Branislav Peťko: Kliešť je ohľaduplný džentlmen, ale aj prefíkaný zákerník

Pre mnohých z nás sú kliešte len otravné parazity, ktoré nám znepríjemňujú život. Nie však pre známeho parazitológa doc. MVDr. Branislava Peťka, DrSc., z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, dlhoročného pracovníka Parazitologického ústavu SAV, ktorého kliešte dokážu aj po rokoch prekvapiť.

21.04.2021 06:00
parazitológ, Branislav Peťko, vedec, mikroskop Foto:
Parazitológ Branislav Peťko.
debata (1)

„Čím viac sa im venujem, tým viac prekvapení. To, čo im môžeme závidieť, je, že vedia prežiť aj tie najnáročnejšie podmienky. Prežijú v horúcich trópoch, ale aj za polárnym kruhom. Vedia aj roky hladovať, napiť sa aj zo vzdušnej vlhkosti. Dokážu roky čakať na svojho hostiteľa a sú vyzbrojené mikroskopickými senzormi, ktorých ľudské technické napodobeniny majú veľkosť kufríkov alebo celých stolov," hovorí Peťko. „Mnohé ich tajomstvá ešte nepoznáme. Približne za 500 miliónov rokov prežili všetky doterajšie katastrofy, prežijú aj klimatickú zmenu. Máme sa od nich čo učiť. Ak raz na tejto planéte bude život končiť, tak kliešte tu budú ,zhášať svetlo‘."

Kam môžeme kliešte zaradiť z prírodovedného hľadiska?

Kliešte sú príbuzné pavúkom, s ktorými vytvárajú spoločnú systematickú triedu pavúkovce (Arachnida) v podkmeni klepietkavce (Chelicerata), s ktorými majú rovnako štyri páry nôh a klepietka (chelicery) ako súčasť ústnych ústrojov. Samotné kliešte sú roztoče (podtrieda Acari), ktoré vytvárajú samostatný systematický rad kliešte (Ixodida).

Od pavúkov sa morfologicky líšia najmä tým, že ich telo a hlava sú zrastené do jedného útvaru, z ktorého vyrastajú len nohy a ústne ústroje. Niekedy ich ľudia nesprávne považujú za hmyz, od ktorého sa na prvý pohľad líšia tým, že dospelý hmyz, napríklad muchy, komáre či chrobáky, má len tri páry nôh a telo delené na hlavu, hruď a bruško.

Koľko druhov kliešťov poznáme a koľko sa ich vyskytuje na Slovensku?

Doposiaľ bolo vo svete opísaných 907 druhov kliešťov, ktoré sa delia do troch čeľadí a 18 rodov, z ktorých v strednej Európe a aj na Slovensku žijú zástupcovia troch: Ixodes (kliešť), Dermacentor (pijak) a Haemaphysalis (kliešť), z nich je doložených 21 druhov. Ďalšie druhy rodov Ixodes a niektoré aj z Hyalomma a Rhipicephalus môžu byť na naše územie zanášané sťahovavými vtákmi alebo zvieratami zo Stredomoria, napríklad psami dovolenkárov alebo „tajne“ donesenými korytnačkami. V našich podmienkach však nie sú schopné prežiť a rozmnožovať sa. Aspoň zatiaľ.

list, kliešť Čítajte viac Kliešte: Ako si ich nepustiť k telu

Ktorý je u nás najrozšírenejší?

Najrozšírenejší a aj najvýznamnejší z pohľadu ohrozenia človeka je v Európe i na Slovensku najmä jeden druh z rodu Ixodes, a to kliešť obyčajný, odborne Ixodes ricinus. Len veľmi ojedinele sú pozorované na ľuďoch parazitujúce aj iné druhy kliešťov, ale ich častými hostiteľmi sú pasúce sa hospodárske zvieratá (dobytok, kozy, ovce, kone a v niektorých krajinách aj domáce ošípané) a domáce psy a mačky.

Kde všade sa s nimi môžeme stretnúť? Rozťahujú sa aj na miesta, kde pred niekoľkými rokmi neboli?

Kliešte, podľa toho, kde žijú a vyvíjajú sa, delíme na dve ekologické skupiny, na hniezdno-norové (nidikolné) a exofilné. Tie prvé žijú v hniezdach a norách svojich hostiteľov. Tých je väčšina a človek sa s nimi bežne nestretne. Na Slovensku ich žije asi 11 druhov. K nim patria napríklad kliešť myší, ježí, syslí, vtáčí alebo netopierí.

Druhú skupinu, približne 20 % druhov, predstavujú exofilné kliešte, označované aj ako pastviskové. Žijú vo vrchnej vrstve pôdy, v lesnej hrabanke alebo trávnej mačine a na svojich hostiteľov číhajú a napádajú ich na prízemnej vegetácii, na tráve, opadanom lístí, rastlinách, nízkom kroví, do výšky 70 až 80 cm, zriedka vyššie. Na Slovensku ich máme šesť druhov.

Rody kliešťov Slovenska. Foto: ARCHÍV DOC. BRANISLAVA PEŤKA
kliešť, kliešte Rody kliešťov Slovenska.

Vyznačujú sa širokým spektrom hostiteľov, rôznou ročnou dobou aktivity, keď napádajú hostiteľov a vyvíjajú sa, a tiež vzťahom k určitému typu prostredia, podľa čoho dostali svoje slovenské mená ako kliešť obyčajný, pijak stepný, pijak lužný, kliešť lužný, kliešť lesostepný a kliešť stepný. To sú druhy, ktoré napádajú najmä domáce a hospodárske zvieratá a prenášajú na ne pôvodcov aj smrteľných chorôb.

Či sa rozťahujú? Veru áno, kliešť obyčajný žijúci v listnatých a zmiešaných lesoch vystupuje do vyšších horských polôh, najvyšší nález máme z Veľkej Fatry vo výške 1 470 metrov nad morom. Ten druhý je pijak lužný, ktorý sa „rozťahuje“ od hraníc s Maďarskom v celej šírke smerom na sever.

Trvá vplyvom globálneho otepľovania sezóna kliešťov už takmer celoročne?

Ak si vezmeme kliešte ako také, tak na Slovensku majú sezónu celoročnú. Máme predjarné a neskorojesenné druhy, jarné a jesenné, ale aj výhradne letné či, naopak, zimné kliešte. Akurát žijú na rôznym miestach, v rôznych krajinných typoch, biotopoch. Ak však máme na mysli kliešte, ktoré pijú krv nám ľuďom, obrazne aj doslovne, tak ich sezóna sa už začína o 2 až 3 týždne skôr ako pred 30 až 50 rokmi a končí sa neskôr. Na druhej strane ich obvyklý „letný spánok“ (dipauza) sa predlžuje.

Môže sa stať, že pre klimatické zmeny sa k nám dostanú kliešte, ktoré môžu prenášať aj iné ochorenia ako tie, ktoré poznáme teraz?

Áno, môže sa to stať, a už máme aj zoznam tých, ktoré sú „očakávané“. Na prvom mieste je kliešť z rodu Rhipicephalus, ktorého meno sa z angličtiny prekladá ako hnedý psí kliešť (brown dog tick), tiež psí búdový kliešť (kennel tick). Bežne žije v Stredomorí, najbližšie v Chorvátsku a ojedinele už aj v Maďarsku.

Očakávaný je na južnom Slovensku u psov, presnejšie v psích búdach. Zoznam patogénov, ktoré prenáša, je veľký, ale nebezpečná by bola baktéria Ehrlichia canis, napádajúca biele krvinky psov. Sťahovanie kliešťov na Slovensko sa však začalo asi pred 20 až 30 rokmi, možno aj skôr, pod vplyvom klimatickej zmeny, ale nielen kvôli nej.

Samček pijaka lužného. Foto: ARCHÍV DOC. BRANISLAVA PEŤKA
pijak lužný, kliešť Samček pijaka lužného.

Začal to pijak lužný, ktorý pôvodne bol známy len z okolia riek Dunaj, Morava a na východe okolo Tisy a Bodrogu. Rozšíril sa najmä údoliami riek Váh, Hron, Ipeľ, Hornád, Laborec a ďalších, lokálne 100 až 200 km na sever. V súčasnosti je považovaný za najrýchlejšie sa šíriaceho parazita v Európe. Priniesol nám jednobunkového parazita červených krviniek psov Babesia canis, vyvolávajúceho až smrteľnú babeziózu psiu, ľudovo zvanú krvomočenie.

V Čechách sa vlani objavili exotické druhy kliešťov. Môžu sa vyskytnúť aj u nás?

Kto hľadá, nájde. Aj u nás sa občas objavia exotické druhy, aj my sa s tým stretávame. Prirodzene ich k nám zanášajú napríklad sťahovavé vtáky. Na južnom Slovensku je čoraz častejšie videný šakal, ktorý tiež môže zaniesť exotického kliešťa. Ale viac toho nanosia ľudia z už spomínaných dovoleniek, na svojich domácich miláčikoch, najmä psoch, ale aj tajne prinesenými korytnačkami. Tie psie sa môžu udomácniť v psej búde či pelechu. Tie ostatné u nás zatiaľ neprežijú.

kliešte, kliešť Čítajte viac Prírodné ohniská kliešťovej encefalitídy na Slovensku

Koľko vývinových štádií má kliešť? Každé sa musí napiť krvi?

Kliešť má tri vývinové štádiá, larvu, nymfu a dospelého kliešťa, ktorý má už rozlíšené pohlavie: samčeka a samičku. Každé vývinové štádium sa musí napiť krvi, vždy na inom hostiteľovi. Larva, aby sa mohla premeniť na nymfu, nymfa na samčeka alebo samičku, samička aby mohla naklásť vajíčka pre novú populáciu.

Každé vývinové štádium sa musí napiť krvi, vždy na inom hostiteľovi. Larva, aby sa mohla premeniť na nymfu, nymfa na samčeka alebo samičku, samička, aby mohla naklásť vajíčka pre novú populáciu. Samček kliešťa obyčajného však krv takmer nepije a jeho úlohou je nájsť cicajúcu samičku na hostiteľovi a oplodniť ju.

Samček kliešťa obyčajného však krv takmer nepije a jeho úlohou je nájsť cicajúcu samičku na hostiteľovi a oplodniť ju. Samička vyloží 2– až 4-tisíc vajíčok, podľa množstva nacicanej krvi. Každé štádium dokáže dlho hladovať a v priaznivých podmienkach (najmä vo vlhku) prežije aj dve zimy. Jeho nepriateľom je sucho a nedostatok hostiteľov. Ak si však za ten čas hostiteľa nenájde, umiera.

Koľko kliešťov z tých dve- až štyritisíc vajíčok sa dožije dospelosti?

Z tých 2– až 4-tisíc vajíčok a z nich vyliahnutých lariev sa v stabilnej populácii dožije dospelosti a založí novú „rodinku“ zvyčajne len jedna samička a jeden samček. Tam, kde prežije viac párov, sa populácia kliešťov bude zväčšovať, ak menej, tak sa na danom mieste bude zmenšovať, možno aj zanikne.

To sa dnes už stáva aj na Slovensku. Hustota populácie kliešťa obyčajného je závislá od populácie drobných cicavcov, ktorá tiež kolíše v určitých cykloch, ďalej od prítomnosti stredných a veľkých zvierat, od počasia aj od ľudských zásahov do krajiny. Južné Slovensko trpí nedostatkom vlahy a kliešťov tam ubúda, v horách sa teplota vzduchu postupne zvyšuje a viac tam prší a kliešťov tam postupne pribúda, posúvajú sa do vyšších polôh.

Kliešť je trpezlivý parazit. Ako dlho si dokáže na obeť počkať?

Je dobré vedieť, že človek je pre kliešťa náhodným hostiteľom, a navyše neželaným, lebo ten ho na tele nájde a zabije. Kliešť to však „nevie“, inak by na človeka vôbec nečíhal. Je to jeho životný omyl. Číha však tak, že dospelé kliešte vyliezajú z pôdy, kde sa vyvíjajú, odpočívajú, prezimujú, alebo „letujú“ na koncoch listov tráv, prízemnej vegetácii a nízkom kroví, vo výškovom stĺpci do 80 cm, zriedka aj vyššie, ale už nevyliezajú na vysoké krovie a stromy.

Tam sa „uložia“ do polohy očakávania hostiteľa, držiac sa štyrmi pármi nôh listu alebo stebla a takto čakajú. Ak zaregistrujú približovanie zvieraťa alebo človeka, postavia sa do číhajúcej polohy, natiahnu prvý pár nôh a krúživo nimi mávajú. Cítia teplo a vydychovaný vzduch hostiteľa na vzdialenosť aj niekoľko metrov. Ten sa ich musí dotknúť, aby sa na ňom zachytili. Potom už hľadajú vhodné miesto na tele, kde sa zavŕtajú a budú cicať krv.

Ak sa minú a podnet skončí, opäť sa uložia do pôvodnej polohy a čakajú ďalej na novú príležitosť. Nymfy ako druhé vývinové štádium a vyliahnuté larvičky číhajú väčšinou na opadanom lístí a tráve, ale nymfy sa dokážu aj vyšplhať do výšky 20 až 30 cm. Takto hore a dole kliešte „cvičia“ kým si nenájdu hostiteľa alebo neuhynú na sucho, alebo sa neutopia pri silných dažďoch. Ak natrafia na človeka, majú smolu. Ale to aj človek.

Kliešť teda číha celé dni?

To by nevydržal. Vo svojej sezóne sa prispôsobuje dobe, keď sú jeho prirodzení hostitelia v pohybe, napr. vychádzajú na pašu alebo sa premiestňujú svojimi lesnými chodníkmi. Na tých miestach aj najčastejšie číha. To býva už od svitania a potom večer až do tmy, ale za nepriaznivých podmienok, čo je pre kliešťa priame slnečné svetlo, teplota nad 23 stupňov Celzia a relatívna vlhkosť vzduchu pod 70 %, ale aj silný vietor alebo dážď či sneh, zalezú do pôdy a počkajú, až to prejde. Keď prídu letné horúčavy a jesenné ochladenie pod 7 stupňov Celzia, zalezú hlbšie do pôdy na 2 až 4 mesiace a dajú si „siestu“ alebo zimný spánok. Jedno vývinové štádium takto dokáže prežiť až dve zimy a celý vývinový cyklus trvá aj 5 až 6 rokov. Bežne sú to 2 až 3 roky, jedno vývinové štádium za jeden rok. Takže doba, počas ktorej si kliešť dokáže „počkať“ aj na človeka, je poriadne dlhá.

Číhajúci kliešť obyčajný. Foto: ARCHÍV DOC. BRANISLAVA PEŤKA
kliešť obyčajný, číhanie Číhajúci kliešť obyčajný.

Sú niektorí ľudia pre kliešte atraktívnejší a sú teda viac ohrození ochoreniami, ktoré prenášajú?

Kliešť je „fajnšmeker“. Nie každý človek je preňho rovnako atraktívny. Podľa jednej našej štúdie, vykonanej v troch anketách v rokoch 2000 až 2008 na 2 801 respondentoch od 15 do 88 rokov, až jedna štvrtina opýtaných uviedla, že doposiaľ na sebe nemali pricicaného kliešťa a takmer dve tretiny len ojedinele. Desatina opýtaných mala každoročne minimálne jedného a len 1,6 % bolo pre kliešte vysoko atraktívnych s každoročným počtom prisatých kliešťov nad 10, pričom v týchto dvoch atraktívnych skupinách bolo 2,5-krát viac mužov ako žien. Kliešte sú zrejme „na chlapcov“. Aspoň jednu kliešťovú epizódu uviedlo 75,5 % respondentov. Faktom je, že štvrtina opýtaných uviedla, že do lesa chodí len príležitostne, pravidelne lesné oblasti navštevovala viac ako polovica opýtaných, v lese bývala alebo pracovala pätina respondentov.

Sú pre človeka nebezpečné všetky kliešte?

Teoreticky nie, prakticky áno. Nie platí pre infikovanosť kliešťov patogénmi, nie každý je infikovaný. Vírusom encefalitídy je nakazený približne jeden z tisíc kliešťov, aj to len v ohniskách, ktoré sú najmä na západnom a strednom Slovensku. Kliešť ho prenesie už počas prvých niekoľkých hodín cicania. Pôvodcu lymskej boreliózy má priemerne každý desiaty až takmer každý druhý kliešť (10 až 45 %). Infekcia však nastáva až po 24 hodinách cicania. To je veľmi dôležitý fenomén pre prevenciu choroby. Zoznam chorôb je však oveľa dlhší. Keďže kliešť nemá „napísané“, že je infikovaný, tak každého kliešťa musíme považovať potenciálne za infekčného a podľa toho aj sa správať.

Mária Kazimírová z Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied Čítajte viac Odborníčka: Boreliózu dostanete 24–48 hodín po prisatí, encefalitídu aj hneď

Čo je na kliešťovi infekčné?

Kliešť je biologický prenášač pôvodcov chorôb. To znamená, že v jeho tele sa baktérie, vírusy alebo parazity (napr. babézia) aj vyvíjajú a množia. Napríklad vírusy kliešťovej encefalitídy a babézie sa množia v slinných žľazách, borélie v čreve. Pri cicaní krvi kliešť týchto pôvodcov chorôb vylučuje do rany hostiteľa slinami alebo borélie vyvrhuje z čreva.

Kde sa prisaje najčastejšie a prečo?

Miesto pricicania kliešťa do značnej miery závisí od oblečenia. Prichytávajú sa najmä na predkolenie. Pri „bermudách“ a krátkych nohaviciach sa kliešť pricicia na lýtku, stehne či v slabinách. Pri dlhých nohaviciach s tričkom prehodeným cez pás sa dostane na kožu v oblasti pása a brucha, ak košeľa alebo tričko sú zahrnuté do nohavíc, kliešť sa vyšplhá až na ramená a na kožu sa dostane cez golier alebo krátke rukávy, prípadne prejde až na hlavu do vlasovej časti za uchom. V číslach to bolo tak, že ako najčastejšie miesta pricicania na tele respondenti označili brucho a pás (25 až 40 %), potom rovnako stehná a hlavu a krk (24 až 30 %), nasledovali lýtka, ramená, pazuchy, hrudník a slabiny (10 až 18 %), ostatné miesta označilo menej ako 10 % respondentov.

Kliešť sa po nacicaní zväčší niekoľkonásobne. Koľkonásobne?

Kliešťove telo nie je ako balón, ale jeho koža je prispôsobená na rýchly rast, stačí sa napiť krvi. Spočiatku ju pije pomaly, len si tak „usrkáva“, no krv hneď trávi a buduje vonkajšiu stenu a slinné žľazy. Vodu z krvi využíva na slinenie, čo je neoddeliteľnou súčasťou cicania, pretože v slinách vylučuje látky, ktoré zabraňujú zrážaniu krvi, rozťahujú vlásočnice v koži a urýchľujú prietok krvi.

Telo kliešťa nie je ako balón, ale jeho koža je prispôsobená na rýchly rast, stačí sa napiť krvi. Podľa našich vážení sa hmotnosť plne nacicanej samičky zväčšila až 240-násobne oproti hladnej.

Súčasne blokuje imunitné reakcie hostiteľa. Až neskôr sa zväčšujú pohlavné orgány a tvoria sa vajíčka. Takže kliešť vypije niekoľkokrát viac krvi, ako je objem plne nacicanej samičky. Podľa našich vážení sa hmotnosť plne nacicanej samičky zväčšila až 240-násobne oproti hladnej. Samček kliešťa obyčajného pije len veľmi málo alebo vôbec. Postačí mu zásoba energie z predošlého vývinového štádia, nacicanej nymfy. Jeho úlohou je oplodniť samičku. Potom údajne hynie. Aká pekná smrť.

Dokážeme sa pred kliešťom chrániť?

Tak o to sa snaží celý kultúrny svet a stále majú kliešte „prevahu“. Pračlovek, ktorý žil v rovnakom prostredí ako kliešte, si vybudoval s kliešťom harmóniu. Pili krv aj jemu, ale „s mierou“, jeho imunitný systém ho v evolúcii „vybavil“ obranou pred kliešťom i chorobami, ktoré prenášal. Inak by pračlovek neprežil. Terajší vyspelý a civilizovaný človek sa kliešťom veľmi vzdialil. Jeho imunitný systém „ochladol“, ale tých 25 % populácie si odolnosť voči kliešťom záhadne uchovala. Len nevieme, prečo práve títo. Sú len dohady a indície.

Čo sa odporúča?

Predovšetkým je to priebežná prehliadka tela počas pobytu v lese, všeobecne v prírode, lebo sú už aj v mestských parkoch. Kliešť najprv dlho chodí po tele a hľadá si kryté miesto na pricicanie. Kliešť obyčajný má rád „súkromie“, na obnaženom tele sa nezavŕta. Trvá to hodiny, to je dosť času. Prehliadku vyzlečeného tela, priam nahého, treba urobiť po každom návrate z lesa. To je celkom príjemná povinnosť, najmä ak nás má kto alebo máme koho prezrieť. Neslobodno vynechať intímne miesta. Horšie je, keď sme sami, musíme si občas pomôcť zrkadielkom. Neslobodno však zabúdať na repelenty. Dnes by sme bez nich už nemali chodiť ani na prechádzku so psom.

Sú teda repelenty účinné?

Áno, sú. Zatiaľ je to dosť spoľahlivá prevencia, no tiež nie pre každého. Tých 60 % ľudí, ktorých kliešť napadne len zriedka, je na tom lepšie, tým pomôže aj bežný repelent. Ale tých 10 až 12 % obľúbencov pre kliešte potrebuje "väčší kaliber“, respektíve repelenty striedať alebo dokonca ich kombinovať. Na druhej strane, pri častom používaní jedného repelentu si aj kliešte vedia vybudovať rezistenciu.

Tento fenomén je častejší u komárov v krajinách, kde sa proti nim robia pravidelné postreky. Veľmi malá časť komárích lariev však prežije, vytvorí sa odolná mutácia, ako to počúvame pri SARS CoV-2. Ak tento mutant dorastie, napije sa krvi a založí novú populáciu a tá ďalšie, po čase už postreky proti nim nefungujú. S kliešťami u nás to však také zlé ešte nie je, postreky sa u nás nerobia, ale tie proti komárom spôsobujú aj mutácie u kliešťov.

Ale už aj u nás nachádzame medzi kliešťami jedince, ktorým repelenty doslova voňajú, proste „feťákov“. Stačí jeden takýto feťák na lesnej prechádzke – a máme ho. Ako často by sme sa mali striekať? Nuž často, veľmi často, aj každé dve hodiny pri pobyte v lese.

Ako prevenciu ste vyvinuli protikliešťové ponožky…

Protikliešťové ponožky vyvinula slovenská textilná fabrika Chemosvit Fibrochem vo Svite. My vedci sme sa len „zviezli“ na testoch repelencie. Svojou patentovanou technológiu dokázali repelent namiešať do polypropylénovej hmoty, z ktorej naťahali vlákna a utkali alebo uplietli textílie s dlhodobým repelentným účinkom, takzvané funkčné textílie. Mimochodom, vyrobili aj látku na rúška s obsahom striebra proti covidu, ale tú sme v našich zariadeniach nevedeli otestovať.

Ponožky sú však účinné, ale je to len jedna kocka z celej mozaiky ochrany. Samy osebe sú ako raňajky v rámci celodennej stravy. Kliešte číhajú a napádajú hostiteľa pri zemi. Preto s odpudzovačmi vo forme repelentov musíme začať odspodu. Začal by som so šnúrkami do topánok alebo repelentným krémom na topánky. Kto si však už dnes krémuje topánky? Na rade sú teda ponožky.

Ešte lepšie by boli podkolienky alebo „štucne“. Ale kto by v lete chodil v podkolienkach? Napriek tomu repelent nanesený na topánky a ponožky alebo už zabudovaný v nich je prvou prekážkou na ceste kliešťa na kožu. Potom by prišli na rad manžety na nohaviciach, dlhých či krátkych, možno návleky, ďalej pás alebo opasok, golier i čiapka.

Niekedy si kliešťa nájdeme až po niekoľkých dňoch. Prečo nič necítime?

Kliešť si počas svojej evolúcie pod tlakom faktorov prostredia a obranných imunitných mechanizmov hostiteľov „vymutoval“ malé farmaceutické laboratórium v slinných žľazách. Produkuje anestetikum, ktorým kliešť najprv znecitlivie pokožku v mieste vpichu a jeho „vŕtanie“ človek necíti. Ďalšou látkou roztiahne kapiláry v koži a urýchli tok krvi, aby sa mu ľahšie pilo.

No a aby hostiteľ najmä samičku počas 10– až 14-dňového cicania krvi neobťažoval oháňaním sa, podá do rany látku, ktorá viaže histamín, aby rana nesvrbela. To je napríklad dithiaden, ktorý predpíše lekár na štípance od hmyzu. Kliešť má teda veľmi dômyselnú ochrannú stratégiu danú prírodou, ako sa maskovať pred hostiteľom. Proste, kliešť je buď prefíkaný zákerník, alebo ohľaduplný džentlmen. Nie je ako drzý komár, ktorý hneď bolestivo pichne.

Ako kliešťa správne vybrať?

Odstránenie pricicaného kliešťa z tela je malá veda. Dôležité je ešte vedieť, že kliešť po zavŕtaní sa do kože až „nadoraz“ vylúči ešte látku zvanú cement, čo je niečo ako sekundové lepidlo. Týmto cementom sa prilepí ku koži celou prednou plochou hlavičky, doslova sa zabetónuje, a preto kliešť drží ako kliešť.

Háčiky na vyberanie kliešťov. Malý pre nymfu,... Foto: ARCHÍV DOC. BRANISLAVA PEŤKA
háčik, kliešť, vyberanie kliešťa Háčiky na vyberanie kliešťov. Malý pre nymfu, väčší pre samičku.

V praxi sú odporúčané či používané rôzne pomôcky a metódy, ktoré môžeme označiť za dobré, menej dobré a úplne zlé. Nech už použijeme akúkoľvek metódu, kliešťa je nutné odstrániť čo najskôr, aj za cenu, že v koži ostane jeho hlavička alebo ulomený hypostóm, ktorým je v koži zavŕtaný. Hlavičku môžeme vybrať ako triesku aj neskôr, hypostóm už asi nevyberieme, no ďalšie riziko infekcie už nehrozí. Čím skôr oddelíme hlavičku kliešťa od tela, tým je riziko prenosu pôvodcov chorôb vylučovaných slinami alebo výlučkami čreva menšie.

Ktoré sú tie dobré pomôcky a spôsoby?

Medzi dobré pomôcky patrí tvrdšia pinzeta, špeciálne klieštiky na kliešte, slučky, podberáky, ale aj gély alebo zmrazovače. Pri použití pinzety pozor na jej konce, nesmú plocho na seba nasadať a nesmú byť ostré. Plochou pinzetou by sme kliešťa rozpučili. Ak by boli hrany pinzety príliš ostré, kliešťovi hlavičku alebo hypostóm odstrihneme.

Lepšie je použiť špeciálne klieštiky, no nie všetky dostupné na trhu sú na vyberanie rovnako vhodné. Dôležité je ich zakončenie, ktoré musí byť dostatočne tenké a oblúkové, aby sme stlačili len hlavičku. Pružina musí byť primerane silná. Ak bude tento koniec hrubý alebo plochý a pruženie slabé, kliešť sa nám pri vyťahovaní vyšmykne.

Pri použití háčika na vyberanie kliešťa v tvare dvojzubej vidličky tento musíme zasunúť pod kliešťa tak, aby sa do zárezu dostala základňa hlavičky, s ktorou je hypostóm pevne zrastený. Ak kliešťa pri vyberaní uchopíme vyššie za mäkké bruško, roztrhne sa a hlavička nám ostane v koži.

Pre spomenuté pomôcky platí, že pinzetu, klieštiky alebo háčik držíme kolmo proti koži. Uchopíme ho čo najbližšie pri koži za tvrdú hlavičku. Najprv kliešťa niekoľkokrát pootočíme najviac jednu otáčku striedavo na obe strany, aby sme uvoľnili cement, a následne jemne ťaháme kolmo proti koži.

Čo ak to nejde?

Ak to stále nejde, pootáčanie opakujeme a mierne zvyšujeme ťah. Máme však skúsenosť, že kliešť sa vie pomerne dobre v koži držať len hrotom hypostómu. Veľmi účinné sú aj gély na vyberanie kliešťov, obsahujú éter na usmrtenie kliešťa, rozpúšťadlo cementu a dezinfekciu. Nanesú sa na pricicaného kliešťa vo veľkosti kvapky, počká sa niekoľko minút a pricicaného kliešťa poľahky odstránime pinzetou. Tá je v súprave. Pri použití zmrazovača sa odporúča na kliešťa nastriekať zmrazovací sprej a kliešťa odstrániť priloženou pinzetou.

Vyberanie samičky kliešťa obyčajného háčikom. Foto: ARCHÍV DOC. BRANISLAVA PEŤKA
vik15-rozhovor-kliest-03 Vyberanie samičky kliešťa obyčajného háčikom.

Ako kliešťa nevyberať?

Určite sa neodporúča kliešťa pokvapkať olejom alebo natrieť krémom. Upcháme mu dýchacie otvory, začne sa dusiť, sám sa bude snažiť z miesta uvoľniť a začne nadmerne sliniť, aby sa odlepil. Tým sa zvyšuje aj riziko infekcie. Žiadne mazanie! Veľmi dôležité je nezabudnúť ranu po kliešťovi dobre vydezinfikovať, ideálne jódovými prípravkami (napr. Betadine).

Najčastejšími ochoreniami, ktoré kliešte prenášajú, sú kliešťová encefalitída a lymská borelióza. Aké sú ich prejavy?

Väčšina chorôb, ktorých pôvodcov kliešte prenášajú, má rovnaké nešpecifické začiatky ako pri chrípke. Teda zvýšenú teplotu, bolesť hlavy, únavu, bolesť svalov a kĺbov. Neskôr sa už príznaky diferencujú, veľmi často sa však nestane vôbec nič. Zdravý imunitný systém si s infekciou rýchlo poradí. Napriek tomu najčastejšou chorobou u ľudí je lymská borelióza.

Je označovaná za najrozšírenejšiu kliešťami prenášanú chorobu na severnej pologuli. Na Slovensku každoročne ochorie rádovo od 600 do tisíc ľudí. Jej prvé klinické prejavy sú na koži v podobe typickej červenej škvrny s ostrým vonkajším okrajom a blednúcim stredom, ktorá nesvrbí, nie je teplejšia ako okolie, neopuchá. Je to takzvaný boréliový erytém a predstavuje prvé lokalizované štádium choroby, keď je veľmi úspešne liečiteľné antibiotikami.

Ak sa choroba nelieči alebo sa erytém nevytvorí, môže za týždne až mesiace nepozorovane prejsť do druhého, skorého diseminovaného štádia, keď napáda najmä veľké kĺby (kolená), najmä jednostranne, alebo nervový systém, ale aj srdce či oči, alebo sa na ušnom laloku, bradavke alebo obočí vytvorí červený opuch, lymfocytóm. Liečba v tomto štádiu je ešte úspešná, ale vyžaduje už odborníka a vhodný výber antibiotika.

A to ešte nie je boréliovej „rozprávke“ koniec. Ešte po niekoľkých rokoch môže nastať tretie štádium, chronická forma, kde sú príznaky od zmien na koži cez vážne poškodenie nervov až po autoimunitné prejavy a sú už ťažko liečiteľné. Lymská borelióza je označovaná za veľkého imitátora.

Na kliešťovú encefalitídu ročne ochorie okolo 100 až 150 pacientov, no v ostatnej dekáde toto číslo stúpa. Ak však do mesiaca po napadnutí kliešťom na sebe uvedené príznaky pozorujeme, je dobré navštíviť lekára. Lymská borelióza sa lieči antibiotikami. Čím skôr, tým lepšie. Proti kliešťovej encefalitíde lieky nie sú, je možné dať sa preventívne zaočkovať. Očkuje sa až tromi dávkami v priebehu roka a potom každých päť rokov. Imunita nastupuje pozvoľna a netrvá večne.

V čom je rozdiel pri prenose kliešťovej encefalitídy a lymskej boreliózy?

Napriek tomu, že obe choroby prenáša ten istý druh kliešťa, sú tu aj výraznejšie rozdiely. Ohniská kliešťovej encefalitídy sú najmä na západnom a strednom Slovensku, na Považí, Ponitrí a Pohroní, lymská borelióza je rozšírená po celom Slovensku, ale vyššia chorobnosť je v oblastiach, kde sú ohniská encefalitídy. Vírus kliešťovej encefalitídy infikovaný kliešť prenesie už v prvých hodinách od pricicania, lymskú boreliózu až po 24 hodinách. To je veľký náskok, ktorý nám kliešť dáva. To je čas na prehliadku tela a jeho skoré odstránenie. Napriek tomu, že to vieme, prehliadku dosť zanedbávame. To je škoda.

Proti kliešťovej encefalitíde existuje očkovanie, proti borelióze nie. Sú vakcíny účinné?

Vakcíny proti kliešťovej encefalitíde sa používajú už desaťročia a sú účinné a bezpečné. Sú na lekársky predpis a ich použitie treba konzultovať s lekárom.

Nevyvíja sa na boreliózu vakcína? Aj keď človek prekoná ochorenie, nemá proti nemu protilátky a môže ochorieť opäť?

Po prekonaní ochorenia nevzniká doživotná imunita a človek môže na lymskú boreliózu ochorieť aj opakovane. O vakcínu sa veľké farmaceutické giganty snažia už takmer 40 rokov, odkedy je známy pôvodca (1981). No robí problémy, má značné nežiaduce účinky a zatiaľ sa na trh dostala len vakcína pre psov.

Všetky parazity, kliešťa nevynímajúc, zohrali priam historickú úlohu v evolúcii živočíchov na našej planéte.

Vo vývoji je vakcína americkej firmy Sanofi, ktorá by mala byť účinná voči všetkým európskym pôvodcom boreliózy, čo v experimentálnej štúdii na laboratórnych zvieratách s kliešťom obyčajným potvrdili odborníci z Parazitologického ústavu Biologického centra AV Českej republiky. Teraz by malo nasledovať klinické testovanie. Vedci vyvíjajú aj vakcínu proti kliešťom ako takým, nielen proti jednej chorobe. Má zabrániť kliešťovi cicať krv. Pracujú na nej aj vedci zo Slovenskej akadémie vied.

Má tento parazit aj nejakú pozitívnu úlohu v prírode?

Asi vás prekvapím, niečo by sa našlo. Všetky parazity, kliešťa nevynímajúc, zohrali priam historickú úlohu v evolúcii živočíchov na našej planéte. Tým, že im pili krv a súčasne pri tom na nich prenášali rôzne choroby, prispeli k prirodzenému posilňovaniu imunity, a tým aj zdravia a kondície svojich hostiteľov.

Tie živočíchy, ktoré sa nevedeli ubrániť nákazám, vymreli, tie, ktoré áno, sa vyvíjali do nových foriem. Prispeli k dnešnej biologickej diverzite. Choroby, ktoré kliešte prenášajú, sa označujú za prírodne ohniskové. Vytvorili sa na určitom pomerne ohraničenom území v historickej dobe, kde pôvodca choroby cirkuluje medzi hostiteľmi prostredníctvom krv cicajúcich parazitov, teda aj kliešťov.

Tí hostitelia v ohnisku už majú patričnú imunitu a na tieto choroby neuhynú. No akonáhle do tohto ohniska vstúpi cudzí jedinec, napr. preplával vodnú bariéru, ochorie a uhynie. História pozná mnohé takéto prípady i vojenské invázie alebo osídľovania zámorských kolónií, kde tieto choroby zdecimovali prišelcov a na druhej strane kolonizátori priniesli nové choroby, ktoré zdecimovali tamojšie obyvateľstvo.

doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc.

Parazitológ, vedúci Centra aplikovaného výskumu Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, 30 rokov pôsobil v Parazitologickom ústave SAV ako vedúci oddelenia prírodne ohniskových nákaz, osem rokov ako jeho riaditeľ, má 10-ročnú úvodnú vedeckú prax vo Vojenskom veterinárnom ústave v Košiciach.

Špecializuje sa na ekológiu kliešťov a pôvodcov nimi prenášaných chorôb ľudí a zvierat v podmienkach klimatických, hospodárskych a spoločenských zmien, v ostatnom období aj na zmeny správania kliešťov pod vplyvom prírodných geofyzikálnych (vplyvy podložia) i človekom vytvorených fyzikálnych polí (vysielače).

Je tvorcom školy komplexného výskumu ekológie kliešťami prenášaných nákaz na Slovensku so širokou domácou a medzinárodnou spoluprácou s aplikáciami do spoločenskej praxe.

Je alebo bol členom a pracovníkom rôznych domácich a zahraničných vedeckých spoločností a inštitúcií, popularizátor vedy, nositeľ viacerých významných domácich i medzinárodných ocenení.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #kliešť #parazity #ako vybrať kliešťa #Branislav Peťko