Sputnik je mäkká sila Moskvy, hovorí ruský analytik

, 09.03.2021 06:00
Sputnik V, očkovanie, Moskva
Očkovanie vakcínou Sputnik V. Snímka je z Moskvy. Autor:

Rusko vníma výhrady Západu k svojej vakcíne ako nepriateľské útoky, tvrdí Alexej Makarkin, šéfanalytik moskovského Centra politických technológií. "Osobne sa nenazdávam, že by Západ bojoval proti Rusku. Zahraniční vedci mali pomerne vážne pochybnosti o účinnosti ruskej vakcíny, ale tie boli založené na nedostatočnej transparentnosti,“ povedal pre Pravdu.

Čo si Moskva sľubuje od prieniku svojej vakcíny do sveta?

Rusko sa od začiatku pandémie koronavírusu snaží nájsť možnosti, ako zlepšiť svoj imidž. Jeho obraz vo svete je nedobrý a po otrave a uväznení Alexeja Navaľného sa ďalej sa zhoršuje. A keďže ruská vláda sa nechystá spraviť ústupky opozícii, tak hľadá možnosti, varianty, ako ukázať, že má nejaké prednosti. Sputnik je pre ňu vítaným nástrojom mäkkej sily.

Pandémiu sa Rusko pokúšalo propagandisticky využiť už vlani na jar v Taliansku, keď tam bola najťažšia situácia z celej Európy. Ako to dopadlo?

V tom čase nik poriadne nevedel, ako sa proti šíreniu koronavírusu brániť a v Moskve sa zamysleli, ako sa to dá politicky zužitkovať. Rusko poslalo vojenských špecialistov na dezinfekciu talianskych domovov pre seniorov a niekoľko kontajnerov s rúškami, ktoré boli vtedy deficitným tovarom. Na pozadí toho, ako v EÚ zúrila rúšková vojna a všetci sa snažili získať ochranné prostriedky pre seba, vyznelo ruské gesto prirodzene altruisticky.

Bol to silný ťah?

Silný, ale postupne sa naň zabudlo a z dlhodobého hľadiska Rusku nič podstatné nepriniesol. Talianska vláda nepresadila zrušenie sankcií. Navyše, pozície krajne pravicovej Ligy Mattea Salviniho, strany, ktorá mala najsilnejšie väzby na Rusko, zoslabli. Naopak, na krajnej pravici sa na jej úkor posilnila strana Bratia Talianska, ktorá nemá promoskovskú agendu.

Oslabila dlhodobejší propagandistický dosah tohto gesta skutočnosť, že Rusko v tomto PR úsilí nezostalo osamotené?

Áno, túto mäkkú silu nasadila aj Čína, ktorá si ešte viac potrebovala napraviť povesť, keďže ju obviňovali z toho, že vypustila koronavírus do sveta. Ale keď sa na to pozrieme bližšie, tak Pekingu humanitné zásielky tiež nijako nepomohli zlepšiť si imidž.

Potom však prišlo Rusko so svojím Sputnikom. Bol to obrat?

Sputnik je nepochybne silnejší tromf ako dezinfekcia, pretože vakcinácia podľa odborníkov zabezpečuje vysokú úroveň ochrany pred nákazou. Pravda, u niektorých sa protilátky nevytvoria. Napríklad ja ich ani po dvoch dávkach Sputniku nemám. To ale môže byť nejaký môj genetický problém a nie dôkaz neúspešnosti ruskej vakcíny. V každom prípade sa Sputnik podľa niektorých špecialistov ukazuje byť účinnejší ako oxfordská vakcína AstraZeneca. Prieskumy verejnej mienky vo viacerých krajinách naznačujú, že ľudia sa chcú dať očkovať Sputnikom, ktorý je podľa nich spoľahlivý. Pre rozvojové krajiny je tiež dôležitý faktor, že je cenovo dostupnejší ako väčšina konkurenčných vakcín. Na použitie ako mäkkej sily je preto veľmi vhodný. Rusko už Sputnik dodáva do vyše štyridsiatich krajín, do Latinskej Ameriky, Afriky, Ázie, predovšetkým blízkym režimom, ako je Venezuela. Veľkým odberateľom je ale aj Argentína s jej ľavicovocentrickou vládou. A po Maďarsku je Slovensko už druhou krajinou EÚ, ktorá sa k dovozu Sputniku odhodlala.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová upozornila, že jej nie je jasné, prečo Rusko ponúka svoju vakcínu do zahraničia, keď samotných svojich občanov očkuje len veľmi pomaly. Je táto výhrada podľa vás na mieste?

V Rusku doteraz podali asi len 4 milióny dávok vakcíny, čo je 2,7 dávky na sto obyvateľov. V USA už stihli vpichnúť 82,5 milióna dávok, takmer 25 na sto obyvateľov, v Británii 22 miliónov, čiže 33/100 a v EÚ 37 miliónov, 8,3/100. Z tohto porovnania Rusko skutočne nevychádza nijako slávne.

Rusko je jednou z najviac koronaskeptických krajín sveta. Rusi sa boja dať očkovať.

Prečo zaostáva?

Rusko je jednou z najviac koronaskeptických krajín sveta. Rusi sa boja dať očkovať. Je to paradoxná situácia, keď sa ľuďom nepáči vývoz očkovacej látky, ale keď im úrady hovoria, vakcíny máme dosť, nech sa páči, dajte sa zaočkovať, tak nechcú. V decembri v Moskve povolili očkovanie prakticky pre všetkých záujemcov. Aj ja, keďže prednášam na univerzite, som dostal možnosť sa zaočkovať. Čiže to nie je situácia, ako v Česku, kde si majiteľ stomatologickej kliniky dal vystaviť potvrdenie, že je zdravotník, hoci ním nie je, len aby ho prednostne zaočkovali. V Rusku by podvádzať nemusel.

U vás sa na očkovanie nečaká v radoch?

Dlhšie zástupy vznikli len koncom decembra, začiatkom januára, keď vláda sľúbila, že zaočkovaným dôchodcom vráti bezplatné električenky, ktoré im v záujme obmedzenia mobility počas pandémie vzala. Keď väčšina seniorov v Moskve a v Petrohrade, vrátane môjho pôvodne skeptického otca, dostala zadarmo svoje permanentky, rady spred vakcinačných centier znova zmizli. A zásoby vakcíny ležia na skladoch.

Nedôverujú Rusi Sputniku?

Zrejme zaúčinkovala štátna propaganda, ktorá prostredníctvom televízie sústavne očierňovala západné vakcíny, po ktorých vraj ľudia zomierajú. Keďže v Rusku iné ako ruské vakcíny nie sú povolené, nedôvera ako bumerang zasiahla Sputnik. Svoju úlohu zohral aj veľký podiel popieračov pandémie v populácii. Prieskumy už vlani v lete ukázali, že je u nás podstatne viac koronaskeptikov ako v USA či Veľkej Británii. A podľa nedávneho prieskumu agentúry Levada-Centrum je ochotných dať sa zaočkovať len 30 percent Rusov.

Prečo tak málo?

Na jednej strane je na vine nedôvera ľudí k oficiálnym inštitúciám a expertnej komunite, vrátane zdravotníckej. V Rusku vymizli expertné autority, ktorým by všetci dôverovali. Mnohí totiž predpovedali veci, ktoré sa nestali. Napríklad jeden známy expert prišiel vlani s prognózou, že do apríla, nakedy bolo pôvodne vypísané referendum o ústavných zmenách, epidémia pominie. Mimochodom, tento expert, politicky angažovaný riaditeľ veľkej moskovskej nemocnice, sa neskôr stal oficiálnym predstaviteľom pre pandémiu. Experti už toľko všeličoho narozprávali, že ľudia im neveria. Stačí zájsť na internet, a nájdu tam alternatívne expertné názory. Na druhej strane, zdrojom dôvery sú u nás osobné väzby. Čiže ľudia veria tomu, čo povie ich blízky človek.

Zahraniční vedci mali pomerne vážne pochybnosti...
Zahraniční vedci mali pomerne vážne pochybnosti o účinnosti ruskej vakcíny, ale tie boli založené na nedostatočnej transparentnosti. Rusko neplnilo požadované protokoly a postupovalo veľmi neobvykle,“ povedal Alexej Makarkin. Autor: FACEBOOK/ALEXEJ MAKARKIN

Nepomohlo by zvýšiť dôveru k vakcinácii, keby sa už konečne dal zaočkovať prezident Vladimir Putin?

Myslím si, že by to pomohlo iba nepatrne. Keď už je človek presvedčený, že vakcína je zlá, tak by si vymyslel nejakú zámienku, aby neveril ani prezidentovi. Mohol by sa napríklad rozšíriť chýr, že hlavu štátu zaočkovali iba naoko a v skutočnosti dostal placebo, alebo mu pichli zahraničnú vakcínu. Takže, keď sa nezaočkoval, tak je vakcína zlá… A ak by ukázali, že sa zaočkoval, tak zrejme klamú…

Twitterový účet Sputniku vždy víťazoslávne hlási, keď sa ďalšia krajina rozhodne doviezť ruskú vakcínu. Prečo ale výrobcovi tak dlho trvalo, kým tento štvrtok požiadal Európsku liekovú agentúru EMA, aby sa pustila do hodnotenia Sputniku? Veď mnohé krajiny EÚ naznačili, že by o ruskú vakcínu mali záujem, ale čakajú na jej certifikáciu od EMA.

Úprimne priznávam, že to netuším. Dokážem si ale predstaviť, že sa Rusko s certifikáciou v EÚ neponáhľalo aj preto, lebo si uvedomuje, že momentálne nie je schopné dodať na európsky trh desaťmilióny dávok vakcíny.

V čom je problém?

Určite nie vo vedcoch. Tých má Rusko veľmi kvalitných. Ale infraštruktúra je slabá a zastaraná. Výrobné kapacity nestačia. Rusko tak môže poskytnúť len obmedzené dodávky vakcíny. Viaceré vlády, podobne ako maďarská, slovenská či česká, o nákupe Sputniku preto uvažujú iba ako o doplnku k západným vakcínam. Rusko je tak len jedným z dodávateľov, a to vzhľadom na svoje obmedzené výrobné kapacity vedľajším. Číňania sú schopní dodávať podstatne väčšie objemy. Peking tak posiela svoju vakcínu rovnako ako Moskva do Srbska, Maďarska, do krajín Latinskej Ameriky.

Nemôže byť za oneskoreným záujmom o európsku certifikáciu Sputniku zámer rozdeliť členské krajiny EÚ na tie, čo Moskve dôverujú aj bez odobrenia jej očkovacej látky zo strany EMA, a tie, ktoré sa striktne držia pravidiel únie?

Podľa mňa ruské vedenie si už nerobí podobné ilúzie. Nie je také naivné, aby kalkulovalo s variantom, že Maďarsko a Slovensko dovezú Sputnik a potom budú presadzovať zrušenie sankcií voči Moskve. S podobnými scenármi možno rátalo za vlády Alexisa Tsiprasa, keď s Gréckom udržiavalo privilegované vzťahy. Ale ani z toho napokon nič nebolo. Skôr vidím zámer vybudovať dvojstranné vzťahy s výhľadom na dlhodobú perspektívu. Rusko oveľa radšej ako s celou EÚ komunikuje s jej členmi na bilaterálnom základe. V minulosti si na to vyberalo veľkých hráčov, teraz už nepohrdne ani menšími. Keď v rámci budovania týchto dvojstranných vzťahov má možnosť vylepšiť svoj imidž nasadením mäkkej sily, tak to s potešením urobí.

Výrobné kapacity nestačia. Rusko tak môže poskytnúť len obmedzené dodávky vakcíny.

Takže nepripúšťate, že by za tým mohla byť snaha oslabiť jednotu Európskej únie, ktorú už Moskva zjavne vníma nie ako partnera, ale protivníka?

Protivníkom pre Rusko bolo vždy NATO. Ale kým v minulosti Moskva rozlišovala medzi NATO a EÚ, teraz, od ukrajinskej krízy z roku 2014, už úniu považuje za prívesok aliancie. Snahu oslabiť úniu ale nevnímam ako prvotnú. Hlavné je rozvíjať dvojstranné vzťahy bez toho, aby sa ruskí diplomati museli trápiť tým, čo na tú alebo inú vec povie zvyšných 26 štátov únie. Rusko by si ale prirodzene želalo, aby malo v Európe čo najviac priateľov, aby nebolo v medzinárodno­politickej izolácii. Preto sa po Maďarsku snaží o zblíženie aj s Rakúskom, Talianskom a ďalším krajinami.

Moskva obviňuje Západ z politizácie vývoja okolo ruskej vakcíny. A na Západe, naopak, hovoria ani nie o mäkkej sile, ako ste sa vyjadrili vy, ale o súčasti hybridnej vojny. Kto má pravdu?

Zúri propagandistická vojna. Rusko sa veľmi podráždene stavia ku všetkým prejavom spochybňovania oprávnenosti toho, čo robí, či už v oblasti politiky, ekonomiky, histórie alebo teraz s vakcínami. Osobne sa nenazdávam, že by Západ bojoval proti Rusku. Zahraniční vedci mali pomerne vážne pochybnosti o účinnosti ruskej vakcíny, ale tie boli založené na nedostatočnej transparentnosti. Rusko neplnilo požadované protokoly a postupovalo veľmi neobvykle. Pre moderného vedca je napríklad čudné, aby vyvíjanú vakcínu skúšal sám na sebe. Neskôr, keď sa objavila recenzia v renomovanom časopise Lancet, mnohé pochybnosti odpadli a teraz, keď sa EMA pustí do predbežného posúdenia Sputniku, by to mohlo byť ešte lepšie. Čiže z tejto strany nešlo o vojnu, len o oprávnené pochybnosti.

Kremeľ to ale vidí inak.

Áno, ruské vedenie vychádza z toho, že krajina je terčom útokov, a preto má právo na protiútok. Prejavom toho je, že ruské média hlásajú, aké zlé sú západné vakcíny a koľko je tam smrteľných prípadov, čím len utvrdzujú domáce obyvateľstvo v skeptickom prístupe k vakcinácii. Masívna očierňujúca kampaň neublížila Pfizeru v očiach západnej verejnosti, negatívne však ovplyvnila verejnosť v Rusku. Skúsim to zhrnúť: Západ nevedie informačnú vojnu proti Rusku, ale Rusko odpovedá na to, čo považuje za útok.

Putin nedávno pochválil za objektivitu lekársky časopis Lancet, ktorý zverejnil pozitívnu recenziu na Sputnik. Len pár týždňov predtým, keď rovnaký Lancet zverejnil štúdiu o otrave Alexeja Navaľného nervovoparalytickou látkou typu novičok, Putinov hovorca povedal, že v Kremli lekárske časopisy nečítajú. Žeby v Kremli už začali čítať medicínske časopisy?

U nás mnohí ľudia veria, že na Západe existuje nejaké centrum, ktoré cieľavedome vedie vojnu za kompromitáciu Ruska. Veria, že toto centrum vydá príkaz Lancetu a tento časopis napíše článok o travičstve s novičkom. Ale potom nastane skrat a Lancet z nejakého dôvodu pochváli Sputnik. A ruské politické elity, ktoré úprimne veria konšpiračným sprisahaneckým teóriám, majú zrazu problém si to vysvetliť. V sovietskych časoch sme mali takú anekdotu: Sú dve organizácie, jedna je dobrá a druhá zlá. Dobrá organizácia je Amnesty International, ktorá bráni Nelsona Mandelu. A zlá organizácia je Amnesty International, ktorá bráni Andreja Sacharova. Dnes žijeme v súčasnom Rusku, kde už je trhová ekonomika, plné regály v obchodoch, ale veľa vecí zostalo stále sovietskych.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Vypnúť reklamu
0 debata debata
Viac na túto tému: #vakcína proti covidu #Sputnik V #sputnik