsenosti s ivermektínom pri liečbe COVID-19,“ upozornil odborník, ktorý sa venuje štruktúrnej biológii a biomedicínskemu výskumu.

, 22.01.2021 06:00
vedec, Ondrej Halgaš Foto:
Ondrej Halgaš.
136

Pred tromi týždňami sa rozbehlo očkovanie, čo je skvelá správa, ale je to beh na dlhú trať. Čo iné ešte treba robiť, aby nepribúdali obete?

Samozrejme, buďme radi, že sa už očkuje. Vakcinácia však postupuje pomaly a bude trvať ešte mnoho mesiacov. Navyše sa objavujú nové formy vírusu. Dá sa teda predpokladať, že tlak na už aj tak preťažené nemocnice a zdravotníctvo ako celok tak skoro neustane. Preto je urgentne nevyhnutné nasadiť súbežne s vakcináciou i zlepšené liečebné postupy najmä pre tých, čo sú už infikovaní.

Na Slovensku je momentálne v nemocniciach hospitalizovaných vyše 3-tisíc pacientov s ochorením COVID-19, pričom toto číslo stále rastie. Len v Európe a Severnej Amerike je práve teraz v nemocniciach ďalších vyše 200-tisíc infikovaných. Pacienti s ochorením COVID-19 potrebujú lepšie liečebné postupy, im, žiaľ, vakcína nepomôže.

Viacerí špičkoví medicínski experti vo svete začali zdôrazňovať význam ivermektínu.

Veľa doktorov s ním má výborné skúsenosti. Pripomeniem, že ivermektín je bezpečné liečivo a v medicíne sa používa 40 rokov. Slovensko by ho malo určite čo najskôr doviezť. Pandémia si vyžaduje pružnú a kvalifikovanú reakciu na jej vývoj. História je plná príkladov, keď sa na dôležité poznatky nereagovalo dostatočne rýchlo, pričom nastali fatálne následky nielen pre jednotlivcov, ale aj pre celé spoločenstvá.

Kým vývoj vakcín počas minulého roka napredoval rýchlym tempom, rovnaká pozornosť a naliehavosť sa zo strany štátov, žiaľ, nevenovala zlepšovaniu liečebných postupov pre tých, ktorí sa už koronavírusom nakazili. Pri globálnej pandémii nemôžeme všetko staviť na jednu kartu. Nové choroby nie vždy vyžadujú aj nový druh terapeutika a často sa ukáže účinný už zavedený liek alebo postup, možno čiastočne modifikovaný. Mnohí lekári v zahraničí preto používajú pri liečbe svojich pacientov ivermektín.

Aké dôkazy existujú o účinnosti ivermektínu proti ochoreniu COVID-19?

Ivermektín používajú u svojich pacientov napríklad aj pľúcni lekári a špecialisti na intenzívnu medicínu v Amerike. Mnohým už prešli rukami stovky pacientov s COVID-19. Manželský tím doktorov Jeana-Jacqua Rajtera a Juliany Rajterovej z Floridy uverejnil v októbri svoje jarné dáta z používania ivermektínu v odbornom časopise Chest. V skupine ťažko chorých pacientov toto liečivo znížilo úmrtnosť o viac ako 50 percent. Odvtedy ešte svoje liečebné postupy výrazne zlepšili. Doktor Rajter o výsledkoch začiatkom decembra dokonca vypovedal pred výborom amerického Senátu.

Ako aj tento príklad ukazuje, publikovanie vedeckých štúdií niekedy trvá mesiace, alebo aj dlhšie. Spoliehať sa len na publikované dáta počas mimoriadnej situácie, akou je pandémia, keď sa situácia rýchlo vyvíja, jednoducho nestačí. Samozrejme, nikto nemôže očakávať, že prepracovaní lekári v nemocniciach si tieto najnovšie informácie budú po nociach hľadať sami, ale je len ťažko pochopiteľné, prečo tak nerobia štátne orgány. Ja som sa dokázal s Dr. Rajterom spojiť a stačil mi na to len telefón a môj univerzitný e-mail.

Dr. Joseph Varon z FLCCC aliancie dosahuje podobne úctyhodné výsledky s ivermektínom u svojich ťažko chorých pacientov v Houstone v Texase. Ďalší doktori dosahujú ešte výraznejšie výsledky, ak sa ivermektín podá skôr, ako sa stav pacienta zhorší.

Ako sa k ivermektínu stavajú zdravotnícke agentúry?

WHO výsledky tohto liečiva skúma. Vydanie odporúčania od tejto organizácie ešte chvíľu potrvá. Slovensko je však už dnes v nevýhodnej situácii. Zatiaľ čo v krajinách ako Nemecko, Francúzsko alebo Holandsko je ivermektín dostupný v tabletkovej forme pre ľudí, na Slovensku to tak zatiaľ nie je. Nielenže teda treba povoliť jeho nasadenie pri liečbe COVID-19 v podobe úradného povolenia, je nevyhnutné aj zabezpečiť jeho dovoz na Slovensko.

Ak budú štáty čakať až na vyhlásenie WHO, môže sa veľmi ľahko stať, že na trhu vznikne jeho nedostatok, čo by nasadenie ivermektínu znovu oddialilo. Z rastúcich čísel úmrtí je pritom zrejmé, že pacienti ho potrebujú teraz. Bolo by veľkou chybou strácať drahocenný čas.

Lekári z FLCCC aliancie a doktor Andrew Hill, ktorý sa podieľa na analýze dát pre WHO, pred týždňom o svojich výsledkoch informovali aj americký Národný inštitút zdravia (NIH). Ten už dokonca vo štvrtok zrušil svoje odmietavé stanovisko k použitiu ivermektínu z augusta minulého roka, a tak ako WHO analyzuje dostupné údaje. Podľa dát prezentovaných pred NIH by nasadenie ivermektínu mohlo mesačne zachrániť len v Spojených štátoch 60-tisíc a celosvetovo 250-tisíc životov.

Ivermektín má výhodu, že pomáha vo všetkých fázach ochorenia (čím skôr, tým lepšie).

Ako vyzerá používanie ivermektínu u pacientov?

Pri liečbe COVID-19 lekári typicky využívajú dávkovanie 0,2 mg/kg, teda zhruba 12 – 16 mg na dospelého človeka. Toto dávkovanie sa odvíja od schváleného dávkovania ivermektínu na liečbu parazitických chorôb ako svrab nórsky. Keďže ivermektín má výborný bezpečnostný profil, niektorí ho používajú aj v dávkovaní 0,4 – 0,6 mg/kg. Na rozdiel od iných liečiv, o ktorých sa pôvodne uvažovalo, ivermektín pomáha vo všetkých fázach ochorenia, pričom je zrejmé, že čím skôr, tým lepšie. Je základným princípom medicíny liečiť ochorenie čo najskôr. Čím dlhšie sa čaká, tým je liečba ťažšia. Je nepochopiteľné, že oficiálne odporúčania k včasnej liečbe ochorenia COVID-19 vo vyspelých krajinách doteraz prakticky neexistujú.

Dá sa hovoriť aj o nejakých ďalších liekoch, ktoré prinášajú nádej v boji proti tomuto ochoreniu?

Skúma sa viacero liečiv a mnohí lekári používajú aj iné postupy a liečivá ako ivermektín. Napríklad STOIC štúdia z Oxfordu, ktorá skúmala účinky inhalovaného budesonidu v skorých fázach ochorenia, bola nedávno ukončená a jej závery by mali byť čoskoro publikované. Ivermektín má však tú výhodu, že pomáha vo všetkých fázach ochorenia (čím skôr, tým lepšie), ako som už podčiarkol, a existuje veľa dát, a hlavne osobných skúseností lekárov s jeho použitím.

Zmienili ste sa, že toto liečivo je bezpečné a niekoľkými desaťročiami odskúšané. Aký malo osoh?

Ivermektín je dobre popísané liečivo, ktoré nepodlieha patentu a ktoré sa s veľkým úspechom používa dlhé roky na liečbu mnohých parazitických ochorení. Keďže tieto ochorenia sa vyskytujú najmä v krajinách Južnej Ameriky, Afriky a Juhovýchodnej Ázie, skúsenosti s ivermektínom majú najmä lekári z rozvojových krajín. No používa sa aj v Európe, napríklad na liečbu svrabu. V mnohých krajinách stojí len niekoľko desiatok eurocentov a je dostupný aj bez predpisu. Jeho účinky pre liečbu riečnej slepoty boli také zásadné, že spoločnosť Merck, ktorá stála za jeho vývojom, zaviedla bezplatný program jeho distribúcie vo vyše 30 krajinách.

Počas viac ako 30 rokov boli takto v chudobných krajinách distribuované stovky miliónov dávok. Celkovo sa dá za dobu používania hovoriť o miliardách dávok. Je teda zrejmé, že bezpečnostný profil ivermektínu je dobre známy. Niektoré jeho mierne a prechodné možné vedľajšie účinky ako svrbenie, vyrážky, zväčšené uzliny, bolesť kĺbov, zvýšená teplota alebo bolesť hlavy sú spôsobené smrťou parazitov v tele infikovaného človeka. Prirodzene, pri COVID-19 sa tieto parazity v ľudskom organizme nenachádzajú. O význame ivermektínu svedčí aj ocenenie spred šiestich rokov.

Aké?

Pre nesmierny význam ivermektínu pre verejné zdravie v rozvojovom svete bola jeho objaviteľom profesorom Satošimu Omurovi a Williamovi Campbellovi udelená v roku 2015 Nobelova cena za medicínu. Prirodzene, tak ako pri každom inom liečive aj pri ivermektíne sú situácie, kde treba jeho podávanie zvážiť. Sú známe jeho interakcie s liekmi ako warfarín (zrážanie krvi) alebo inhibítormi kalcineurínu ako takrolimus a cyklosporín (imunosupresanty napr. po transplantáciách).

Aké sú príklady v medicíne, keď sa existujúci liek nasadil proti iným zdravotným problémom?

Použitie ivermektínu na novú indikáciu, čiže COVID-19, nie je ničím nezvyčajným. Ide o takzvaný drug repurposing, ako sa hovorí v angličtine, to znamená použitie známeho liečiva na nový účel. Takýto postup je čím ďalej, tým častejší. Najznámejším príkladom je nepochybne aspirín. Ten sa najprv začal používať pre svoje vlastnosti potláčajúce bolesť a zápal. Na základe výskumu doktora Johna Vana (a ďalších), ktorý bol tiež ocenený Nobelovou cenou, sa v súčasnosti takisto, v nízkych dávkach, používa na predchádzanie ďalších infarktov a mozgových príhod u rizikových pacientov. Váhanie okolo ivermektínu mi pripomína diskusiu o využití kortikoidov z jari minulého roku.

O čo išlo v prípade kortikoidov?

Kortikosteroidy sú aktuálne súčasťou štandardnej starostlivosti pri ťažko chorých pacientoch s COVID-19, ktorí potrebujú kyslík alebo ventilátor. Aj keď kortikosteroidy sa široko začali používať počas leta, veľa doktorov, ktorí čelili náporu pacientov na jar v New Yorku, ich začalo používať o niekoľko mesiacov skôr. Na jar žiadna účinná liečba známa nebola. Preto využili svoje vedomosti a mnohoročné skúsenosti z pľúcnej a kritickej medicíny a vymysleli vlastný postup.

Hoci boli za to vtedy kritizovaní, nakoniec sa ich rozhodnutia ukázali ako správne. A práve aj títo doktori teraz vyzývajú na nasadenie ivermektínu. Neviem, kedy sa kortikoidy začali používať na Slovensku, ale napríklad Európska lieková agentúra finalizovala svoje odporúčanie až v polovici septembra. V Kanade kortikoidy začali oficiálne odporúčať na konci júna. Aj to ukazuje, že inštitúcie nie sú stavané na takéto mimoriadne situácie a ich rozhodnutia môžu byť výrazne oneskorené.

V úvode ste poznamenali, že história pozná smutné príklady, keď sa v medicíne na dôležité zistenia reagovalo až s veľkým oneskorením.

Áno, nanešťastie dejiny medicíny a verejného zdravotníctva sú plné príkladov, keď sa zásadné poznatky prehliadali neznesiteľne dlhú dobu. V polovici 19. storočia Ignác Filip Semmelweis, uhorský lekár nemeckého pôvodu, ukázal, že počet prípadov popôrodnej horúčky, významného zdroja úmrtnosti v pôrodniciach, sa dá výrazne znížiť niečím, čo je dnes úplne samozrejmé – umývaním rúk. Jeho empirické poznatky boli zväčša ignorované alebo dokonca vysmievané. Bol vytlačený zo svojho miesta a psychicky sa mu pohoršilo. Trvalo ďalších veľa rokov, kým sa jeho postupy začali široko používať. Smutné príklady nájdeme aj v minulom storočí.

Pri globálnej pandémii nemôžeme všetko staviť na jednu kartu.

Aké?

Napríklad začiatkom 20. storočia doktor Joseph Goldberger, ktorý sa, mimochodom, narodil na Slovensku. Dnes je považovaný za nedoceneného hrdinu americkej klinickej epidemiológie. Ukázal, že pellagra, choroba postihujúca milióny ľudí, je spôsobená málo výživnou stravou. Znovu však trvalo desiatky rokov, kým ďalšie výsledky ukázali, že špecificky ide o nedostatok vitamínu B3, než ľudia začali Goldbergerove zistenia aplikovať v stravovaní postihnutých komunít.

Akceptovanie, že Helicobacter pylori, a nie stres alebo štipľavé jedlo, spôsobuje žalúdočné vredy, tiež trvalo niekoľko rokov. Doktor Barry Marshall dokonca vypil bakteriálny roztok, aby potvrdil svoje zistenia. Žiaľ, ďalších takýchto príkladov, keď sa zásadné zistenia prehliadajú, je mnoho. Uprostred celosvetovej pandémie si nemôžeme dovoliť takéto chyby znovu a znovu opakovať. Vráťme sa však do súčasnosti, lebo o ivermektíne sa dá ešte veľa hovoriť.

V akom zmysle?

Ivermektín by mohol predznamenávať nový spôsob liečby vírusových ochorení. Širokospektrálne protivírusové vlastnosti ivermektínu sa začali skúmať najmä v posledných desiatich rokoch v skúmavke, v bunkových kultúrach, ako aj na laboratórnych zvieratách. V laboratórnych podmienkach dokáže ivermektín potlačiť široké spektrum RNA, ako aj DNA vírusov ako HIV1, dengue, Zika, západonílsky, adenovírus…

Podľa dostupných dát ivermektín pravdepodobne pôsobí proti vírusom nepriamo cez ovplyvňovanie bunkových procesov, konkrétne importu bielkovín z cytoplazmy do jadra. Aj RNA vírusy ako koronavírus, ktoré kopírujú svoju genetickú informáciu v cytoplazme bunky, posielajú niektoré svoje bielkoviny do jadra, čo im pomáha oslabiť obranné mechanizmy bunky. Ivermektín bráni efektívnemu importu týchto bielkovín viazaním sa na importín-α. Ivermektín ovplyvňuje aj imunitnú odpoveď bunky. To však tiež môže súvisieť s jeho vplyvom na import bielkovín do jadra bunky.

Pokiaľ ide o ivermektín a COVID-19, objavujú sa, naopak, aj zdržanlivé názory. Čo si o nich myslíte?

V lekárskych kruhoch sa stále často v neprospech ivermektínu argumentuje textom z apríla 2020 od výskumníkov z Monash univerzity v Austrálii. Tí ako prví ukázali, že ivermektín potláča SARS-CoV2 vírus v bunkových kultúrach. Použité koncentrácie ivermektínu však boli pomerne vysoké.

Je dôležité poznať kontext týchto experimentov. Uvedené pokusy sa robili vo februári, keď bolo dostupných informácií o novom koronavíruse málo. Z praktických dôvodov sa preto robili v opičích obličkových bunkách. Tieto, samozrejme, neprezentujú ľudský organizmus. Týmto bunkám tiež chýba interferón α/β. Keďže experiment sa robil v bunkovej kultúre, chýbala adaptívna imunitná odpoveď na vírus, ktorá nastáva v ľudskom organizme. Použité množstvo vírusových častíc bolo tiež pomerne vysoké. V súvislosti s ivermektínom sa tiež hovorí o koncentráciách, ktoré dosahuje v krvi.

To je síce dôležité pri jeho protiparazitických účinkoch, ale pre protivírusový účinok je podstatná jeho koncentrácia v tkanivách ako napríklad v pľúcach. Ivermektín je rozpustný v tukoch. Po podaní sa teda distribuuje do tkanív tela a nezostáva len v krvi. Dnes vieme, že ivermektín môže dosiahnuť výrazne vyššie koncentrácie v tkanivách (napríklad v pľúcach), ako sú koncentrácie, ktoré dosahuje v krvi.

Ďalším používaným argumentom na spochybnenie dnešných poznatkov o ivermektíne je lipnutie na jednom špecifickom druhu dát – na randomizovaných klinických štúdiách. Aj bývalý riaditeľ amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb Thomas Frieden vo svojom zhrnutí z roku 2017 uvádza limity takýchto štúdií, a to hlavne v mimoriadnych situáciách, akých príkladom celosvetová pandémia určite je. Cochrane review tiež hovorí o porovnateľnosti moderných menších a veľkých štúdii. Významný americký epidemiológ z Yalovej univerzity profesor Harvey Risch to na novembrovom zasadnutí výboru amerického Senátu vystihol najlepšie (zvukový záznam sa začína od 2:13:30).

Všetkým, ktorí majú čas, chuť a znalosť angličtiny, odporúčam pozrieť si tri zasadnutia tohto výboru z mája, novembra a decembra. Práve to decembrové sa rozsiahlo venovalo ivermektínu v liečbe ochorenia COVID-19. Podotýkam, že výpovede pred takýmto výborom sa dejú pod prísahou. Ivermektín proti COVID-19 funguje. Nečakajme.

Poznámka: V rozhovore Ondrej Halgaš zdôraznil, že nie je v konflikte záujmov, neprednáša pre nijakú farmaceutickú firmu ani žiadnym iným spôsobom nedostáva finančné a nefinančné výhody.

Ondrej Halgaš, PhD.

  • Pôsobí na Torontskej univerzite ako postdoktorandský výskumný pracovník. Venuje sa štruktúrnej biológii a biomedicínskemu výskumu.
  • Doktorát v oblasti biochémie, štruktúrnej biológie a biomedicínskeho výskumu získal na Torontskej univerzite. Bakalárske a magisterské štúdium v odbore biochémia absolvoval na Univerzite Komenského v Bratislave. Vo svojom výskume sa venuje infekčným (priónovým a tropickým) chorobám.
  • Podieľa sa na vývoji nového liečiva na tripanozomiázy (spavá choroba, Chagasova choroba). Tiež spolupracoval na medzinárodnej štúdii, ktorá odhalila nový nádejný mechanizmus liečby nádorových ochorení – jeho proteínová štruktúra v komplexe s onkologickým liečivom, ktoré sa testuje v klinických štúdiách, bola uverejnená na titulke prestížneho vedeckého časopisu Cancer Cell.

© Autorské práva vyhradené

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
136 debata chyba
Viac na túto tému: #vedec #liek na koronavírus #ivermektín