Čo sa v Estónsku zmenilo s nástupom vlády premiérky a líderky Reformnej strany Kaje Kallasovej?
Mali sme kabinet pod vedením Strany stredu s dvoma pravicovými stranami. Isamaa (Otčina) je veľmi pravicová a Estónska konzervatívna ľudová strana (EKRE) je napravo ešte aj od nej. Táto vláda však nepadla preto, že si zrazu Estónci uvedomili, aká je zlá. Bývalý premiér Jüri Ratas musel pre korupčný škandál odstúpiť, lebo pochopil, že nemá inú možnosť.
Novú vládu teraz čaká najmä boj s pandémiou. Predchádzajúci kabinet to robil hrozne. Namiesto choroby COVID-19 EKRE riešila referendum o tom, že v ústave má byť, že manželstvo môže byť uzavreté iba medzi mužom a ženou, urážala spojencov, mala mizogýnne vyjadrenia a tvrdila, že krajina má byť ako Poľsko či Maďarsko. Nová vláda bude určite proeurópska a celá kampaň proti gejom teraz zmizla. V podstate sa vraciame k vývoju, ktorým Estónsko prešlo od roku 1991.
Ako by ste ho opísali?
Môžeme do istej miery povedať, že Estónsko bolo až do roku 2019 krajinou dívajúcou sa viac do budúcnosti, zaujímali ju ľudské práva, podporovala myšlienky liberálnej demokracie, trhovej ekonomiky a zdôrazňovala dôležitosť využívanie technológií. Mimochodom, aj technologický rozmer politiky, prostredníctvom ktorého sme boli známi, sa za predchádzajúcej vlády dostal do úzadia.
Estónsko má ženy v premiérskej a prezidentskej funkcii. Čo to pre vás znamená?
Je dobré, že sa to stalo, ale nepokladám to za niečo spektakulárne. Svojím spôsobom sa dá povedať, že sa to viac rieši vo svete ako v samotnom Estónsku. Bolo to tak už v roku 2016, keď sa stala prezidentkou Kersti Kaljulaidová. Zamerali sa na to len tvrdí konzervatívci. Tí skutočne reagovali ako mizogýni. Naozaj neznášajú pomyslenie na to, že sú ženy vo funkciách. Najradšej by vrátili Estónsko niekde do agrárneho obdobia 19. storočia. Chcú zakázať interrupcie, lebo podľa nich je úlohou žien len takpovediac produkovať deti. Ale tieto odkazy v estónskej spoločnosti príliš nerezonujú.
Kallasová vedie stranu, ktorá v roku 2019 vyhrala voľby, a je to stále najpopulárnejší subjekt. Takže v podstate to nie je až také prekvapujúce, že Estónsko má na čele vlády ženu. Veď aj Slovensko má ženu prezidentku. Litva mala v pozícii hlavy štátu ženu. Prezidentkou bola Dalia Grybauskaitė, teraz krajinu ako premiérka vedie Ingrida Šimonytė. Lotyšskému kabinetu predsedala Laimdota Straujumaová a hlavou štátu bola Vaira Vikeová-Freibergaová. Fínsko má premiérku Sannu Marinovú a malo už prezidentku Tarju Halonenovú. Takže Estónsku sa to teraz podarilo tiež. Zaujíma ma to, že predpokladám, že Kallasová bude dobrá premiérka. Nerozmýšľam o nej ako o žene, ktorá je predsedníčkou vlády.
Otec premiérky Siim Kallas založil Reformnú stranu a pred viac ako 20 rokmi bol aj predsedom vlády. Dá sa hovoriť o malej politickej dynastii?
Máme veľa takýchto politických príbuzenstiev. V Estónsku každý pozná každého. Dokonca aj môj syn teraz uvažuje, že vstúpi do politiky. Kallasová sa pohybovala v politickom prostredí. Nie je také prekvapujúce, že robí to, čo robí. Nenazýval by som to však dynastiou. Nestala sa premiérkou, lebo jej otec založil stranu. Áno, asi je pomohlo priezvisko. Je liberálka ako otec, ale on ju neriadi. Je inteligentná a číta. V dnešnej dobe to nie je také bežné. Je veľmi dobré, že Kallasovej môžem poslať napríklad článok o digitalizácii a ona ho pochopí. Do vlády si podľa mňa vybrala celkom dobrých ľudí. Estónsko však bolo za predchádzajúceho kabinetu nastavené na úplne odlišný politický kurz. Kallasová má pred sebou veľa práce.