Štefan Luby: Les chytí vodu, aby neodtiekla. Univerzity musia zachytiť mladých, aby neušli

Štefan Luby, bývalý dlhoročný predseda Slovenskej akadémie vied, fyzik, ktorý posúva vpred nanotechnológie, oslávil 6. mája 80 rokov. Aj napriek tomu, že sme ho v otázkach vracali do minulosti, zakaždým sa zahľadel dopredu, do budúcnosti, a prináša optimizmus.

22.05.2021 06:00
Štefan Luby, prednáška Foto:
Fyzik Štefan Luby.
debata (9)

Žijete v Bratislave. No poďme najprv na Liptov. O rieke Belá, jednej z posledných divočiacich riek na Slovensku, ste písali v Rodinnej kronike. Aké spomienky sa vám k tejto rieke viažu?

Vyrastal som vo Vitálišovej vile v Liptovskom Hrádku. Je to miestna dominanta podobne ako Štróblova vila v Kráľovej Lehote. K rieke sme mali asi päť minút. Belá je moja rieka nielen v Liptovskom Hrádku, ale v celej dĺžke okolo 35 kilometrov vrátane Kôprového a Tichého potoka v rovnomenných dolinách, ktoré sa v nej zlievajú. Tam som zbieral maliny a čučoriedky a videl som aj medveďa. Stalo sa, že zhltol vedierko nazberaných plodov.

V Liptovskom Hrádku na hrádzi popri Belej sa behalo a inak športovalo, pri rieke sme kládli ohníky a opekali slaninu, v Belej som sa naučil plávať. To treba vysvetliť. Vyhĺbili sme si v hlbšej časti na pravom brehu válov dlhý asi 10 až 15 metrov, široký a hlboký asi meter. Voda sa tu rýchlo valila, bola studená. Kým som sa odhodlal spustiť sa v tejto „rizni“, tak som sa zhlboka nadýchol. Postupne som si uvedomil, že keď sa človek nadýchne, tak sa neponorí. Archimedov zákon bol vraj objavený vo vani a znova objavený v Belej.

Ovplyvnila Belá vaše neskoršie rozhodnutie venovať sa fyzike?

To ešte na prebudenie záujmu o fyziku nestačilo, ale keď mi niekto povedal – ja neviem plávať, tak som sa opýtal – a dýchať vieš? Ľudia sa topia, lebo kričia, metajú sa, kým sa nepripravia o všetok vzduch a potom klesnú na dno.

Je Belá dôležitá pre vás dodnes? Vraciate sa často na Liptov?

Keď sa vraciam z Tatier, chodievam na diaľnicu okolo Troch studničiek, cez Podbanské, Pribylinu, Vavrišovo a Liptovský Hrádok. Mimochodom, v Pribyline je pozoruhodný kostol architekta Milana Michala Harminca. Pri Vavrišove bojoval roku 1709 vo Švihrovskej bitke ako prívrženec Fraňa II. Rákociho môj predok, kurucký plukovník Juraj Luby. Vtedy už podľahli cisárskemu vojsku. Ale bol aj víťazom, v roku 1703 dobil Oravský hrad. V Liptovskom Hrádku zaparkujem pri hrade a prejdem sa po Lubyho lúke, pomenovanej na počesť môjho otca profesora Štefana Lubyho staršieho, právnika, rodáka z Hrádku. Je to miesto memorovania osobností. Otec sa síce narodil v Hrádku pri Váhu, ale prechádzal sa popri Belej.

Je to stále tá istá rieka a stále tá istá krajina, ako si ich vybavujete z detstva?

Rieka sa príliš nezmenila, ak si odmyslíme, že takéto bystré toky menia koryto. Odpady z pribúdajúcich hotelov a chát si však do nej cestu nájdu. Krajina sa zmenila, až priveľmi. Nie však tak, aby sa krásne kúty Liptova znehodnotili. Liptovskej Mare dávam pardon. Pekne sa na ňu pozerá zo skanzenu nášho Archeologického ústavu SAV na Havránku, léna môjho priateľa archeológa Karola Pietu.

SAV / Veda / Čítajte viac SAV spustila grantový program Impulz, má pritiahnuť novú generáciu vedeckých lídrov

Celá krajina, celá planéta prechádza zásadnou zmenou, klimatickou. Pôsobili ste ako delegát 7. rámcového programu EÚ so zameraním na bezpečnosť. Venovali ste sa aj klíme?

Keď som v civilnej bezpečnosti v Bruseli začínal, bolo to v roku 2004, záujem sa sústredil na terorizmus. Postupne pribudla bezpečnosť hraníc, infraštruktúry, kybernetická kriminalita, odolnosť spoločnosti. Klimatická zmena tu expressis verbis (explicitne, pozn. red.) nefiguruje, ale prelína sa s väčšinou programov. Ide hlavne o hrozbu rastúcej migrácie v dôsledku dezertifikácie pôdy. Ohrozená je subsaharská oblasť Sahel. S klímou súvisí stúpajúca hladina morí a 44 percent svetovej populácie žije do 150 km od pobrežia. Dnes sa už operuje s pojmom klimatický utečenec. Situáciu treba riešiť pri zdroji problémov. V tom je konsenzus. Odhady klimatickej imigrácie do Európy sú na úrovni desiatok miliónov, operuje sa aj s väčšími číslami.

A môžu v súvislosti s klimatickou zmenou pomôcť nanotechnológie?

Dve prvoradé úlohy nanotechnológií v riešení problémov rozvojového sveta sú zabezpečiť bezpečnú pitnú vodu, ktorá chýba vyše jednej miliarde ľudí, a lacnú solárnu energiu. Nanoriešenia sú známe, treba nájsť finančné zdroje. Pandémia bude tieto programy odsúvať.

Na prednáškach o nanotechnológiách ste zdôrazňovali, že sa musí pri nich zapojiť aj filozofia, etika. Prečo?

Nanotechnológie, okrem toho, že sú dobrodením, nesú aj určité hrozby. Trhové aplikácie nejdú ruka v ruke s toxikologickým výskumom, štúdiom potenciálnych zdravotných ohrození, kontrolou prieniku do súkromia, ochranou duševného vlastníctva. Je tu hrozba rozširovania medzery medzi bohatými a chudobnými. Honba za ziskom sa snaží druhú stranu mince prehliadať, dokonca aktivity brzdiť. Tribúnou problémov je časopis Nanoethics koncernu Springer. Nájdeme tam stovky článkov ktoré situáciu pranierujú a ponúkajú riešenia. Ako konkrétny príklad uvediem kritiku uvedenia kozmetiky proti UV žiareniu s nanočasticami oxidu titaničitého v roku 2010, ktoré nezabezpečilo kontrolu a trvalé hodnotenie vplyvov.

S čím ďalším ľudstvu v budúcnosti pomôžu nanotechnológie?

Nanotechnológia, to je vlastne hnutie, ktoré preniká všetkými vedami a technológiami a ťaží zo zmenšovania rozmerov materiálov a štruktúr. Zvyšuje to ich povrch prepočítaný na hmotnosť, teda reaktivitu, zvyšuje sa aj pevnosť, spoľahlivosť, klesá spotreba energie. Príklady aplikácií sú pevnejšie a trvanlivejšie materiály, nové kompozity, zlepšené lieky, nové typy fotovoltických článkov, káblov, citlivejšie senzory, filtre na dekontamináciu vody a iné produkty.

Ako sa tej montážnej dielne budeme postupne zbavovať? Ešteže dnes sa dá vo všetkom vyhovoriť na pandémiu.
Štefan Luby

Hlavné aplikačné sféry sú medicína, odpadové vody a životné prostredie a obnoviteľné zdroje energie. Nanotechnológie prešli v priebehu uplynulých dvadsiatich rokov z názvov firiem do názvov výrobkov, prípadne predpona nano už nefiguruje ani tam, rovnako ako pri integrovaných obvodoch nefiguruje slovo kremík. Svedčí to o dobre zakotvenej aplikačnej ére. To vôbec neznamená, že výskum nenapreduje. Príkladom je vlajkový projekt Európskej komisie Grafén za jednu miliardu eur. Globálny trh v nanotechnológiách bol okolo 55 miliárd dolárov v roku 2020 a zdvojnásobiť by sa mal v priebehu šesť až sedem rokov.

Raz ste povedali, že veda je optimistická životná filozofia. Čo si z tejto pozitívnej optiky môžu vziať nevedci?

Na túto tému som mal pred mnohými rokmi príhovor na novoročnom koncerte SAV. Už to, že veda sa pozerá dopredu, nám napovedá, že vedci hľadia na život optimisticky. Okrem toho sú to ľudia, ktorí majú v prevažnej väčšine zmysel pre humor i sebairóniu. Nerozhádže nás výrok typu – nemyslím si, že na iných planétach je inteligentný život, veď prečo by sa mali líšiť od tej našej? – ktorým sa zaskvel britský zabávač Bob Monkhouse. Vedci vydávajú Časopis nereprodukova­teľných výsledkov a udeľujú paralelné Nobelove ceny. Získali sme ju už aj pre Slovensko. To sú však námety aj pre „nevedcov“. Treba sa inšpirovať.

Už v roku 2013 ste použili výraz, že „Slovensko sa zmenilo na montážnu dielňu". To ešte pri Nitre nestála automobilka Jaguar. Je šanca, aby bolo Slovensko niečím iným?

Pri našich hospodárskych problémoch po roku 1990, či už pri východiskovej privatizácii a inflačnom cunami alebo počas finančnej a ekonomickej krízy, ktorá sa začala v roku 2009, nám ekonómovia hovorili, že už vidia svetlo na konci tunela. Ja na to, zrejme už ide vlak so zahraničným investorom. Riešiť problémy pomocou zahraničného kapitálu je rýchle, dá sa to stihnúť počas jedného volebného obdobia, a o to ide. V poriadku, ale paralelne treba rozvíjať a využívať náš domáci potenciál. A to je beh na dlhšiu trať. A nikto to za nás neurobí.

Európska komisia nás napomína, že treba viacej investovať do vedy a výskumu, ale záväzná legislatíva v tejto oblasti v Európe neexistuje. Len také hrozenie ukazovákom. Viac pozornosti sa venuje žiarovkám a podobným komoditám. Postupne som dospel k názoru, že Bruselu tento stav vyhovuje.

V prvom období po revolúcii sme mali v rámcových programoch úľavy a výhody, spomeňme napríklad program Go west. Dnes už v súťaži o projekty platí nekompromisná konkurencia. Vďaka štrukturálnym fondom sa náš výskumný rozvíja a konkurencieschop­nosť rastie, alfou a omegou sú však kvalitné univerzity. Les zachytí vlahu, aby nám neodtiekla, univerzity musia zachytiť mladých, ktorí nám utekajú do zahraničia, v prvom rade do Českej republiky. Tam sa ľahko asimilujú.

K tomu korupcia, komplikované a dlhé výberové konania, politické šarvátky typu čím horšie, tým lepšie. Ako sa tej montážnej dielne budeme postupne zbavovať? Ešteže dnes sa dá vo všetkom vyhovoriť na pandémiu.

remišová Čítajte viac Na podporu excelentných inovačných projektov pôjde z eurofondov takmer 26 miliónov eur

Ste čestným členom Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied. Zohrajú nanotechnológie významnú úlohu aj v budúcnosti lesníctva, poľnohospodárstva či potravinárstva?

S nanotechnológiami v poľnohospodárstve a lesníctve sa počíta pri zvyšovaní úrodnosti pôdy a pomalom dávkovaní hnojív, v dekontaminácii pôdy pomocou rozličných nanočastíc, napríklad aj magnetických, v použití širšieho sortimentu senzorov na monitorovanie stavu rastlín i zvierat. V potravinárstve je tiež viacero tém ako kontrolované uvoľňovanie živín, spracovanie, sušenie a rehydratácia potravín, spracovanie odpadov, recyklácia obalov.

Vlani vyšla knižka Slovenské vesmírne odysey, ktorú ste editorsky pripravili spolu s Branislavom Peťkom. Na akej knihe pracujete teraz?

Píšem memoáre. Aj keď v anglickej literatúre sa tvrdí, že práve toto nerobí džentlmen okrem toho, že nehrá na gajdy. Ale už na to mám čas. Budú sa volať Akadémia naša národná. Po roku 1990 sa akadémii nedarilo, mali sme obavy, že sa rozparceluje do iných rezortov. Stretol som vtedajšieho ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského, pýtam sa ho, čo si o tom myslí. On vraj, že sa nemám obávať, akadémia je predsa národná inštitúcia, ako aj Národné divadlo. Kto by si ju trúfal zrušiť. Odvtedy nosím tento názov v hlave.

Okrem povinnej jazdy po histórii Slovenskej akadémii vied po roku 1990 zaraďujem do nich aj kapitoly ako vtipy a anekdoty z vedy a techniky, pri vzniku ktorých som bol, bude tam Guinessova kniha rekordov dosiahnutých vo výskume akadémie. Aby to nebolo suchopárne. Teda pamäti pre ľudí a nie pre historikov. Príklad – zdrojom veselosti v mojom živote bol nestor nášho pôdohospodárstva a milovník umenia profesor Ján Plesník. O mne hovoril – je to taký dobrý fyzik, že by mohol byť aj agronómom. Ale dúfam, že sa mi podarí aj tretie a rozšírené vydanie môjho „Nanosveta na dlani“, tentoraz v angličtine.

Foto: ARCHÍV ŠTEFANA LUBYHO
Štefan Luby (1941), fyzik
  • Bol predsedom SAV v rokoch 1994 až 2009.
  • Venuje sa nanotechnológiám a nanoetike.
  • Je nositeľom Pribinovho kríža 1. triedy a štvornásobným držiteľom Doctor honoris causa.
  • Je autorom stoviek vedeckých prác, životopisných portrétov a esejí, cestopisných čŕt, aforizmov.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #SAV #nanotechnológie #Štefan Luby