Virologička Betáková: Každý zachraňuje najskôr svojho psa

Bez určitej solidarity štátov pri rozdeľovaní vakcín proti COVID-19 sa nezaobídeme, tvrdí virologička Tatiana Betáková, pretože ak sa nebude očkovať celosvetovo, vzniknú mutácie, na ktoré súčasné vakcíny sú neúčinné a dostaneme sa do bludného kruhu.

, 28.04.2021 06:00
Tatiana Betáková, virológia, SAV Foto:
Nemožno sa čudovať, že vlády sa chcú postarať najskôr o tých, za ktorých nesú zodpovednosť.
17

Neprekvapil vás nečakane veľký záujem o očkovanie u nás i v zahraničí? Čomu to pripisujete?

Záujem o očkovanie ovplyvňuje veľa vecí. Každý z nás pozná niekoho, kto prekonal COVID-19, a väčšina z nás vidí, že nejde o bežnú chrípku. Ja osobne poznám veľa mladých ľudí vo veku nad 20 rokov, ktorí prekonali COVID-19 s miernymi príznakmi, ale ostali im následky (strata chuti alebo čuchu, problémy s krátkodobou pamäťou, pretrvávajúca únava). U starších ľudí sa po prekonaní COVID-19 pridávajú problémy s dýchaním, problémy so srdcom, bolesti kĺbov, pretrvávajúca slabosť, bolesti hlavy, zabúdanie, pokles kognitívnych schopností a pod. Okrem toho sme stratili veľa blízkych, prípadne známych. To všetko má vplyv na to, aby sme si uvedomili, že o toto ochorenie nestojíme. Ale dôležitú úlohu zohrali aj médiá a odborníci v kampani za očkovanie.

Medzitým nespí ani antivakcinačné hnutie a dokonca aj niektorí vedci vystupujú proti masovému očkovaniu. Napríklad belgický virológ Geert Vanden Bossche tvrdí, že koronavírus sa v dôsledku takejto vakcinácie stane ešte infekčnejším a odolným proti vakcínam. Jeho mutácie vraj potom „prekabátia imunitný systém". Skutočne?

Záleží na rýchlosti očkovania a, samozrejme, na tom, aké percento ľudí bude zaočkovaných. Ak nedosiahneme kolektívnu imunitu a dáme vírusu možnosť, aby sa mohol šíriť, tak bude mutovať. Vírus môže mutovať iba vtedy, keď sa množí v našich bunkách. Otázka pre každého jedného je, či poskytne svoje bunky vírusu, aby sa mohol množiť, a svoje telo na prenos vírusu k novému hostiteľovi – rodinnému príslušníkovi, susedovi, kolegovi, predavačovi, kozmetičke atď.

V súvislosti s nedostatkom vakcín v EÚ aj inde sa už hovorí a píše o „vakcinačnej vojne". Považujete to za nový jav?

Už pandémia chrípky v roku 2009 nám jasne ukázala, aké dôležité je mať včasné zmluvy o dodávkach vakcín a liekov s farmaceutickými spoločnosťami. Včasný nákup vakcín ukazuje na schopnosť jednotlivých krajín, ako dokážu rozoznať nebezpečenstvo a ako rýchlo dokážu reagovať. Isteže, štáty, na území ktorých sa vyrábajú vakcíny, majú určitú výhodu. Je úplne logické, že každý štát myslí hlavne na svojich obyvateľov. Nepôjde predsa zachraňovať susedovho psa a svojho nechá zdochnúť.

očkovanie, obrna, ČSSR, Pezinok, deti Čítajte viac Kto rozpútaval vakcinačné vojny

Akurát že tu nejde o záchranu psov, ale ľudí. Čo je vlastne v pozadí? Naozaj len „bližšia košeľa“, alebo aj geopolitické záujmy, biznis, konkurencia veľkých farmaceutických koncernov?

Ako som povedala, každý štát je pandémiou postihnutý. Má mŕtvych, ľudí s trvalými následkami, borí sa s kolapsom ekonomiky, so vzburami proti reštrikčným opatreniam atď. Každý chce ochrániť svojich obyvateľov a, samozrejme, dostať život v krajine do normálnych koľají. Je to komplexný problém, preto sa nečudujme, že vlády sa chcú postarať najskôr o tých, za ktorých nesú zodpovednosť.

Z histórie vakcinácie poznáme prípady, keď sa priemyselne vyspelé štáty solidarizovali s chudobnými a pomáhali im s vakcínami aj s očkovaním, spomeňme hoci program WHO globálnej vakcinácie proti prvým kiahňam v 60. rokoch minulého storočia. Dnes pozorujeme skôr opačný trend, nemyslíte si?

Tu ste trochu zavádzajúci. Bohaté štáty najskôr dostali pravé kiahne pod kontrolu u seba a až potom začali pomáhať chudobnejším krajinám. Podobne je to s osýpkami a detskou obrnou. Žiaden štát by nikdy neohrozil svojich ľudí. Súčasná situácia je taká, že zatiaľ vírus SARS-CoV-2 nie je pod kontrolou v žiadnej krajine. Samozrejme, určitá solidarita tu musí byť, pretože ak sa nebude celosvetovo očkovať, budú nám vznikať mutácie, na ktoré sú terajšie vakcíny neúčinné a dostaneme sa do bludného kruhu. Takže ak pomáhame s vakcínami chudobným krajinám, chránime tak aj svojich ľudí. Problém je s výrobou vakcín a s kapacitou očkovania.

Nebolo by potom rozumné vyrábať vakcínu vo vlastnej réžii zakúpením licencie a spájaním síl i prostriedkov niekoľkých menších štátov, povedzme Slovenska a Česka?

To je otázka skôr na ministerstvo. Kúpa licencie – myslím si, že sa o tom u nás uvažovalo, ale veci nie sú také jednoduché. Génový typ vakcíny, konkrétne mRNA vakcína, využíva nové technológie, na to treba mať špeciálne prístrojové zariadenie, podmienky, linky, certifikácie – to všetko je ekonomicky náročné. Plus vyškolený personál a veľa iných vecí.

RNDr. Tatiana Betáková, DrSc.

  • Pôsobí v Biomedicínskom centre SAV v jeho Virologickom ústave a prednáša na Katedre mikrobiológie a virológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.
  • Stala sa hlavnou riešiteľkou viacerých projektov vrátane dvoch zahraničných projektov od Royal Society a Wellcome Trust.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
17 debata chyba
Viac na túto tému: #očkovanie #koronavírus #vakcína proti covidu #virologička