Deti trápi pandémia depresiami, ale aj závislosťami

Pandémia a domáca izolácia vyvoláva a zintenzívňuje psychické problémy u mnohých ľudí, vrátane detí. O hrozbách a možnostiach, ako im predchádzať, pre Pravdu porozprávala pedopsychiatrička Katarína Ackermanová z Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.

21.04.2021 06:48
Katarína Ackermanová Foto: ,
Katarína Ackermanová
debata (2)

S akými problémami sa deti a ich rodičia počas pandémie COVID-19 stretávajú?

Psychické problémy detí závisia najmä od ich osobnosti a od rodinného zázemia. Deti s úzkostne neurotickými rysmi žijú v neistote a v obavách o svoje zdravie a o zdravie svojich najbližších. Vo zvýšenej miere sa sledujú, uisťujú sa u dospelých, či im a ich blízkym nehrozí nebezpečenstvo, nadmerne si umývajú a dezinfikujú ruky, často si napríklad merajú teplotu. Môžu mať úzkostne-depresívne poruchy, strach z budúcnosti, a tak sa môže zhoršiť ich rozumový výkon, nedokážu sa dostatočne sústrediť, majú problémy s pamäťou a schopnosťou učiť sa. Iné deti a mladiství, ktorí majú sklony k uprednostňovaniu svojich potrieb pred plnením povinností, si neplnia svoje školské povinnosti, nezúčastňujú sa dištančného vzdelávania, majú prevrátený denný režim, v noci veľa času trávia na počítači, hrajú počítačové hry, komunikujú nezdravo na rôznych sociálnych sieťach. Existuje reálne riziko vzniku závislosti od internetu. Iní sa stretávajú v partiách a z nudy konzumujú alkohol, experimentujú s rôznymi dostupnými psychoaktívnymi látkami s vážnym rizikom vzniku závislosti.

Sú v tejto oblasti dostupné údaje z aktuálnych výskumov?

Pokiaľ viem, v súčasnosti sa zbierajú dáta pre budúci seriózny výskum s touto problematikou.

Ako detskí psychiatri pomáhajú počas pandémie? Pacientom s akými problémami sa často venujú?

Mňa momentálne kontaktujú rodičia a deti, ktoré majú napríklad adaptačné úzkostne-depresívne poruchy, obsedantne kompulzívne poruchy, poruchy správania, psychosomatické ťažkosti, teda telesné problémy vychádzajúce zo psychických príčin, poruchy psychiky a správania spojené s užívaním alkoholu či psychoaktívnych látok, poruchy psychiky a správania v súvislosti s nadmerným užívaním internetu, poruchy príjmu potravy a iné. Očakávajú odbornú radu a pomoc. Tieto problémy sa nedajú zvládať jednorazovou návštevou v ambulancii a do riešenia často treba zapojiť všetkých členov rodiny, ktorí žijú v spoločnej domácnosti. Závažnejšie psychické poruchy si vyžadujú okrem psychoterapeu­tického vedenia aj liečbu liekmi.

Aké sú základné psychické potreby detí, ktoré by mali byť naplnené pre ich správny vývoj?

Dieťa potrebuje od raného vývoja mať bezpečnú vzťahovú väzbu. Najskôr s matkou, ktorá musí pozorne vnímať emócie dieťaťa, jeho strach z niektorých ľudí a situácií, ktoré samo nevie zvládať. Rodičia majú tieto emócie dieťaťa robiť prijateľnými, dať mu pocit istoty a bezpečia v rodine, aby neskôr dokázalo prekonávať stresové a záťažové situácie, ktoré prináša život. Rodičia a iní príbuzní by mali byť pre dieťa aj neskôr tými, na ktorých sa môže obrátiť pri svojich psychických problémoch a ťažkostiach.

Akými spôsobmi to pandémia narúša?

Obdobie pandémie je veľkou záťažovou skúškou aj pre dospelých, vyrovnávajú sa s rôznymi vlastnými problémami, ktorými môžu byť zahltení a prehliadať problémy detí. Vplyvom dlhodobého stresu sa problémy kumulujú a môžu vyústiť do vážnejších psychických porúch u detí a mladistvých. Dieťa sa mnohokrát cíti osamotené, bezmocné, má pocity viny za situáciu v rodine, znížené sebavedomie a iné negatívne presvedčenia, ktoré nedokáže zvládať vlastnými silami.

Odhaľuje, prípadne zintenzívňuje domáca izolácia problémy v komunikácii v rodinách?

Najčastejšie dochádza k vyhroteniu konfliktov práve v rodinách, ktoré ešte pred prepuknutím pandémie mali rôzne problémy v komunikácii a neharmonické rodinné prostredie. V mnohých rodinách rôzne pandemické opatrenia zhoršujú, respektíve prehlbujú nízky sociálno-ekonomicky status, majú nedostatok financií a existenčné problémy.

Ako môže vplývať na psychiku detí ochorenie či úmrtie blízkeho človeka?

Pre dospelých aj pre deti je náhla, neočakávaná strata blízkej osoby veľmi ťažký traumatický zážitok. Smútenie je individuálny vnútorný proces a postupné vyrovnávanie sa so stratou blízkeho človeka sa nedá zvonka urýchliť alebo riadiť. Vtedy je pre dieťa dôležitý pocit bezpečia a možnosť vycítiť súdržnosť a spolupatričnosť v rodine. Časom si dieťa aj dospelý človek vo vlastnom vnútri vytvorí kvalitatívne nový vzťah s osobou, ktorú stratil. Láskyplnou spomienkou na milovanú nebohú osobu si ju sprítomňuje a uctí pri každodenných bežných udalostiach.

Spomínali ste narušenie denného režimu detí počas pandémie. Ako denný režim detí v tomto čase najčastejšie vyzerá? Načo by rodičia mali dbať a ako deťom vytvárať aspoň ilúziu normálnosti?

Je žiaduce, aby rodičia svojim deťom po vzájomnej dohode vytvorili cez deň štruktúrovaný program s vyváženým časom na plnenie si domácich aj školských povinností a tiež na to, aby sa deti mohli venovať svojim záujmom a koníčkom. Je dôležitá komunikácia v rodine, aby dieťa malo priestor vyjadriť sa, čo ho trápi, čo by chcelo zmeniť. Je dôležité, aby dospelí vedeli načúvať svojim deťom, poskytovať rady, ako zvládať súčasné problémy. Niektoré deti sú v súvislosti s pandémiou COVID-19 v dlhodobom a chronickom strese, sú neisté, bezmocné, zúfalé, stratia kontrolu nad organizovaním svojho denného režimu. Mnohé deti nemajú dostatočné adaptačné mechanizmy a vyžadujú ohľaduplný prístup zo strany svojich najbližších. Ak to nestačí a psychická kríza u dieťaťa sa prehlbuje, rodič, respektíve zákonný zástupca dieťaťa má vyhľadať pomoc odborníkov na duševné zdravie pre deti a mladistvých.

Čo by si mali rodičia všímať, aby identifikovali prípadné problémy?

Rodičia, ktorí najlepšie poznajú svoje dieťa, si musia pozorne všímať zmeny vo vyjadrovaní dieťaťa, zmeny jeho nálady, návykov a správania. U niektorých detí, ktoré žijú v psychickej nepohode, sa prvé symptómy prejavujú v rôznych telesných ťažkostiach, ktoré nie sú medicínsky vysvetliteľné, napríklad bolesti hlavy, tráviace ťažkosti alebo problémy so spánkom. Prípadne je dieťa nesamostatné, oslabujú sa jeho predtým získané sociálne zručnosti či má problém napríklad udržiavať osobnú hygienu. Môže to naznačovať, že s dieťaťom po psychickej stránke niečo nie je v poriadku.

Deti už rok komunikujú s učiteľmi, ale aj s priateľmi a rodinou najmä on-line. Čo im pri komunikácii na internete hrozí?

Najväčším negatívom dlhodobej on-line komunikácie u detí je to, že sa u nich nemôžu prirodzenou formou rozvíjať sociálne zručnosti v „živom“ medziľudskom kontakte. Je to vážny zásah do rozvoja ich sociálnej a emocionálnej inteligencie. Z odborného hľadiska u dieťaťa viazne proces mentalizácie, teda schopnosť správne rozpoznať psychické rozpoloženie osôb z ich okolia a schopnosť pri živom kontakte flexibilne a účelne reagovať. Pri dlhodobej on-line komunikácii existuje riziko, že deti nebudú schopné adekvátne reagovať pri bežných problémoch v kontakte s ľuďmi, budú nepochopené a prehĺbi sa ich psychická nepohoda.

Je počas pandémie väčšie riziko, že deti si vypestujú závislosť od internetu a na počítačových hier? Prečo?

Deťom chýba živý kontakt s rovesníkmi, trávia veľa a často nekontrolovaného času pri počítačových hrách, na sociálnych sieťach, čakajú na notifikácie, nemôžu sa vzdialiť od počítača, pretože by napríklad nepostúpili na vyšší level hry. Mala som prípad stredoškoláka, ktorý stavil peniaze do hry a „vybielil“ účet starých rodičov, aby v hre mohol pokračovať. Je to nebezpečný prvok pre patologické hráčstvo, teda gamblerstvo.

Ako by mali rodičia regulovať čas, ktorý deti trávia pri počítači?

Najlepšie nenásilnou formou sa dohodnúť s dieťaťom, koľko času môže tráviť na počítači, dôsledne trvať na dodržiavaní dohodnutého času a deťom pripravovať iné možné lákavé alternatívy na trávenie času mimo počítača, podľa možnosti rodiny v rámci pandemických opatrení.

Aké majú počas pandémie pri on-line výučbe možnosti rodiny, kde sú napríklad 4 deti, ale len 1 počítač?

Ak ide o rodiny s nízkym socioekonomickým statusom, bolo by ideálne, ak by tieto rodiny mohli požiadať napríklad úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zakúpenie ďalšieho počítača. Mám informácie, že niektoré školy tlačia pre rodiny pracovné listy, ktoré si rodičia vyzdvihnú v škole, deti ich doma vypracujú a rodičia odovzdávajú späť triednemu učiteľovi.

Aké prípadné výhody deťom prináša on-line vzdelávanie a komunikácia?

On-line komunikácia zbavuje deti raného stresu, stresu zo skúšania a odpovedanie pred triedou. Je to však len momentálna výhoda, z perspektívneho hľadiska je to nevýhoda. Pretože je potrebné, aby deti dokázali zvládať a vyrovnávať sa s bežným denným stresom.

Čo by rodičia mali alebo nemali robiť, aby dávali deťom dobrý príklad?

Rodičia majú u deti rozvíjať záujem o čítanie kníh, záujem o kultúru, históriu, podporovať individuálne podľa schopností dieťaťa jeho talent na hudbu, tanec, kreslenie, ručné práce. Majú spoločne tráviť čas pri príprave jedál pre rodinu, prácou v záhradke, prikrmovaním vtáčikov počas zimného obdobia, ochranou životného prostredia a podobne.

Aké špecifické problémy sa objavujú v rodinách s nižším sociálnym statusom?

Pomerne často sa vo svojej pedopsychiatrickej a forenznej znaleckej praxi stretávam s tým, že deti sú svedkami alebo aj priamo obeťami domáceho násilia. Prevažne je to problém v rodinách s nižším socio-ekonomickým a kultúrnym statusom. Vývoj deti je vážne narušený v dôsledku psychosociálnej, emocionálnej, výchovnej, fyzickej deprivácie. Keď sa tieto formy deprivácie kumulujú, vedú k vývojovej traume. Deti s vývojovou traumou sú zraniteľnejšie a náchylnejšie stať sa obeťami napríklad syndrómu týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa s rozvojom komplexnej traumy.

Ako vplýva pandémia na tieto rodiny, ktoré majú skúsenosť s domácim násilím?

V súvislosti s pandémiou COVID-19 som zaznamenala nárast domáceho násilia, kde sú obeťami deti. Ide o nebezpečný psychosociálny jav a závažný zásah do psychosociálneho a emocionálneho vývoja detí. Môžu mať posttraumatické reakcie ako je akútna reakcia na stres, posttraumatická stresová porucha, adaptačné poruchy, disociatívne poruchy. U detí, ktoré sú obeťou násilia, dochádza k disharmonickému vývoju osobnosti s dlhodobými psychickými následkami.

Ovplyvňuje pandemická situácia výskyt sebaubližovania a samovrážd u detí?

Ak sa v dôsledku dlhodobej pandemickej situácie včas nezachytia deti s psychickými problémami, tie sa stávajú chronickými, dieťa sa cíti bezmocne, osamotene, zúfalo, nenachádza východisko zo svojej trýznivej situácie, nevyzná sa samo v sebe, môže sa sebapoškodzovať a vyjadrovať samovražedné tendencie. Je to prejav volania dieťaťa o pomoc a rodičia musia v takýchto situáciách čím skôr kontaktovať detského psychiatra. V indikovaných prípadoch je nutná aj hospitalizácia.

Ako môže každý človek v tomto čase pomôcť deťom a rodinám vo svojom okolí?

Ak niekto z nás vo svojom okolí zistí, že v rodine nášho suseda sa deje príkorie deťom, netreba byť voči takýmto situáciám ľahostajný, nevšímavý. Podľa mňa je našou občianskou povinnosťou, aby sme kontaktovali príslušné úrady a v mnohých prípadoch tým zabránime tragickým následkom.

Ako pandemickú situáciu čo najlepšie využiť vo svoj prospech?

Pandemická situácia môže mať aj pozitívnu stránku v tom, že môžeme viac času tráviť so svojimi blízkymi, lepšie spoznať, čo naše deti trápi, môžeme im byť nielen rodičmi, ale aj dôvernými priateľmi.

Aké negatívne či pozitívne následky môže mať prežitá pandémia na ľudí v budúcnosti?

U niektorých jedincov – dospelých aj detí, ak úspešne prekonajú osobnú krízu, či s pomocou vlastnej rodiny, s pomocou viery alebo odborníkov na duševné zdravie, môže nastať posttraumatický osobnostný rast. Títo jedinci sú schopní sebareflexie, dokážu sa na kognitívnej a emocionálnej úrovní vyrovnať s prekonanou traumou a je predpoklad, že v budúcnosti budú schopní lepšie čeliť problémom, ktoré život prinesie.

2 debata chyba
Viac na túto tému: #psychické problémy #koronavírus