Marek Kuchta: Slovensko nemá národný park. Je odvaha to zmeniť?

Deväť pokladov, deväť národných parkov, ktoré nám môže závidieť celý svet! Preskúmajte ich toto leto! Aj takto lákajú niektoré cestovky a zľavové portály na dovolenku na Slovensku. Skutočnosť je však taká, že žiaden zo slovenských národných parkov by vo svete neobstál. Žiaden totiž nespĺňa vo svete rešpektované pravidlá Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN). Ministerstvo životného prostredia ohlásilo veľkú reformu, jednu z najzásadnejších od vzniku Slovenskej republiky, ktorá má ambíciu posilniť národné parky. Nie je však táto reforma šitá horúcou ihlou? A čo ak prídu o prácu stovky ľudí? Pýtali sme sa koordinátora kampane Osloboďme národné parky Mareka Kuchtu.

, 08.07.2021 06:00
Marek Kuchta, výskum, úsmev Foto:
Marek Kuchta počas výskumu pralesov Remote Primary Forests.
2

Možno túto reformu označiť za jednu z najväčších v krajine za posledných 30 rokov?

Zatiaľ je táto reforma len ohlásená, počkajme na prvý realizovaný krok. No ak by sa to skutočne podarilo, tak prinajmenšom z pohľadu ochrany prírody by išlo o revolučnú vec. Pretože pri národných parkoch ide o nezanedbateľné územie, asi 6,5 percenta územia Slovenska. Ak by sa naozaj podarilo dať väčšiu časť tohto územia do bezzásahu a príroda by sa ponechala sama na seba, bolo by to prelomové.

V čom?

Pretože dnes nemáme žiadne veľkoplošné funkčné a nedotknuté ekosystémy. Toto by mohol byť začiatok. A bola by to aj veľmi dobrá správa pre ekologickú budúcnosť krajiny aj s ohľadom na klimatickú krízu a schopnosť krajiny vyrovnať sa s klimatickou krízou. No treba pripomenúť, že Európska únia požaduje v rámci novej stratégie biodiverzity vyčleniť z územia krajiny až 10 percent prísne chránených území do roku 2030. Takže aj keby sa táto reforma podarila, stále budeme mať rezervy.

Ešte stále budeme mať málo územia, kde bude môcť príroda nerušene pôsobiť?

Národné parky nebudú ani po reforme celé v prísnej ochrane. V tej bude iba jadrová zóna. Na začiatku, keď sa uskutoční zonácia, to bude 50 percent. V priebehu nasledujúcich 10 až 30 rokov by sa to malo zvýšiť na 75 percent. Takže sa až tak nepriblížime k požadovaným 10 percentám. Preto prichádzajú do hry aj ďalšie územia mimo národných parkov. Aj vo zvyšku Slovenska treba zlepšiť ochranu prírody, aj vo voľnej krajine.

Tatry, Pieniny, Poľsko, hory Čítajte viac Slovensko má až 9 národných parkov, najmenší má rozlohu iba 37,5 km2

Máte na mysli rieky a mokrade?

Rieky sú jedným z najhorúcejších kandidátov, lebo sú prirodzenými biokoridormi a zároveň patria k najzanedbáva­nejším prvkom slovenskej krajiny. Mokrade sú takisto extrémne dôležité, takže aj toto je oblasť, kde by sa mala aplikovať prísnejšia ochrana.

Tak si skúsme podrobne prebrať aspoň prvý krok reformy, ktorého sa týka aj aktuálny poslanecký návrh v NR SR. Štátne pozemky v národných parkoch by sa mali previesť z ministerstva pôdohospodárstva na ministerstvo životného prostredia. Je to správna cesta?

Áno. Aj z nášho pohľadu predstavuje základ celej reformy. Pretože ak nebudú správy národných parkov spravovať vlastné pozemky, skutočné národné parky nemôžu existovať. Dnes tieto pozemky spravujú iné subjekty, ktorých ciele sú úplne inde, než je poslanie národných parkov. Ide najmä o lesohospodárske subjekty, ktoré sa zameriavajú na ťažbu dreva s cieľom vytvárania zisku. To sa úplne bije s účelom národného parku. Vyriešiť sa to dá jedine tak, že pozemky bude spravovať národný park. Kde na prvom mieste stojí ochrana prírody a prírodných procesov.

Ale je ministerstvo životného prostredia pripravené, personálne, technicky, pojať správu takýchto rozsiahlych území?

Proces neprebehne zo dňa na deň, nejaký čas to potrvá. Tak je to bežné všade vo svete, kde sa odohráva transformácia na skutočný národný park podľa kritérií IUCN. Môže to byť 10 až 30 rokov, za tento čas sa dajú podmienky zabezpečiť a riadne nastaviť.

No dobre, ale čo ľudia, ktorí doteraz pracovali v národných parkoch pre Lesy SR, podieľali sa najmä na hospodárení v lese, na ťažbe dreva. Čo ak prídu o prácu?

Ide o najdôležitejšiu otázku. Toto je kľúčová časť reformy. Musí byť a aj je prvoradý záujem, aby ľudia, ktorých sa to dotkne, neprišli o prácu. Ministerstvo prijalo záväzok, že prevezme celý lesnícky personál, ktorý dnes na území národných parkov pracuje. Áno, zredukuje sa ťažba, ktorá bola pôvodne s cieľom maximalizácie zisku. No miesto toho sa môže veľmi rýchlo začať hospodáriť na úplne iných princípoch, s cieľom ochrany prírody a zlepšovania prírodnosti lesov. Bez toho, aby došlo k strate pracovných miest.

Lesníci neprišli o prácu. Aj takto teraz robia,... Foto: MAREK KUCHTA
lesník, tablet, práca Lesníci neprišli o prácu. Aj takto teraz robia, menej namáhavo, s tabletmi v ruke.

Takže v národných parkoch sa bude naďalej hospodáriť? Len inak?

Súvisí to s prechodným obdobím, počas ktorého sa bude zväčšovať jadrová zóna. Tá by mala vzniknúť čo najskôr a mala by zaberať polovicu národného parku. Okolo nej bude B zóna, alebo prípravná zóna na bezzásah. Práve v tej sa bude hospodáriť tak, aby sa približovala prírodnejšiemu stavu, aby mohla byť o nejaký čas presunutá do bezzásahu. V tejto zóne sa môže robiť manažment, ktorý zlepší jej prirodzenosť. Napríklad sa odstránia tie druhy stromov, ktoré tam nepatria. Budú sa sčasti odstraňovať lesné cesty. A potom je tu ešte C zóna.

Ako sa bude spravovať?

Predstavuje ochranné pásmo, ktoré hraničí s pozemkami a lesmi susediacimi s národným parkom. V tejto zóne môže a bude musieť prebiehať ťažba, aby sa zamedzilo šíreniu drevokazného hmyzu do okolitých lesov. Táto ťažba bude musieť prebiehať rýchlo a okamžite, aby ochrana fungovala. Tiež sem spadajú pozemky, ktoré sú obhospodarované, napríklad pastvou, a k územiu národného parku historicky patria.

No predsa, nemôže sa stať, že niektorí ľudia prídu o prácu?

Vysvetlím to na príklade. Ak niekto pracuje v národnom parku, dosiaľ sa podieľal na ťažbe dreva a dnes má 40 rokov, tak bude mať istú prácu aj v rámci prechodného obdobia. Bude môcť dokončiť pracovný pomer až do dôchodku, v tom istom národnom parku. S tým, že aktivity budú rôznorodejšie, ako len starostlivosť o les v B-zóne či v nárazníkovom pás­me.

Navyše vzniknú ďalšie pracovné príležitosti – starostlivosť o chodníky, zabezpečovanie ich priechodnosti, budovanie nových chodníkov. Tie chodníky pritom môžu byť sofistikovanejšie, podobne ako je to v zahraničných národných parkoch, kde ponechávajú padnuté stromy a hľadajú spôsoby, ako ich prechod atraktívne vyriešiť.

Ďalšou novou príležitosťou je stráženie. Práve títo lesníci, ktorí tu dosiaľ pracovali a poznajú svoje územia najlepšie, by mohli byť vhodnými strážcami. Tí, ktorí si na to trúfnu, môžu sprevádzať. Možností je viacero, a najmä, núka sa im práca, ktorá nebude taká náročná a vratká, aj pokiaľ ide o samotný zárobok.

Náučné chodníky vedú cez kalamitu. Foto: MAREK KUCHTA
les, náučný chodník, kalamita, popadané stromy, národný park Náučné chodníky vedú cez kalamitu.

Zarobia rovnako?

Toto je už na ministerstve, aby vytvorilo také podmienky, aby boli prinajmenšom rovnaké, aké majú lesnícki pracovníci dnes, aby nedošlo k zhoršeniu. V každom prípade, črtá sa tu veľká výhoda oproti súkromnému sektoru, kde je to veľmi premenlivé a nestále. Ceny dreva sa rýchlo menia, mení sa dopyt, to všetko sa odráža aj na dopyte po práci. Títo ľudia teraz môžu získať stabilné zamestnanie v spojení s národným parkom, s aktivitami, ktoré v ňom majú prebiehať. Toto môže byť výhodou oproti klasickému zamestnaniu v lesníckej oblasti.

Ale zhováral sa niekto pred reformou s týmito ľuďmi, vysvetľoval im to niekto?

Ako sme videli na príklade Muránskej planiny, nebolo to dobre odkomunikované. Verím, že sa to pretavilo do poučenia. Na Muránskej planine sa postoj k zonácii medzičasom údajne zlepšuje. Samozrejme, bolo by lepšie, ak by komunikácia prebiehala v regiónoch aktívnejšie. Aby sa včas podchytili kľúčové obavy a mohli sa jasne vyvrátiť. Treba to aktívne riešiť.

Jednu z takých obáv majú obce. Boja sa výpadku obecných daní, ktoré boli spojené s hospodárskymi lesmi. Čo s tým?

Ministerstvo má nástroje aj finančné možnosti, ako to riešiť. Navyše z pohľadu celkových plánovaných investícií do národných parkov v tomto prípade ide o „malú“ sumu – dokopy podľa mojich informácií asi 1,5 milióna eur, čo sa dá pokryť z prostriedkov envirofondu. Ministerstvo požiadalo v rámci plánu obnovy o prostriedky v rádovo vyšších sumách, ktoré sa majú použiť na reformu ochrany prírody aj na transformáciu národných parkov. Rezort bude mať k dispozícii zásadný objem prostriedkov, aby sa toto mohlo riešiť.

Iniciatívu Osloboďme národné parky podporilo vyše 16-tisíc ľudí. Pripravovali ste ju už nejaký čas, nezávisle od reformy, ktorú predložilo ministerstvo. Aký je váš cieľ?

Našou úlohou je pracovať s verejnosťou. Pretože vieme, že skutočné národné parky sú oveľa väčším prínosom pre krajinu, ľudí, región. Radi by sme tieto veci dostali aj do povedomia ľudí, pre ktorých je stále veľa vecí nejasných. Ktorí neveria, že môžu z toho nakoniec profitovať, že to v konečnom dôsledku bude pre ich región lepšie. Napríklad, že zamestnanosť na rovnakom území môže byť oveľa vyššia, ako keď sa tam robí iba lesné hospodárstvo. Aj podľa skúseností zo zahraničia je zamestnanosť oveľa vyššia, ak je tam skutočný národný park, ktorý funguje podľa medzinárodných kritérií.

Nie je však celá táto reforma chystaná prirýchlo? Bez predchádzajúcej širšej debaty so všetkými zainteresovanými?

Treba to vnímať v kontexte. Na reformu sa čaká 30 rokov! Ak budeme čakať ďalej, tak sa nezrealizuje nikdy. Všetky tie kritické veci, ako prevzatie lesníckeho personálu, kompenzácia obecných daní, je potrebné mať pripravené. Ale reformu treba odštartovať a menej kritické veci sa môžu riešiť postupne. Nie je to tak, že by sa začalo vo vzduchoprázdne. Existuje viacero reformných konceptov, od ktorých sa dá odraziť.

Tak skúsme byť konkrétnejší. Už sa niekde v zahraničí podobný obrat udial a bol úspešný?

Odohral sa všade tam, kde vznikli skutočné národné parky. Čerstvým príkladom je nemecký Schwarzwald, Národný park Čierny les. Je veľmi mladý, vznikol iba v roku 2014, a je to prvý národný park spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko. Dovtedy žiaden národný park nemali. Dnes zamestnáva zhruba 120 ľudí. A existuje tam celá škála rôznych pracovných pozícií. Od sprievodcov, rangerov (strážcov), cez výskumný personál, administratívny personál, personál v návštevníckom centre. A pracujú tam aj lesníci!

Nemci to nechali po ničivom orkáne Lothar v... Foto: MAREK KUCHTA
národný park Čierny les Nemci to nechali po ničivom orkáne Lothar v roku 1999 na prírode. Toto je výsledok. Na fotke je jadrová zóna mladého Národného parku Čierny les.

Čomu sa venujú?

Robia presne tie práce, o ktorých sme hovorili. Nedávno som tento park navštívil a stretol som v nárazníkovej zóne práve partie lesných robotníkov, ktorých prevzal pod seba národný park. Boli to páni, ktorým bolo už vyše 50. Veľmi si novú prácu pochvaľovali, vyzerali spokojne, mali perfektné vybavenie. Už nerobili ťažké práce. Venovali sa najmä identifikovaniu stromov, ktoré napadol podkôrny hmyz, starali sa o chodníky. Lesníci sa stále pohybovali v národnom parku, ale bez toho, aby ich práca bola nebezpečná a namáhavá. Naďalej sa pritom zaoberali lykožrútom a boli na to hrdí.

Ako to myslíte?

V porastoch zaznačovali stromy, ktoré mali byť do týždňa spracované. To bola ich prvoradá úloha v revíri. Dobre sa pritom poznajú s vlastníkmi lesov, ktoré susedia s národným parkom, a snažili sa svoje územia spravovať tak, aby sa lykožrút ďalej nešíril. Bolo to pre nich vecou prestíže a dobrých vzťahov. Takže – môže to fungovať.

A čo ďalšie príklady?

Nemecký Národný park Bavorský les. Takisto proti nemu panovala obrovská vlna odporu, aj počas prvých desiatok rokov jeho existencie. Dnes je to príkladný model, ako sa to má robiť a ako dokáže národný park pozdvihnúť celý región. Predtým tam boli pracovné miesta len v lesnom hospodárstve. Dnes je tam zhruba desaťnásobne viac pracovných miest.

No ak sa presunú pozemky pod ministerstvo životného prostredia, neochromí to štátnych lesníkov, ktorí hľadajú spôsoby, ako zarábať aj na niečom inom ako na dreve?

Jednak, nič také, čo ste naznačili, sa nedeje. A po druhé, treba jednoducho povedať, že národné parky tu nie sú pre biznis štátnych lesov. Lesné pozemky musia patriť pod národné parky, bez toho sa skutočné národné parky nedajú robiť.

Už viackrát ste naznačili, že Slovensko nemá ozajstné národné parky. V čom je problém?

Existujú medzinárodné kritériá, ktoré stanovila svetová autorita v oblasti ochrany prírody – IUCN. A v nich sa píše, že ciele národného parku sú – ochrana prirodzenej biodiverzity a prírodných procesov, plus vzdelávanie a rekreácia. Tieto ciele sa musia napĺňať na 75 percentách územia národného parku. U nás je to priemerne iba 20 percent! Takže sme veľmi vzdialení od cieľa. Na Slovensku je to úplne naopak. V 75 percentách územia národných parkov sa normálne hospodári, stavia, nie je tam nedotknutá príroda, ktorá by sa chránila pred zásahmi ľudí.

Počasie, teplo, snežienky Čítajte aj Pokuta za zničenie či odtrhnutie chránenej rastliny je aj vyše 9900 eur

Ako je to v zahraničí?

V Nemecku sa používa koncept národný park vo vývoji. Žiaden totiž nedosahuje 75 percent, ale už sa k nim približuje. O túto transformáciu nám ide. Najbližšie k cieľu je Národný park Bavorský les, v jeho prípade je to 72 percent. Podobný proces prebieha v Česku na Šumave, aj tam sa zvyšuje podiel jadrovej zóny. V Rakúsku spĺňa kritériá šesť národných parkov.

Čím ďalším by sa mohli inšpirovať slovenské národné parky?

Stačí sa pozrieť na hociktorý zahraničný park, ktorý spĺňa kritériá IUCN. Základom mozaiky je návštevnícke centrum. Už to môže byť obrovským zážitkom, môže pomôcť pochopiť procesy v národnom parku. A zároveň robí marketing celej oblasti. Odtiaľ sa môžu dostať ľudia k ďalším atrakciám. Ďalší kľúčový prvok spočíva v sprevádzaní, čo je poslaním národného parku. Je to jeden a sto, keď idete po chodníku sám, a keď vás sprevádza skúsený znalec prírody, ktorý vás upozorní na úžasné veci, ktoré by ste mohli v lese prehliadnuť. Národný park predstavuje silnú značku. Nejde tu len o partnerské reštaurácie, ubytovanie, ale aj o potraviny z daného regiónu, ideálne z ekologického hospodárstva. Vzdelávanie. Toto sú základné veci, ktoré poskytuje každý moderný národný park. A to som nespomenul ešte jeden čoraz významnejší prvok. Ekosystémové služby.

Môžu národné parky významne zarábať na uhlíku a vode?

Národné parky môžu byť veľkými hráčmi v oblasti poskytovania ekosystémových služieb, zadržiavania a poskytovania vody, záchytu uhlíka. Funguje to tak, že neobhospodarované lesy s vyšším stupňom prírodnosti zachytávajú uhlík aj vodu efektívnejšie. Európska únia plánuje mechanizmy, vďaka ktorým sa bude majiteľom lesov platiť za zachytávanie uhlíka. Toto by mohla byť časť biznis modelu pre národné parky. Nedávno vyšla monografia Hodnota ekosystémov a ich služieb na Slovensku (napísal ju Ján Černecký a kol., pozn. red.). Takže tieto veci sú zmapované. S tým, ako sa bude zvyšovať prírodnosť v národných parkoch, bude sa zvyšovať hodnota ich ekosystémov. Mohli by výrazne pomôcť krajine – generovali by značné financie. Ale ešte je tu niečo, čo som dosiaľ nezmienil a čo sa väčšinou v debate o národných parkoch nespomína. Liečebný potenciál.

Ako to pretaviť do biznis modelu?

Pre veľkú časť populácie majú národné parky rekreačno-liečebný význam. Existuje veľa štúdií, ktoré opisujú, čo sa deje s organizmom, so psychikou pri kontakte s neporušenou prírodou. V Južnej Kórei budujú sieť takzvaných „healing forests“, liečivých lesov. Sú ich desiatky! Možno do toho zapojiť zdravotné poisťovne. Vo Fínsku sa už dnes predpisuje pobyt v lesoch pre určité diagnózy. A napokon, také niečo dobre fungovalo aj u nás, veď Vysoké Tatry boli spočiatku klimatickými kúpeľmi, pobyty sa hradili z prostriedkov zdravotného poistenia, nesmieme na to zabúdať.

traktor, Bielovodská dolina, príroda,
	ničenie, ochrana Čítajte viac Kto ničí viac? Neporiadny turista alebo poriadny pilčík?

Proti prevodu štátnych pozemkov sa ozvali aj súkromníci. Konkrétne Únia regionálnych združení, ktorú zastupuje Milan Ovseník. Len pred pár dňami sa stal vedúcim zboru poradcov nového ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana. Máte s ním veľký problém, prečo?

Pán Ovseník je známy tým, že vystupuje proti celej myšlienke, aby sme mali skutočné národné parky. On by chcel prírodné parky. V tých však neplatia prísne kritériá, môže sa v nich ťažiť, tak ako hocikde inde. Z pohľadu súkromného vlastníka ide o stav, ktorý si určite želá. Ale iné je to z pohľadu celej krajiny. Potrebujeme úplne inú škálu ekosystémových služieb, potrebujeme veľké prepojené ekosystémy. A len ak sú chránené veľké celky, tak tieto ekosystémy dokážu zabezpečovať komplexné ekosystémové služby. Takže nie je dobre, aby sa v týchto lesoch ťažilo. Národné parky sú na to, aby sme mohli chrániť prírodu na veľkých plochách. To však pánovi Ovseníkovi a ľuďom, ktorí stoja za ním, nehrá do karát. O tom, že tento záujem je vehementný, svedčí aj fakt, že získal pozíciu na vysokých miestach.

Nie je však záujem súkromných vlastníkov legitímny?

Určite je. Treba ho zohľadniť. Treba s nimi rokovať a ponúkať riešenia. Toto by malo robiť ministerstvo životného prostredia. Ale priamo s vlastníkmi, nie s pánom Ovseníkom, ktorý tvrdí, že ich zastupuje.

A čo im môže ministerstvo ponúknuť?

Vlastníci, ak chcú, môžu zostať pri starom. No okrem toho majú na výber tri modely. Prvým je kompenzácia za to, že nebudú v lesoch hospodáriť. Túto ujmu dostanú vyplatenú každý rok a je v rovnakej výške ako tržby za drevo. Zrazu nebudú závislí od toho, či napadne sneh, či sa dostanú do porastu, jednoducho vždy dostanú zaplatené. Sú to peniaze za prakticky žiadnu námahu. Druhým je výmena pozemkov za iné, ktoré ležia mimo prísne chráneného územia národného parku, kde môžu hospodáriť bez obštrukcií. Treťou možnosťou je odkúpenie.

Ale k týmto možnostiam existuje istá nedôvera.

Je na ministerstve, aby tieto modely aktívne ponúkalo, možno aj s nejakým mediátorským tímom. Treba vytvoriť príklady, že to funguje. Keď vlastníci uvidia niekoho vo vlastných radoch, kto sa na to dal, začnú sa o to viac zaujímať.

rastlinka Čítajte aj Viac ako 150 druhom rastlín na Slovensku hrozí vyhynutie

Minister sa Ovseníka zastal, vy tvrdíte, že má blízko ku konšpirátorom­. Prečo?

Často používa pojmy ako zoštátnenie, vyvlastnenie či dokonca arizácia súkromných pozemkov. Týmto straší súkromných vlastníkov, čo štát na nich chystá. Sú to úplné nezmysly! Nikto nič také neplánuje a ani na to nie sú zákonné možnosti. Všetky modely, ktoré som spomínal, sú dobrovoľné. A po ďalšie, ak niekto používa pojem arizácia, je to maximálne urážlivé pre ľudí, ktorí ju zažili. Uráža tým aj ľudí, ktorí hľadajú seriózne riešenia, pokúšajú sa o seriózny dialóg s vlastníkmi. Tieto praktiky sú absolútne neprijateľné. Ak si minister berie poradcu, ktorý sa neštíti takejto stratégie, ide o naštrbenie odbornosti jeho zázemia.

Celý čas sme spomínali pozitívne príklady zo zahraničných národných parkov. A čo predsa len tie slovenské?

Fascinuje ma, že Slovensko na rozdiel od mnohých západných krajín ešte stále má zvyšky pralesov a starých lesov. Aspoň na malých územiach sa zachovali tie čarovné miesta, ktoré majú obrovskú hodnotu. Keď do nich človek vojde, akoby prišiel do inej dimenzie. Keď si predstavíme, že toto by nemuselo byť v malých fliačikoch, ale na veľkých plochách, bolo by to niečo úžasné. Viete, čo je podľa prieskumov hlavný dôvod, pre ktorý ľudia navštevujú národné parky? Chcú vedieť, čo sa stane, keď necháme prírodu žiť svojím životom. Toto tam tých ľudí najviac priťahuje. Sám národný park dáva najlepšiu odpoveď, o čom má byť.

Marek Kuchta (1982)

Analytik

  • Študoval na Ekonomickej univerzite vo Viedni a na Richmondskej univerzite v USA.
  • Viac ako desať rokov pôsobil ako manažér v oblasti digitálneho marketingu vo Viedni.
  • Ako terénny pracovník sa podieľal na doposiaľ najrozsiahlejšom výskume pralesov v Európe – Remote Primary Forests, projekte Katedry ekológie lesa Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe.
  • Je koordinátorom kampane Osloboďme národné parky, ktorá vznikla pod záštitou iniciatívy My sme les, občianskeho združenia PRALES a dalších 26 ochranárskych organizácií.
  • Bol organizátorom žilinskej odnože hnutia Fridays for Future, za čo im Amnesty International udelila v roku 2019 cenu Veľvyslanec svedomia.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
2 debata chyba
Viac na túto tému: #národný park #národné parky