Expert z Oxfordu: Kto rýchlo očkuje, dvakrát očkuje

, 22.02.2021 12:00
Veľká Británia, očkovanie
Očkovanie v Británii. Tamojšia vláda prevzala na seba právnu zodpovednosť, keby boli s vakcínami nejaké problémy. Autor: ,

Ako sa Británii podarilo rýchlo spustiť vakcinačný program proti ochoreniu COVID-19? Čo by mohlo spôsobiť ďalšiu pandémiu a je ľudstvo pripravené lepšie? Aj na tieto otázky pre Pravdu odpovedal Jeffrey Almond, ktorý pôsobí na Oxfordskej univerzite a viac ako 40 rokov sa zaoberá výskumom a vývojom vakcín.

Už vás zaočkovali proti COVID-19?

Áno. Dostal som prvú dávku. Bola to vakcína od AstraZeneca. Ale nie preto, že by som si ju vybral. Jednoducho to tak vyšlo.

Mali ste nejaké vedľajšie účinky?

Nie, bolo to bez problémov. Nenarástli mi netopierie uši, alebo niečo také. (smiech).

Spojené kráľovstvo patrí medzi krajiny, ktoré očkujú najrýchlejším tempom na svete. Prvú dávku vakcíny už dostalo viac ako 15 miliónov ľudí. Ako sa to podarilo?

Dôvodov je niekoľko. Británia sa veľmi rýchlo upriamila na vakcíny. Vláda vytvorila pracovnú skupinu, ktorej som poradcom. Snažili sme sa identifikovať pokrok, aký pri výrobe vakcín robia jednotlivé spoločnosti. Vláda vyčlenila peniaze aj pre akademické laboratóriá, aby riešili vývoj očkovacej látky.

Vláda si uvedomila, že cena za to, že by sme vakcínu nemali, by bola obrovská.

Pracovná skupina vyhodnocovala niekoľko vecí. Pri ktorej spoločnosti je najväčšia pravdepodobnosť, že uspeje s vakcínou. Kto má kapacity na výrobu očkovacej látky. A ako sa dá firmám pomôcť, aby to zvládli. Identifikovala niekoľko firiem. Pfizer, AstraZeneca, Moderna, Valneva, Johnson & Johnson a Novavax. Britská vláda sa im snažila pomôcť finančne a súhlasila s nákupom vakcín za ceny, ktoré boli mimoriadne priaznivé pre tieto spoločnosti. A myslím, že Londýn urobil ešte jednu vec.

Akú?

Vláda na seba prevzala právnu zodpovednosť, keby boli s vakcínami nejaké problémy. Samozrejme, vývoj očkovacej látky sprevádzali konzultácie s expertmi a vedcami, vrátane mňa. Riešili sme, pri ktorých vakcínach je najpravdepodob­nejšie, že budú fungovať vzhľadom na naše poznatky týkajúce sa koronavírusov a očkovania. Vláda si uvedomila, že cena za to, že by sme vakcínu nemali, by bola obrovská. Aj v porovnaní s tým, koľko peňazí vložila do toho, aby sme sa mohli očkovať.

V podstate povedala: urobte to. Tu sú peniaze a nech je to rýchlo. A rýchlo došlo k schváleniu používania vakcín. Regulačné orgány totiž sledovali vývoj. Preto Británia schválila ako prvá vakcínu od spoločností Pfizer a BioNTech. Keď sme už vakcíny mali, na základe vedeckých odporúčaní prišlo rozhodnutie, že očkovanie rozložíme. Vakcíny majú dve dávky. Medzi nimi by mal byť rozdiel tri či štyri týždne. No keď už prvá dávka poskytuje čiastočnú imunitu, možno je lepšie, aby ju dostalo čo najviac ľudí.

Súhlasili ste s týmto prístupom? Nie je to problém?

Na začiatku som si myslel, že je to trocha riskantné. Vakcíny boli vyvinuté, aby sme ich podali s určeným časovým odstupom. Ale sám som sa roky podieľal na vývoji očkovacích látok. Vždy sme sa takpovediac hrali s tým, kedy podať druhú či tretiu dávku. Nie je to však zásadný parameter. Základnou otázkou pri vakcíne proti COVID-19 je, či dokáže zastaviť vírus a zabrániť ochoreniu s vážnym priebehom.

Bolo trocha zložité to vyhodnotiť zo štúdií, ktoré boli k dispozícii. Ale aj malé množstvo dát, ktoré sme videli, ukazovalo, že už prvá dávka zabraňuje nákaze. Pri posúdení všetkých pre a proti si myslím, že to bolo správne rozhodnutie. Máme viac ľudí, ktorí dostali prvú dávku. Samozrejme, nevýhodou je, že musíme dlhšie čakať na druhú dávku, aby sme si boli úplne istí, že sú chránení. Keby sme mali k dispozícii dostatok vakcín, poviem, aby sme sa držali protokolu. Ale v situácii, keď to nie je celkom tak, podporujem rozhodnutie o prvej dávke pre čo najväčší počet ľudí.

Prekvapilo vás, že sa podarilo vyvinúť tak rýchlo účinné vakcíny?

Ani nie. Veľa expertov aj Svetová zdravotnícka organizácia hovorili, že by sme mohli mať na 60 percent úspešné vakcíny. Ako pri chrípke. No ja som ľuďom pripomínal, že v prípade osýpok, mumpsu či ružienky sú vakcíny úspešné na 90 percent. Pri žltej zimnici takisto. Pri hepatitíde typu A dokonca viac ako na 90 percent. Tak prečo by sme mali chcieť pri COVID-19 60 percent? Bol som veľmi rád, keď to bolo 95 percent. Pri AstraZenaca je to však len 65 až 70 percent. Nie je celkom jasné, prečo Pfizer/BioNTech a Moderna majú lepšie výsledky.

Keby ste si mohli vybrať, ktorú vakcínu by ste chceli dostať?

Radšej sa dnes zaočkujem AstraZeneca, ako by som mal čakať dva mesiace na Pfizer. Využime, čo máme k dispozícii. AstraZenaca zabráni vážnym stavom. Debata, či ju podávať starším ľuďom, nie je o tom, že nezaberá, ale týka sa toho, že z tejto vekovej kategórie máme málo dát. V štúdii nebolo k dispozícii dostatok ľudí nad 65 rokov, lebo veľká časť bola v izolácii. Ale u tých, čo v nej boli, sa vytvárali protilátky rovnako ako mladším účastníkom.

Na snímke z minulého roku sa anglická...
Na snímke z minulého roku sa anglická výskumníčka z tímu odborníkov na očkovacie látky podieľa na vývoji vakcíny proti ochoreniu COVID-19. Autor: SITA/AP, John Cairns

Väčšina krajín v Európskej únii očkuje pomalšie ako Británia. Čo by ste im poradili?

Nech zrýchlia. Nie som prívržencom brexitu, bol som proti nemu. Trošku som sa aj najprv hanbil za to, ako sa k vakcínam postavila Británia. Že brala, čo sa dalo. Európska dvadsaťsedmička stavila na spoločný postup nákupu a distribúcie. Asi je to však viac byrokratické. Viem, že v niektorých krajinách je zložitejší aj samotný proces vakcinácie. V Británii idete na kliniku, postavíte sa do radu a už to ide. Moja rada európskym vládam je, aby urobili, čo sa dá. Nech používajú vakcíny efektívne a informujú verejnosť, že očkovanie je spôsob, ktorým chránite seba, svojich priateľov, kolegov, rodičov, starších ľudí. Podávajte vakcíny tak rýchlo, ako sa len dá. Samozrejme, viem, že to závisí od dodávok.

Máme dostatok verejne dostupných dát, aby sme mohli povedať, že by bolo dobré používať ruský Sputnik V a čínsky Sinovac?

Nevidel som všetky údaje o bezpečnosti týchto vakcín. Ale Sinovac je v podstate jednoduchá vakcína na princípe neaktívneho vírusu. Sputnik je technologicky podobný AstraZenaca. Ak tie vakcíny urobili tak, ako sa patrí, čoho by mali byť schopní, tak poviem, že radšej chcem očkovanie nimi ako nič. Nemyslím si, že by Rusko a Čína úplne riskovali so zlými vakcínami. Moskva dala licenciu na vakcínu príliš rýchlo. Bez takých dát, čo sa týka bezpečnosti, na aké sme zvyknutí na Západe. Asi to bolo riziko. Ale nejako to vyšlo. Neobhajoval by som tento postup v každej situácii. Môže to dopadnúť aj zle. Ale vyzerá to tak, že už dostatok dát naznačuje, že tieto vakcíny sú OK.

Ak bude Británia pokračovať aspoň istý čas takým tempom, akým očkuje, kedy uvidíme jasnú súvislosť medzi množstvom ľudí, čo dostali vakcínu, a poklesom počtu nakazených?

V Británii čísla infikovaných klesli. Teraz to čiastočne vieme pripísať lockdownu a protipandemickým opatreniam a do istej miery počtu zaočkovaných ľudí. Očakávam, že do troch mesiacov budeme svedkami výrazného poklesu nakazených. Otázkou je, čo bude ďalej

To znamená…

Ak otvoríme ekonomiku a ľudia začnú chodiť na futbal, do kina, do krčiem a reštaurácií, vráti sa vírus? Musíme byť veľmi opatrní, otvárať veci postupne a šírenie vírusu musíme monitorovať, monitorovať, monitorovať. Keby sa príliš rozliezol, musíme zabrzdiť otváranie. A pri tom všetkom je nevyhnutné pokračovať v čo najrýchlejšom očkovaní. Vakcináciou priamo znižujeme hodnotu R, teda koľko ľudí v priemere nakazí jeden človek. Vírus sa chce šíriť. Bude však narážať na stále väčší počet ľudí, ktorí majú imunitu. Keď bude hodnota R pod 1, vírus by mal postupne z populácie miznúť. Ibaže…

Čo sa môže stať?

Keby variant vírusu objavený v Južnej Afrike či nejaká iná mutácia dokázala obísť vytvorenú imunitu. Potom by sme mali problém. Vírus by sa mohol ďalej šíriť medzi ľuďmi, ktorí boli zaočkovaní. Ale aj tu je možných viacero scenárov. Nedá sa vylúčiť, že v prípade zaočkovaných, ktorí by sa nakazili, by bol priebeh ochorenia iba mierny. Ale nemuselo by to tak byť a pre mutácie by sme potrebovali nové varianty vakcín. Chrípka sa sezónne dokáže meniť. Uvidíme, či to bude vedieť aj tento koronavírus.

Musíme to veľmi pozorne sledovať, aby sme rýchlo vedeli, či mutácie budú reagovať na vakcináciu a aké závažné ochorenie spôsobia. V roku 1918 zabila chrípka množstvo ľudí. Bol to typ H1. V roku 1957 prišiel typ H2 v podobe ázijskej chrípky a potom v roku 1986 to bol typ H3. Ten riešime doteraz. Chcem však poukázať na to, že pri týchto nákazách najviac ľudí zomrelo v prvom roku. Možné je, že to tak bude aj s koronavírusom. Časť ľudí ochorenie prekoná, a keď k tomu prirátame dostatočne veľa zaočkovaných, tak choroba bude mať miernejší priebeh.

Chrípka sa sezónne dokáže meniť. Uvidíme, či to bude vedieť aj tento koronavírus.

O viacerých mutáciách sme viac zistili v posledných týždňoch. Je to náhoda?

Je to evolúcia. Vírus sa šíri v tele a produkuje takpovediac potomstvo, ktoré je už trocha iné. Niektoré varianty sa lepšia udržia na rôznych povrchov alebo sa dokážu rýchlejšie šíriť, keď sa lepšie upnú na bunky. Je to príklad mutácie z Británie, preto dokáže prevážiť nad pôvodným vírusom. Deje sa to aj v Južnej Afrike. Dá sa povedať, že vírus sa teraz bude snažiť obísť protilátky, ktoré si vytvárame. No nie je to až také jednoduché. Vírus by sa musel zmeniť výraznejšie. Je pravdepodobnejšie, že budeme mať varianty, ktoré sa budú šíriť lepšie, nie také, ktoré aj dokážu prekonať protilátky. Musíme to však sledovať.

Koľko zaočkovaných potrebujeme z globálneho hľadiska, aby sme koronavírus potlačili? Je očividné, že väčšina bohatších krajín bude schopná rýchlejšie podať vakcínu väčšiemu množstvu ľudí ako chudobnejšie štáty.

Bez dodržiavania sociálnych odstupov a s tým súvisiacich opatrení je hodnota R pri tomto víruse okolo 2,8, možno o niečo vyššia. Potrebujeme, aby asi 70 percent svetovej populácie bolo zaočkovaných, respektíve malo protilátky po prekonaní choroby. Koronavírus by sa potom podarilo potlačiť, hoci budú miesta, kde sa vyskytne a imunita sa po istom čase môže znížiť. Uvidíme, ako do toho zasiahnu mutácie. Je však možné, že ešte pred koncom roka by sme sa v Británii aj v Európe mohli do značnej miery vírusu zbaviť. Bude to v prípade, že budeme rýchlo očkovať a zároveň monitorovať šírenie vírusu a dodržiavanie nastavených pravidiel. Je to však optimistický výhľad a niektorí moji kolegovia sú pesimistickejší.

Koronavírus a ochorenie COVID-19 prišli ako šok, ale mnohí vedci na takýto scenár dávno upozorňovali. Poučili sme sa? Lebo v budúcnosti môže prísť ešte horšia pandémia.

Čiastočne sme sa asi poučili. Už viac ako 20 rokov budujeme niečo ako technologické platformy, na ktorých sa dá stavať pri vývoji vakcín. Ukázalo sa to pri ebole. Môžeme vyvíjať rôzne vakcíny, ale existujúce platformy nám umožňujú využívať rovnaké postupy výroby, bunkových kultúr, purifikácie a podobne. Dostatočne sme ich však nerozšírili, aby sme boli schopní riešiť globálnu pandémiu. Preto sme na začiatku neboli takí rýchli. Neuvažovali sme nad tým, že budeme musieť vyrobiť a distribuovať povedzme päť miliárd vakcín. Takúto kapacitu máme len pri chrípke. Keby šlo o chrípkovú pandémiu, tak by sme asi už v júli mali miliardy vakcín.

Ale teraz by sme už boli lepšie pripravení aj na ďalšiu pandémiu koronavírusu?

Už sme. RMA technológia, ktorú využili Pfizer, BioNTech a Moderna dokáže byť veľmi rýchla. Netvrdím, že bude fungovať na všetko. Na HIV vírus nemáme odpoveď v podobe vakcíny. Ani pri malárii nemáme žiadne prevratné výsledky. A nepomáhajú nám ani nové technológie. Fungujú pri chrípke či koronavíruse, ale pri HIV nezaberajú. Nevieme, čo s tým robiť. Keby nás zasiahlo niečo také variabilné ako HIV, ľudstvo by bolo vo veľmi zložitej situácii. Ale nie je pravdepodobné, že by sa to stalo. HIV spôsobuje dlhú chronickú infekciu, aj preto je taký variabilný. Akútne infekcie, ktoré by mohli spôsobiť pandémiu, by neboli také premenlivé.

Čiže je pravdepodobné, že ďalšia veľká pandémia bude niečo ako chrípka či respiračné ochorenie, ktoré spôsobí koronavírus? Nebude to ebola?

Ako vyzerali veľké pandémie sveta? Zabíjali mor či kiahne, cholera, hrozná môže byť aj dyzentéria. V súčasnosti si však nemyslím, že by sa rozšírila pandémia cez vírusy vo vode. Nepravdepodobný je pandemický návrat kiahní. Dokázali by sme ich zastaviť sociálnymi odstupmi, izoláciou, karanténou.

Baktérie hľuzového moru potrebujú na šírenie blchy a potkany. Vieme sa s tým v mnohých našich mestách vyrovnať. Nevidím dôvod, aby sa takáto choroba rozšírila globálne. Ebolu by sme tiež vedeli zvládnuť karanténou, keďže sa prenáša priamym kontaktom. Celosvetovú pandémiu by mohlo opäť spôsobiť ochorenie šíriace sa vzduchom. Poznáme tieto vírusy a asi by sme sa mali zamerať na to, aby sme boli schopní vyrobiť rýchlo vakcínu proti nim a vedeli ju distribuovať.

Myslím, že by sme mali byť schopní zvládnuť väčšinu vecí, ktoré na nás príroda môže prichystať. Ale, samozrejme, nemôžem to garantovať.

Britský expert na vakcíny Jeffrey Almond.
Britský expert na vakcíny Jeffrey Almond. Autor: Archív J. A.

Jeffrey Almond

  • Viac 40 rokov sa zaoberá výskumom a vývojom vakcín v akademickej, ale aj v komerčnej sfére.
  • Ako hosťujúci profesor pôsobí na Oxfordskej univerzite a na univerzite v Readingu.
  • Radí pracovnej skupine, ktorú vytvorila britská vláda pre vakcinačný program.
  • V rokoch 1999 až 2014 pôsobil ako viceprezident a vedúci výskumu v Sanofi Pasteur, čo je vakcinačná divízia spoločnosti Sanofi.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Veľká Británia #vakcína #Oxfordská univerzita #očkovanie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku