Táto krajina nie je pre mladých?

Titulok je parafrázou filmu Táto krajina nie je pre starých, ktorý nakrútili bratia Coenovci. Je to drsná fikcia. Drsné však je, že veta z titulku nie je fikciou, ale naznačuje realitu o Slovensku. COVID-19 možno najmenej ohrozoval mladých ľudí, ale ukazuje sa, že pandémia výrazne podlomila práve ich fyzické aj duševné zdravie a - naštrbila budúcnosť.

, 27.06.2021 06:00
Michal Šimečka, Foto: ,
Michal Šimečka.
28

Zhovárali sme sa s výskumníkom a europoslancom Michalom Šimečkom (Progresívne Slovensko), viceprezidentom liberálnej frakcie Renew Europe, ktorý spoločne so sociologičkami Veronikou Fishbone Vlčkovou a Michaelou Šedovič zozbierali analýzy dôsledkov pandémie na mladých ľudí na Slovensku.

Slovensko sa počas pandémie vykašľalo na mladých. Vláda zabudla na deti. Školy ostali na okraji záujmu. Podobných tvrdení sa nahromadilo viac, v médiách, nehovoriac o sociálnych sieťach. Je za tým len frustrácia, alebo to potvrdzujú aj fakty?

Jednoznačne to potvrdzujú fakty. Slovensko malo spomedzi štátov Európskej únie najdlhšie zatvorené stredné školy. Podobné je to aj pri širšom porovnaní so štátmi OECD. Nebolo to preto, že pandémia na Slovensku bola iná, alebo že by vírus bol na Slovensku nebezpečnejší. Bolo to vedomé rozhodnutie politikov, že sa školy zatvárali ako prvé a otvárali ako posledné. Veľa to vypovedá o tom, ako sa u nás pristupuje k vzdelaniu, k mladým, je to v štatistikách. Aj ostatné štáty sa ocitli v rovnakej situácii ako Slovensko, no mnohé si povedali, že je dôležité udržať deti čo najdlhšie v škole, nech už to vyzerá akokoľvek. Boli si vedomí rovnakých rizík. Slovenská vláda sa však rozhodla, že deti nechá doma.

No dobre, ale rozbehli sa viaceré podporné schémy.

Môžeme sa zhovárať o tom, či ich bolo málo alebo veľa. Slovensko patrilo všeobecne v oblasti podporných schém počas pandémie k tým najmenej štedrým krajinám. Skôr však ide o to, že dosiaľ neexistuje schéma, ktorá by sa špeciálne venovala ekonomickej pomoci mladým ľuďom. Pritom už dnes vieme, že následky pandémie na mladých ľudí, ich život aj ekonomické príležitosti môžu byť obrovské a dlhodobé.

V čom konkrétne?

Štát napríklad neprišiel so schémou, ktorá by sa snažila udržať na vysokých školách študentov, ktorí zvažujú ukončenie štúdia len preto, že stratili brigádu a nemajú si školu z čoho platiť. Títo študenti nemajú ani len nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorá by im pomohla preklenúť ťažšie obdobie, keďže neodpracovali aspoň dva roky, čo je zákonná podmienka.

Ale nie sú mladí ľudia flexibilnejší ako trebárs takí, čo stratili prácu v päťdesiatke?

Treba si uvedomiť špecifiká ekonomickej situácie mnohých mladých na Slovensku. Prichádzajú na pracovný trh vo chvíli, keď ešte len ukončili školu, nielen vysokú. Práve teraz, počas pandémie, mal pre mnohých nastať moment, keď mali naštartovať svoju kariéru. No stratili ho. Teraz je pre nich omnoho ťažšie vrátiť sa na pracovný trh, lebo mnohí nemajú zázemie, nemajú vôbec nič našetrené, nemajú sociálne väzby z predchádzajúceho zamestnania, ktoré by im uľahčili nájsť si novú prácu. Takže v mnohom je to práve pre mladých náročnejšie. Nehovoriac o tom, že počas pandémie bolo silno zasiahnuté práve odvetvie, ktoré zamestnáva najviac brigádnikov. Služby, reštaurácie, kaviarne, kaderníctva, hotely. Pandémia disproporčne zasiahla mladých ľudí. No štát zatiaľ neprišiel so žiadnou cielenou pomocou.

Môžu mladí v ešte väčšom počte opúšťať Slovensko?

Dáta dlhodobo ukazujú, že ide o státisíce ľudí. A teraz aj vzhľadom na to, že mladí môžu byť znechutení, môže narastať počet tých, čo sa rozhodnú odísť. Často som sa zhováral so študentmi medicíny. Veľa z nich plánuje odísť do Česka, do Nemecka.

Štefan Luby, prednáška Čítajte viac Štefan Luby: Les chytí vodu, aby neodtiekla. Univerzity musia zachytiť mladých, aby neušli

Ale to pravdepodobne súvisí skôr s platmi.

Jedna vec sú platy. Ale to vôbec nie je ten najhlavnejší dôvod. Ide najmä o spôsob, ako sa k vám ako k mladému človeku správa štát. Či vám dáva nejaké možnosti, alebo vám skôr hádže polená pod nohy.

O aké prekážky ide?

Dozvedel som sa napríklad, že študenti medicíny musia v mnohých nemocniciach platiť za prax. Považujem to za absurdné! Veď je to súčasť ich štúdia. Aby si nemocnice za to nechali platiť od študentov? To je niečo, čo by mala hradiť fakulta. A skôr študenti by predsa mali dostať zaplatené za prácu, ktorú počas praxe v nemocnici odvedú. Ide len o jeden detail, no poukazuje na celkový problém.

Čo to znamená pre krajinu?

Že Slovensko nemá budúcnosť. Ak tu mladí ľudia nevidia perspektívu, a obzvlášť po korone, ak majú pocit, že štát o nich nestojí, že si ich nechce udržať, a to sa netýka len vysokoškolákov, tak je to zjavný signál. Kde inde máme hľadať budúcnosť než v mladých ľuďoch? Ktorí by tu mohli študovať, zamestnať sa, zakladať firmy, mohli byť hnacím motorom inovácií, ekonomiky, mohli posúvať celú spoločnosť vpred. No odídu. A teraz dajme bokom fiškálne, ekonomické náklady, hoci budú obrovské. Domnievam sa, že najmä spoločenské dôsledky budú masívne. Vidno to dobre v krajinách, z ktorých odchádzajú mladí, že sú v úpadku. Z Rumunska, Bulharska utiekli mnohí, obe krajiny politicky stagnujú. To najcennejšie, čo každá krajina má, nie sú nerastné suroviny, ale ľudia.

Je fakt, že na Slovensku sa rozbieha nebezpečný trend. Výrazne rastie nezamestnanosť mladých, počas pandémie narástla o štvrtinu, už je dvakrát vyššia ako v Česku. Súvisí to najmä s pandémiou?

Príčiny sú dlhodobejšie, no je to spôsobené aj koronou. Pretože ako som už spomínal, najviac zasiahnuté boli práve tie odvetvia, kde boli sústredení mladí ľudia. Je dôležité, čo s tým urobíme v tejto chvíli. Lebo títo ľudia sa práve teraz rozhodujú, či odídu, alebo to ešte skúsia na Slovensku. Aj relatívne malý príspevok môže znamenať veľký prínos, môže zmeniť ich rozhodovanie. Preto by napríklad mladí ľudia do 30 rokov, ktorí stratili prácu a nestihli byť ešte dva roky na pracovnom trhu, predsa len mali mať nárok na dávku v nezamestnanosti. Toto by sa malo zmeniť. Nie je to veľa. Nie je to drahé. Pre niekoho to môže byť impulz, aby zostal. Ešte bude mať chvíľu z čoho žiť a skúsi si znova nájsť prácu. Takisto by sa mohli pre brigádnikov upraviť odvody.

Ako?

Aby sa zvýšil základ, z ktorého sa neplatia odvody. Dnes je to 200 eur, malo by sa to zvýšiť na 400 eur. Pre štát to nie je drahé. Pre mladých to môže byť presne tá pomoc, ktorá v kritickom momente pomôže, prakticky, ale aj symbolicky, že štát sa o nich zaujíma. Mnohí mladí ľudia sú práve od brigádnických príjmov závislí.

Nie je to však prvý raz, čo sa zvyšovala nezamestnanosť mladých. Podobný vývoj zaznamenali viaceré európske krajiny aj na začiatku globálnej ekonomickej krízy v roku 2008. Dá sa z toho poučiť?

V tom sa ukázala rozdielnosť sociálnych systémov. Niektoré dokázali v kritických momentoch zachytiť mladých do záchrannej siete, ako napríklad Nemecko a štáty severu. No v štátoch juhu, v Grécku, v Španielsku sa to celkom nepodarilo a problémy dodnes pretrvávajú. Poučenie však podľa mňa tkvie v tom, že kríza je cyklická. Už čoskoro budeme zažívať oživenie ekonomiky, nakoniec tie pracovné miesta opäť budú, ak nepríde silná tretia vlna pandémie, tak sa vrátime k ekonomickému rastu. Navyše sa blížia stimuly od Európskej únie. Teraz je však kľúčové pomôcť mladým preklenúť kritické obdobie. Aby nezanevreli na Slovensko. Inak sa môžu rozhodnúť odísť. Zo školy, z krajiny. Alebo môžu spadnúť do pasce chudoby.

Študentská rada vysokých škôl urobila ešte vlani v júni prieskum, podľa ktorého takmer štvrtina študentov a študentiek potrebuje finančnú pomoc, inak nedokončia školu. Počíta sociálny systém s tým, že mladí ľudia sa môžu ocitnúť bez práce a tým aj bez šance doštudovať vysokú školu, dotiahnuť svoj potenciál?

Doplním, že až 70 percent študentov musí pracovať, aby utiahli nájom alebo internát. Ak im vypadne príjem, alebo ak ich rodičom vypadne príjem, nebudú môcť dokončiť školu. Nie preto, že by boli slabí študenti, že by ich škola nebavila, ale preto, že nebudú mať peniaze. Pravda je taká, že potrebné nástroje už existujú. Nemusíme znovu vynachádzať koleso. Už dnes si môžu študenti brať pôžičky z Fondu na podporu vzdelania. Ale veľmi málo študentov ich využíva.

Prečo?

Pretože sú zaťažené trojpercentným úrokom. To je pre mladých ľudí, ktorí počítajú každé euro, drahé. Ide to proti samotnému účelu pôžičky – aby nemuseli opustiť univerzitu len preto, že sú vo finančnej núdzi. Tieto pôžičky by mali byť bezúročné a mali by mať upravenú možnosť odkladu splátok. Zo štatistík napríklad vieme, že keď na Slovensku niekto kvôli nejakej krízovej situácii ukončí vysokú školu, tak je oveľa menšia šanca, že sa k štúdiu neskôr vráti. V zahraničí je toto percento vyššie.

Štát by sa mal snažiť pomôcť práve týmto ľuďom – aby mohli dokončiť školu, aby mohli naštartovať kariéru, aby ich to nevyhodilo niekam inam. Opäť, je to opatrenie, ktoré nestojí štát veľké peniaze. Peniaze vo fonde sú, len pôžičky nesmú byť také drahé. A študenti o tejto možnosti musia zároveň vedieť, dnes je totiž len málo propagovaná. Ďalšie, ešte lacnejšie opatrenie je skryté v predĺžení štúdia.

študentky, meškanie, beh, škola Čítajte aj Aké sú naše vysoké školy?

V čom presne?

Ak dnes študujete dlhšie, ako je predpísané obdobie, tak musíte platiť. Lenže práve teraz si pre pandémiu veľa ľudí bude chcieť predlžovať štúdium. Niektoré slovenské univerzity im už teraz vychádzajú v ústrety a odpúšťajú im aspoň v nejakej miere platby za predĺženie štúdia. Toto by malo platiť plošne a dlhšie obdobie, aby človek nebol v strese, že keď náhodou nedokončí ročník, bude musieť platiť. Ale je tu jeden vážny problém. Všetky tieto veci, o ktorých sa zhovárame, sú veľmi úzko prepojené s duševným zdravím.

Čo máte na mysli?

Ako mladí ľudia vnímali globálnu krízu? Mnohí ju subjektívne prežívali ako svoje vlastné zlyhanie. Mnohí museli z finančných dôvodov ukončiť školu, a hoci to nebola ich chyba, pripisovali si to ako osobný neúspech. Rada mládeže Slovenska urobila vlani prieskum, kde im vyšlo jedno závažné zistenie. 20 percent mladých, ktorí dnes žijú s rodičmi, tak pred pandémiou nežilo.

Čo to znamená? Títo ľudia boli na ceste za samostatnosťou, za kľúčovým životným úspechom, no museli sa vrátiť k rodičom. Stočili to v rozhodujúcom momente, keď možno už uvažovali o vlastnej rodine, a zrazu sa museli vrátiť. Toto ich muselo výrazne duševne zasiahnuť. Ako o sebe teraz asi zmýšľajú? Prieskumy ukazujú, že mladí ľudia, tínedžeri aj vysokoškoláci, sú zraniteľnejší voči úzkostiam a depresiám ako starší ľudia. Sociálna izolácia na nich doľahla oveľa ťažšie. Tobôž, ak museli zostať tak dlho doma, lebo školy boli zavreté.

Aké dáta to dokazujú?

Počty mladých ľudí, ktorí sa hlásili na linky pomoci. A najmä počty ľudí, ktorých si na linkách pomoci nemohli vôbec vypočuť. Podľa dát z centier vieme, že nedokázali obslúžiť desaťtisíce ľudí, nedokázali im vyhovieť, lebo boli preťažení. A tomuto by sme sa mali venovať. Dnes je celkovo problém dostať sa k psychoterape­utovi. V niektorých častiach Slovenska sa čaká tri, štyri mesiace len na úvodné vyšetrenie. Môžete si zaplatiť súkromného terapeuta, ale to je pre mnohých ľudí finančne nemožné. Preto navrhujeme, aby štát zaviedol 150-eurové poukážky, aby každý, kto má pocit, že potrebuje pomoc, mohol mať tri až päť sedení u psychoterapeuta.

Ale kto bude tie sedenia poskytovať? Podľa dostupných údajov je na Slovensku priemerne jeden psychológ na 15 škôl. Nie detí, ale škôl. Teda v prepočte je to jeden psychológ na asi 6 000 žiakov. Na vysokých školách je nepomer ešte väčší, jeden psychológ na 50-tisíc ľudí.

To je naozaj nedostatočné aj v normálnom období, nieto v čase, keď je epidémia psychických problémov. Vo väčších mestách, v lepších školách psychológovia sú. Je to veľmi nevyrovnané. Sú školy, kde to funguje skvele a psychológovia sú obrovskou pomocou pre žiakov a učiteľov, ale sú školy, kde sa psychológ objaví raz za týždeň. Na hodinu.

Áno, je to akútny problém. Štát by mal pomôcť, mal by do toho dať zdroje, mal by pomôcť vyškoliť potrebných ľudí, takých, o ktorých sa môžu mladí oprieť. Viacero žiakov sa dnes učí horšie než predtým, nebavia ich mimoškolské aktivity, nevedia sa dostať zo stavov úzkostí, strachu a stresu, ktoré zažívali počas sociálnej izolácie. Často sú to veci, ktoré možno vyriešiť pár sedeniami. No ak sa im pomoc neposkytne včas, tak sa problémy desaťtisícov ľudí môžu stať chronickými.

deti, dieťa, týranie, smútok, depresia,
	samovražda Čítajte aj Pandémia má negatívny vplyv na duševné zdravie mládeže, tvrdia nemeckí odborníci

Ale kde tých potrebných ľudí zobrať?

Nevyrobíte tisíce psychoterapeutov na počkanie. Ale štát by si to mal určiť ako prioritu. Do systému poukážok by sa mohli zapojiť aj súkromní psychológovia, aj pre nich by to mohlo byť zaujímavé. Ide o to dostať k čo najväčšiemu počtu mladých ľudí a čo najrýchlejšie aspoň nejakú terapiu.

Slovensko predsa spustilo národný projekt Pomáhajúce profesie v edukácii detí a žiakov II. Za 82 miliónov má v školách vzniknúť 3 011 pracovných miest, pre asistentov učiteľa, špeciálnych pedagógov, ale aj pre školských psychológov. Nestačí to?

Ide to správnym smerom, no neviem, či to vyrieši akútny problém. Okrem iného v rámci tohto projektu našlo prácu zatiaľ iba asi desať psychológov na stredných školách. Štát by mal do toho nasmerovať viac zdrojov, malo by to mať väčšiu prioritu. Je dôležitá zmena prístupu. Samozrejme, kľúčoví sú učitelia, ale podporný tím psychológov predstavuje nezastupiteľnú súčasť školy. Práve spolupráca psychológa, učiteľa a rodiča je niečo, čo je kľúčom nielen k vzdelaniu, aby sa deti dobre učili, ale aj k tomu, aby sa v škole dobre cítili. A toto je na Slovensku stále nedocenené. Nemala by existovať škola, kde žiak nemá prístup k školskému psychológovi.

Ako sa s tým vyrovnali iné krajiny?

Kvalitné školstvo netvorí len veľa kvalitného učiva, ale aj spomínané dobré prostredie, na ktorom sa podieľa podporný tím, vrátane psychológov. To je dlhodobo kľúčom k úspechu krajín, ktorých žiaci vykazujú dobré výsledky v medzinárodných testoch, a v ktorých aj Slovensko hľadá inšpiráciu, napríklad na severe. Ale to kľúčové opatrenie, ktoré tieto krajiny v čase pandémie urobili, a ktoré pomohlo psychickému zdraviu žiakov, bolo, že školy boli otvorené. Viete, keby sa aspoň trochu umožnilo žiakom na Slovensku chodiť do školy. Hoci za prísnych bezpečnostných opatrení. Keby sa mohli aspoň trochu stretnúť so spolužiakmi. Vytrhlo by ich to z izby, kde sedia za počítačom. Malo by to obrovský pozitívny vplyv. Nie je náhoda, že štáty, ktoré považujeme za vzory vo vzdelávaní, si uvedomili, že nielen kvôli samotnej výučbe, ale práve kvôli psychickému zdraviu žiakov je dôležité nechať školy otvorené.

Výpadky vo vedomostiach a kompetenciách navrhujete riešiť rovesníckym vzdelávaním. Na diaľku. Ako si to predstavujete?

Ide o jednoduchý nástroj, ktorý dokáže aj na diaľku prepojiť tých študentov, ktorí sú ochotní doučovať a tých, ktorí sa v niektorom predmete potrebujú zlepšiť. Práve tento rovesnícky prístup je dôležitý. Nemôžete všetko nechať na učiteľov, sú preťažení. Je fakt, že akokoľvek sa školy snažili a niekde deti poctivo presedeli všetky predmety za obrazovkami, všade bude nejaký výpadok učiva. Rovesnícke vzdelávanie môže pomôcť dobehnúť zameškané. A zároveň môže pomôcť upevniť vzťahy medzi študentmi.

pocitac, Čítajte aj Mladí Slováci sú v digitálnom prostredí sebaistí

Už to tak niekde funguje?

Tento inovatívny projekt celkom úspešne prebieha v Rakúsku, Česku a Nemecku. Sú na to aplikácie, ktoré by sa mohli používať na Slovensku. V Rakúsku sa zapojilo 20-tisíc žiakov z 380 škôl. Asi 5 000 študentov týždenne to využíva. Je to niečo, čo nestojí veľa, nejde o žiadnu masívnu systémovú reformu, ktorú bude treba roky implementovať. Dá sa to využiť ako pilotný projekt. Ak to funguje v Česku, v Rakúsku, neexistuje dôvod, prečo by sa aj Slovensko nemohlo niečoho takého zúčastniť.

Všetky podobné projekty však navrhujú, koordinujú a realizujú dospelí. Čo ak by mali práve žiaci možnosť rozhodovať o projektoch, dokonca o rozpočtoch? Žiaci by rozhodli, na čo sa použijú peniaze a pre koho.

Presne tak. A ono to už funguje. Ide o participatívne rozpočty. Majú veľký úspech v Česku, v Portugalsku. Je to niečo, čo umožní mladým ľuďom v školách získať kompetencie navyše. Ukazuje sa, že je naozaj dôležitý pocit, že mladí môžu autonómne rozhodovať o tom, ako bude vyzerať školské ihrisko, ako budú vyzerať vnútorné priestory, majú svoj hlas. Dáva to mladým ľuďom priestor na uvedomenie si zodpovednosti. Musia o tom premýšľať. Čo by bola najlepšia investícia? Aké sú možnosti? Koľko to stojí? Oplatí sa to? To sú presne zručnosti, aké chceme, aby mladí ľudia mali. A zároveň to buduje vzťahy, posilňuje kolektív. Debatujú o tom spoločne. Opäť to mieri na problém, ktorý stále rezonuje po vlaňajšom rozbehu pandémie – sociálna izolácia.

Vyskúšalo sa to už aj na Slovensku?

Presne k tomu existovala pilotná dotačná schéma, v Trenčianskom, Trnavskom, ale aj Bratislavskom samosprávnom kraji. Ale pre pandémiu sa musela zastaviť. Pričom ide o projekt, ktorý by práve teraz mladým ľuďom pomohol.

Profesorka sociálnej psychológie Andrea Madarasová Gecková vlani vyslovila jeden postreh. Mladí ľudia boli na Slovensku od začiatku obviňovaní zo šírenia vírusu. Preto sa zatvorili školy. No keďže boli zatvorené, mladí ľudia a deti sa na šírení podieľali najmenej. Veľmi ich to traumatizovalo. Mala by sa spoločnosť ospravedlniť?

Omnoho dôležitejšie ako kajanie sa a ospravedlňovanie sa je poskytnúť pomoc. Myslím si, že dnes si už každý na Slovensku uvedomuje, že zatvorenie škôl na také dlhé obdobie bolo chybou, ktorá nás môže stáť veľa. A ktorá bude stáť veľa celú jednu generáciu. Pre mladých, ktorí boli zasiahnutí najviac, museli zostať doma, prišli o prácu, možno prídu o šancu dokončiť vzdelanie, práve pre nich by sme mali v horizonte niekoľkých týždňov prijať opatrenia, ktorými im to aspoň trochu vykompenzujeme. A toto by bol zároveň spôsob nie ospravedlnenia, ale uvedomenia si, že to pre mladých bolo ťažké obdobie.

Michal Šimečka (1984), eurposlanec

  • Magisterské a doktorandské štúdium v oblasti politických vied absolvoval na Univerzite v Oxforde.
  • Bol poradcom českého ministra zahraničných vecí.
  • Pôsobil ako výskumný pracovník v Ústave medzinárodných vzťahov v Prahe.
  • Písal pre britský denník Financial Times.
  • Je viceprezidentom frakcie Renew Europe a podpredsedom hnutia Progresívne Slovensko.
Michal Šimečka
Michal Šimečka. Autor: ARCHÍV MICHALA ŠIMEČKU

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
28 debata chyba
Viac na túto tému: #žiaci a študenti #vzdelávací systém #odchod do zahraničia #michal šimečka