Grosmana ste nemali šťastie poznať, lebo zomrel predčasne a dlhé roky prežil v emigrácii, ale zoznámili ste sa s jeho manželkou Editou.
Editka, ktorá, žiaľ, vlani zomrela vo veku 96 rokov, mi rada o svojom Lacovi rozprávala. Vyhľadal som ju v roku 1990, keď som prvý raz navštívil Izrael. Chcel som totiž, aby Múzeum židovskej kultúry vydalo v slovenčine Grosmanovo literárne dielo Z pekla šťastie, čo sa napokon aj podarilo. Vzniklo medzi nami nádherné kamarátstvo. Som rád, že to môžem povedať aj o Arnoštovi Lustigovi, ktorý sa stal najlepším priateľom Grosmana. Tento významný český spisovateľ, ktorý zomrel pred desiatimi rokmi, rád spomínal na ich spoločné potulky nočnou Prahou. Filozofovali a bavili sa o literatúre. Lustig mi povedal dôležitú vec, keď objasnil, aká bola cesta k Obchodu na korze.
Aké bolo pozadie?
Lustig hovoril, že Grosman sa neodpichol od poviedky Pasca, ako sa nepresne traduje, ale od skoršieho iného malého literárneho útvaru s názvom Kôň. Z tohto diela vznikla Pasca a tá poslúžila nakrúteniu filmu.
Je možné vysvetliť, prečo sa Kôň nedočkal knižného vydania?
Lustig, ktorý si s Grosmanom vzájomne čítali rukopisy, zdôrazňoval o ňom, že bol obdivuhodný pedant. Napísal text, ktorý potom dopĺňal a zlepšoval do konečnej podoby. Nepochybne to bolo aj v prípade premostenia Koňa s Pascou. Tá vyšla v roku 1962, o tri roky ju nasledoval film Obchod na korze. Rád by som ešte poukázal na dve nepresnosti.
O čo ide?
Grosman býva označovaný len za spoluscenáristu filmu. Podstatné je to, že bol jediným autorom literárneho scenára k Obchodu na korze. Druhá vec je tá, že je to jediný československý film, ktorý získal Oscara. Nie jediný slovenský. Nakrúcali ho v Sabinove, vyrobili v Prahe na Barrandove.
Aký mal Grosman vzťah k Slovensku?
Po emigrácii sa stále hlásil k rodnej krajine. Zvlášť k Humennému, kde sa narodil. Mimochodom, ukázal sa aj ako šikovný prekladateľ z češtiny do slovenčiny. V roku 1959 nakladateľstvo Naše vojsko vydalo Lustigovu knihu Noc a nádej. Do slovenčiny ju preložil Grosman. Je to vôbec prvý preklad Lustiga do slovenského jazyka.
Čo ste sa dozvedeli od Lustiga o vzťahu medzi manželmi Grosmanovcami?
Editka bol Lacova celoživotná láska. Spoznali sa po skončení vojny v Humennom. Žena, ktorá mala obrovské šťastie, že prežila takmer tri roky hrôzy v nacistickom koncentračnom tábore v Auschwitzi, sa stala jeho inšpiráciou v literárnej tvorbe. Potvrdili to aj iní, ktorí sa s Grosmanom poznali. Oceňovali jeho skromnosť a rovnako to, ako poctivo pomáhal starať sa o výchovu syna.
Grosman bol literárne veľmi činný. Napriek tomu sa zdá, že Obchod na korze zatienil jeho ostatné diela.
Stále je ešte nedocenený, ale už sa to začína meniť. Potešilo ma, že v Česku sa rozhodli vydať Grosmanove zobrané spisy v piatich zväzkoch. Dve časti už vyšli. K čitateľom sa dostane aj román Adam, ktorý mal v rukopise až okolo tisíc strán. Žiaľ, Grosman ho už nestihol dokončiť. Zvlášť musím upriamiť pozornosť na poviedku Nevesta.
Prečo?
Na Slovensku toto dielo už vydalo Múzeum židovskej kultúry. Dozvedel som sa, že Grosman hovorieval o Neveste, že je lepšia ako Obchod na korze.
Ktovie, prečo povýšil túto poviedku nad oscarový film.
Nevesta je tiež vynikajúce dielo, čo dokazuje príbeh z decembra 1980, mesiac pred smrťou Grosmana. Svetoznáma nórska herečka Liv Ullmannová mu odpísala na list, v ktorom sa sa jej pýtal, či by mala záujem stvárniť hlavnú rolu vo filmovom spracovaní Nevesty. S radosťou a vďačne súhlasila, pretože poviedka, ktorú si prečítala, ju nadchla. Keď však Grosman zomrel, nepodarilo sa obsadiť Ullmannovú do filmu. Dobrou správou pre divákov na Slovensku je, že po pominutí pandémie koronavírusu si budú môcť pozrieť divadelné spracovanie Nevesty v bratislavskej Astorke.
Po okupácii Československa v roku 1968 zamierili manželia Grosmanovci aj Lustigovci do Izraela. Prečo sa potom ich cesty rozišli?
Do židovského štátu najprv prišiel Lustig s manželkou Věrou a s ich dvoma deťmi, po nich sa vybrali do emigrácie Grosman s Editkou a s ich jediným synom. Lustiga, ktorý s rodinou žil v kibuci, nahnevalo, keď mu osadníci vyčítali, že len píše. V podstate to vnímal ako znevažovanie svojej tvorby. Praskli mu nervy, keď mu povedali, že písal už dlho, teraz potrebujú traktoristu, nie spisovateľa. Rozhodol sa odsťahovať s rodinou do USA. Pre Grosmana to znamenalo obrovskú stratu najlepšieho priateľa. Aj pre Editku, pretože sa podobne kamarátila s Věrou.
Navštevovali sa potom v USA alebo v Izraeli?
Grosman prišiel za Lustigom na jeho pozvanie do Ameriky, ale Spojené štáty mu takpovediac nesadli. Editka dokonca zazlievala Lustigovi, že zavinil, že zišli zo spoločnej cesty životom. Som šťastný, že sa mi podarilo, aby sa zmierili.
Ako?
Lustigovi, ktorého som dobre poznal, lebo po novembri 1989 sa vrátil z Washingtonu do rodnej Prahy, som navrhol, aby po dlhých rokoch navštívil Editku v Izraeli. Súhlasil, aj ona prikývla. Boli sme v jej byte my traja. Keď Lustig zazvonil, Editka mu zrazu nič nevyčítala a on sa jej neospravedlňoval; rozhodli sa venovať iba pekným chvíľam, ktoré kedysi v Prahe zažili. Debatovali o Grosmanovi, spomínali na nezabudnuteľné zábavné momenty z obdobia, keď sa ich rodiny pravidelne stretávali. Ich spoločne vzácny Laco krásne ožil v zážitkoch, ktoré som ten večer počúval dlhé hodiny do neskorej noci.