Andrej Barát: Víťaz Novinárskej ceny bráni medvede

Dlhoročný redaktor denníka Pravda získal prestížne ocenenie. Porota súťaže Novinárska cena 2020 mu udelila cenu v kategórii Najlepšia reportáž.

, 25.05.2021 06:00
Andrej Barát, reportér, redaktor, ekológia Foto:
Andrej Barát v ťažkom lesnom teréne počas prípravy jednej zo svojich reportáží. Snímka je z lavínového žľabu v Nízkych Tatrách. Za Barátom sú už len zvyšky pralesa Kilianka, čo je následok rozsiahlej ťažby dreva v národnom parku.
8

„Niekoľko rokov dozadu som dostal v Pravde zadanie písať aj o počasí. Zaujímalo ma, či za výraznými zmenami môže byť človek. Postupne som začínal chápať, ako je človek závislý od prírody. Vracali sa mi pritom zážitky z detstva. Videl som v minulosti nádherné časti prírody, o ktorej teraz odborníci hovoria, že tak vyzeral ideál – puto medzi človekom a prírodou, ktoré sme začali strácať," odpovedá Andrej Barát na otázku, kedy a prečo sa začal pravidelne venovať ekologickým témam.

Čo obsahovo považujete za najdôležitejšie vo vašom víťaznom príspevku?

Išlo o tri reportáže, ktoré som poslal do súťaže. Chcel som v nich upozorniť na to, že Slovensko má stále prostriedky, ako môže tlmiť klimatickú krízu. Sú jednoduché: nachádzajú sa v lesoch, ktoré zadržiavajú vodu, v riekach, ktoré môžu pomáhať nielen proti suchu, ale aj proti povodniam. Tretia reportáž sa venovala Demänovskej doline, kde sa prelínali lesy a rieky. V tomto texte som chcel poukázať na to, aké bolestivé je pre mnohých ľudí, čo sa deje s krajinou, ktorú si zamilovali. V prípade Demänovskej doliny je ohrozený dokonca unikátny jaskynný systém, ktorý sa utváral milióny rokov. Dodnes mi rezonuje jedna varovná veta.

Aká?

Výborný človek, jaskyniar Pavol Herich, povedal, že čo príroda tvorila milióny rokov, človek dokáže zničiť za pár desaťročí. Jeho slová sa dajú pochopiť a uvidieť na vlastné oči v Demänovskej doline.

Ekologickým témam sa intenzívne venujete už niekoľko rokov. Kedy vás zaujala ochrana prírody?

Možno niečo vo mne čakalo, kedy sa týmto témam začnem venovať. Mal som starých rodičov nielen na Slovensku, ale aj na Ukrajine. Dedko na Slovensku ma sprevádzal po lesoch v okolí Tribeča a rozprával mi, ako tam pásol kravy, keď bol chlapec. Chodievali sme tam zbierať huby. Veľmi dobre si z detstva pamätám, ako ho hnevalo, čo spôsobuje necitlivá ťažba dreva. Krásne lesy mu totiž mizli pred očami. Na Ukrajine som obdivoval meandrujúcu rieku Sejm a v jej okolí úžasné rozprávkové dedinky s vyrezávanými bránami a s maľovanými priečeliami domov. Pásli sa husi a kozy, boli tam studne. Pamätám si, ako ma dedo brával do pekárne a kupoval mi ešte horúce pirohy s kapustou a mäsom ako dar tejto úžasnej krajiny a potom – neskôr – pribudol nový rozmer.

Aký?

Niekoľko rokov dozadu som dostal v Pravde zadanie písať aj o počasí. Zaujímalo ma, či môže byť človek za výraznými zmenami. Postupne som začínal chápať, ako je človek závislý od prírody. Vracali sa mi pritom zážitky z detstva. Videl som v minulosti nádherné časti prírody, o ktorej teraz odborníci hovoria, že tak vyzeral ideál – puto medzi človekom a prírodou, ktoré sme začali strácať.

rieka, stromy, korene Čítajte viac Zničme rieky, aby sme ochránili pýchu

Píšete aj o zvieratách v lesoch. Mali ste napríklad v prílohe Víkend denníka Pravda zaujímavú reportáž o vlkoch. Čo si myslíte o iných šelmách? Konkrétne o kontroverznom odstrele takzvaných nebezpečných medveďov?

Požičal by som si slová Jaroslava Slašťana, ktorý je vedúci Zásahovému tímu pre medveďa hnedého. Výstižne povedal, že problémom Slovenska nie je celkový počet medveďov, ale koľko z nich majú na svedomí ľudia. Problémové sú tie medvede, ktoré človek naučil chodiť vyjedať ku kontajnerom.

Dá sa to aj konkretizovať?

V Západných Tatrách poznám jeden hotel, kde majú na stenách zavesených veľa fotografií s medveďom. Počul som debatu majiteľov s niektorými návštevníkmi. Vedúci hotela im dávali rady, kedy môžu zbadať medveďa: bude v noci za budovou pri kontajneroch, môžete si urobiť skvelé fotografie. Hovorí to za všetko… Ak niekto láka niekoho, aby takto videl medveďa, je to nehorázne.

Výborný človek, jaskyniar Pavol Herich, povedal, že čo príroda tvorila milióny rokov, človek dokáže zničiť za pár desaťročí. Jeho slová sa dajú pochopiť a uvidieť na vlastné oči v Demänovskej doline.

Na druhej strane sa upozorňuje, že medvede sú na Slovensku premnožené…

…nie je to tak, nemôže to byť pravda.

Prečo?

Lebo medveďov je vždy len toľko, aká je úživnosť ich prostredia. Ak ju ľudia zvyšujú tým, že nezabezpečujú odpadkové koše, že prikrmujú zver aj tam, kde to nie je potrebné, že sadia niekde kukuricu, kde sa predtým nepestovala, tak sa nikto nemôže čudovať, že počet medveďov je taký, aký je. Zaujímavú skúsenosť mám z Tichej doliny v Západných Tatrách.

Akú?

Už dlhší čas je tam počet medveďov stabilný. Pýtal som sa zoológov, ako je to možné.

Čo vám povedali?

Vysvetlili mi, že je to dané úživnosťou prostredia, a že či už v spoločenstve medveďov, alebo vlkov to funguje tak, že sa nepremnožia ako hmyz. Dokonca poľovníci hovoria, že ich najkrajšie trofeje pochádzajú z oblastí, kde sa vyskytujú vlky.

Prečo?

Lebo vlk vlastne geniálnym spôsobom manažuje jeleniu zver a medveď, ktorý je tiež šelma, sa súčasne podieľa na tom, ako prostredie v lesoch vyzerá. Výsledky vlkov v pestovaní jeleňov v Karpatoch boli lepšie, ako keď sa toho ujali poľovníci sami a začali puškou vykonávať nápravu prírody. Toto napísal v 40. rokoch 20. storočia Julius Komárek, zakladateľ československého poľovníckeho výskumu.

les, prales, Jalovecká dolina Čítajte viac Nádhera vyvážená zlatom. Posledná pevnosť bez cesty

Odbočme do súkromia. Ako sa správate k prírode v osobnom živote?

V prvom rade musím povedať, ako ma potešila moja manželka s našimi dvomi deťmi. U nás v byte sa vďaka nim objavil kompostér s dážďovkami. Takže nevyhadzujeme biologické zvyšky stravy. Kompost nám poskytuje skvelé hnojivo. Pokiaľ sa dá, jazdím v meste čo najčastejšie na bicykli; žijem v Nitre. Dôsledne sa pozeráme v obchodoch s potravinami na to, čo si chceme kúpiť. Nekupujeme preto napríklad cesnak z Ázie ani jablká zo zahraničia či paradajky z Afriky. Snažíme sa kupovať si zeleninu i ovocie zo Slovenska. Niekedy si doma vypočujem, že som prílišný ekologický puntičkár…

…prečo?

Keď sme išli odstrániť z bytu nejaký starší nábytok, tak som si povedal, že by bola škoda všetko odniesť do odpadkov. Dajaké kúsky dreva som zužitkoval tak, že som z nich urobil poličky. Bol to môj miniatúrny príspevok k tomu, aby sa ušetril nejaký strom v lese, ktorého časť by padla za obeť kúpe drevenej výbavy nášho bytu.

Demänovská dolina, skaza Čítajte viac Pohľad na Demänovskú dolinu: Lámanie duše

© Autorské práva vyhradené

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
8 debata chyba
Viac na túto tému: #reportáž #prestížne novinárske ocenenie #ekológia