Krkavce: Múdre vtáky so zlou povesťou

Vrany, havrany a ďalšie krkavcovité vtáky mnohí ľudia dodnes považujú za škodcov. Ich úloha v prírode je pritom dôležitá a sú nesmierne inteligentné. O tom, ako veľmi im krivdíme a čím všetkým dokážu prekvapiť, nám porozprávala Monika Gálffyová, biologička Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Pre Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch pripravila výstavu Havrany a ich príbuzní, ktorú možno navštíviť do konca júla.

, 18.07.2021 06:00
3
Havrany sú dnes bežnou súčasťou mesta. Foto: Robert Hüttner, Pravda
Havrany, vrany, vrana Havrany sú dnes bežnou súčasťou mesta.

Nie je to tak dávno, čo sa krkavcovité vtáky netešili práve najlepšej povesti. Ľudia ich plašili a kántrili. Aký obraz o nich máme dnes?

Žiaľ, aj v súčasnosti ich verejnosť u nás vníma skôr negatívne. Najčastejšie o nich počujeme v súvislosti s havranmi čiernymi (poľnými), ktoré vo viacerých mestách vytvárajú hniezdne kolónie a dosť prekážajú miestnym obyvateľom hlavne tým, že sú hlučné a špinia okolie. Aj z toho dôvodu a tiež kvôli povesti, že ničia hniezda spevavcov, bažantov a mladé zajace a že spôsobujú škody na poľnohospodárskych plodinách, ich, žiaľ, aj v súčasnosti ľudia prenasledujú a ničia ich hniezda.

Biologička Gemersko-malohontského múzea Monika... Foto: Maroš Detko
Monika Gálffyová Biologička Gemersko-malohontského múzea Monika Gálffyová s jedným z vystavovaných exponátov.

Negatívne vnímajú aj krkavce, ktoré výnimočne napadnú na paši mladé ovce. No a keďže sa týmto druhom podobajú aj vrany, tiež ich vnímajú skôr negatívne. V prírode má však každý živočích svoje miesto. Tak je to aj s havranmi a ostatnými krkavcovitými vtákmi. V ekosystéme majú nezastupiteľnú úlohu pri odstraňovaní kadáverov uhynutých živočíchov, prispievajú k rozširovaniu drevín mimo lesov, napríklad sojky „sadia“ duby a orešnice borovice limby, keď si žalude a limbové oriešky schovávajú na zimu. Ich hniezda využívajú mnohé druhy dravých vtákov.

Krkavcovité vtáky tvoria niekoľko druhov. Mnohí ľudia vedia, že existujú havrany, krkavce, vrany, kavky či straky, ale často si ich pletú. Ako ich odlíšiť?

Na Slovensku hniezdi osem druhov krkavcovitých vtákov – krkavec čierny, vrana popolavá, vrana čierna, havran čierny, kavka tmavá, straka obyčajná, sojka obyčajná a orešnica perlavá. Dva-tri druhy z nich, ktoré sú celé čierne, sa dajú pomýliť. Krkavec čierny je z nich najväčší, má rozpätie krídel približne 1,3 metra a čierne perie s kovovým, modrým leskom.

Havran poľný je o dosť menší. Jeho perie sa leskne skôr do fialova a telo pôsobí „hranatejším“ dojmom. Dospelé jedince ľahko spoznáme podľa lysiny – holého svetlého miesta okolo zobáka. Tretím celkom čiernym krkavcovitým vtákom na Slovensku je vrana čierna. Hniezdi len veľmi vzácne na juhozápade v oblasti od Žitného ostrova po Záhorie. Na rozdiel od havrana pôsobí oblejšie a chýba jej lysina pri zobáku. Havrany poľné hniezdia v kolóniách aj niekoľkých stoviek jedincov a zdržiavajú sa väčšinou v kŕdľoch, vrany hniezdia jednotlivo.

Rozlíšiť zvyšných päť druhov je pomerne jednoduché. Vrana popolavá je veľká ako vrana čierna, prípadne havrany, na rozdiel od nich má však telo špinavosivé. Trošku podobná je kavka tmavá, ale je o niečo menšia. Má sivé telo, čierne krídla, čiernu čiapočku a výrazné sivomodré oči. Straku obyčajnú pozná asi každý, má dlhý stupňovitý chvost a čierno-biele sfarbenie. Sojka obyčajná je z našich krkavcovitých vtákov najpestrejšia a ľahko ju spoznáme podľa výraznej modrej plochy na krídlach a bieleho trtáča. Orešnica perlavá obýva hlavne ihličnaté lesy, má hnedé telo zdobené bielymi bodkami a tmavú čiapočku.

Krkavcovité vtáky

Krkavcovité vtáky, ktoré žijú na našom území.

Fotogaléria
Krkavec čierny
Havran čierny
+5Vrana popolavá

Krkavcovité vtáky vynikajú inteligenciou. Čo všetko dokážu?

Máme dôkazy, že si dokážu spomenúť na minulé udalosti, rozoznávajú ľudí, robia plány do budúcnosti, spolupracujú pri riešení problémov a cielene používajú a vyrábajú nástroje. Pravdepodobne tiež „smútia“ za svojimi druhmi, čo zaznamenali u strák. Pozorovali ich pri forme smútenia, keď k telu zrazeného člena skupiny nosili steblá trávy. V Severnej Amerike krkavce volajú k zdochlinám vlky, ktoré telo otvoria, a tak sa k mäsu a vnútornostiam môžu dostať aj ony. Výrobu nástrojov zatiaľ zaznamenali u vrán kaledónskych, ktoré si pomocou nich vyťahujú zo škár potravu.

vrana Čítajte viac Vrany sú múdrejšie, ako sa predpokladalo. Majú určitú formu vedomia

Havrany a vrany majú aj vynikajúcu pamäť. Vraj si pamätajú ľudí, ktorí im ublížili, aj tých, čo sa k nim správali prívetivo.

Je to pravda. Zatiaľ je to vedecky potvrdené u vrán severoamerických (krátkozobých) a u našich kaviek tmavých. Oba druhy si pamätajú a rozoznávajú tváre ľudí, ktorí ich nejakým spôsobom ohrozovali.

Máte aj vy nejakú skúsenosť, ktorá by potvrdzovala inteligenciu týchto vtákov? Je niečo, čím vás prekvapili?

Inteligenciu im vidíte už na očiach a v tom, ako na vás pozerajú. Počas výskumov aj počas získavania materiálu k výstave som mala viackrát dojem, že nielen ja pozorujem tieto vtáky, ale zároveň ony sledujú a skúmajú mňa a sú zvedavé, čo to vlastne robím. Pri odchytoch a krúžkovaní vtákov sa nám najčastejšie podarí odchytiť sojky, občas orešnice, veľmi zriedka straky. Ostatné sú veľmi ostražité, všímajú si všetko nezvyčajné v okolí a vyhýbajú sa mu. Ak sa vám aj podarí nejakým zázrakom odchytiť do pasce či siete kavku alebo havrana, pravdepodobne sa to už nezopakuje. Negatívnu skúsenosť si zapamätajú a chybu už viac nespravia.

A čím ma prekvapili? Počas návštevy vtáčej nemocnice v maďarskom Hortobágyi sme prechádzali okolo voliér, keď nás niekto pozdravil „Szevasz Negró“. Naokolo nebol nik, len krkavec v klietke, ktorý tak zdraví návštevníkov. Počula a čítala som, že krkavcovité vtáky dokážu napodobniť ľudskú reč, ale že až takto čisto a jasne, to ma prekvapilo.

Čo sa týka inteligencie, niektorí vedci ich dokonca porovnávajú s primátmi či delfínmi. Nie je to prehnané?

Myslím, že to vôbec nie je prehnané. Sú to úžasné vtáky. Zmerať inteligenciu je veľmi náročné, ako pomôcka sa na to u živočíchov používa pomer hmotnosti mozgu k hmotnosti tela. No a pri týchto druhoch je ten pomer veľmi vysoký, porovnateľný s primátmi a veľrybami. A ich správanie, spôsoby riešenia problémov to tiež dokazujú.

Americký psychológ Gordon Gallup v 70. rokoch vytvoril test, ktorým skúmal, či si zvieratá uvedomujú samy seba. Namaľoval im na čelo bodku a postavil ich pred zrkadlo. Keď si siahli na čelo, znamenalo to, že chápu, čí obraz vidia v zrkadle. Šimpanzy a iné opice v teste obstáli. Neviete, ako je to s havranmi či vranami?

Nemám informácie, či sa to skúmalo aj u havranov a vrán, nemeckí vedci však ten problém skúmali u strák, a tie v teste obstáli. Začali si škvrnu čistiť, teda sa v zrkadle spoznali.

havrany Čítajte viac Vrany sú vynaliezavé a poradia si aj v núdzi, tvrdia vedci

Prečo sa taká obdivuhodná inteligencia vyvinula práve u týchto vtákov? Čím si to odborníci vysvetľujú?

Pravdepodobne je to dobrá stratégia na prežitie. Predpokladá sa, že ich inteligencia sa vyvinula konvergentne s inteligenciou ľudoopov, teda nezávisle od nich, no z dôvodu, že čelili podobným selekčným evolučným tlakom. Čiastočne je ich inteligencia spojená s tým, že často vytvárajú väčšie sociálne skupiny, kde je nutné, aby jedince dokázali rozlišovať jednotlivých členov skupiny, poznali ich sociálny status a z hľadiska prežitia je výhodné, aby spolupracovali. Inteligencia a pamäť im tiež umožňujú dostať sa k výživnej potrave, ktorá je ťažko prístupná, a vytvárať si zásoby, čo je z hľadiska prežitia výhodné.

Čo všetko ponúka vaša výstava?

Návštevníkom predstaví krkavcovité vtáky hniezdiace na Slovensku a ich život. Prostredníctvom fotografií a dermoplastických preparátov (vypchatých vtákov) sa naučia rozlišovať jednotlivé druhy, zoznámia sa s ich miestom v prírode a inteligenciou, ale aj s mýtmi, bájkami a poverami, ktoré sa s nimi spájajú. Výstava obsahuje tiež niekoľko interaktívnych prvkov a prostredníctvom niekoľkých hier si návštevníci môžu overiť, či sa už naučili rozlišovať jednotlivé druhy. Realizáciu výstavy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, za čo aj takto ďakujeme.

Jednou z atrakcií výstavy je možnosť, aby si ľudia vyskúšali, aké je to sedieť v hniezde týchto vtákov. O čo ide?

Súčasťou výstavy sú nadživotné makety hniezd krkavca čierneho a havrana čierneho a polobúdky kavky tmavej. Návštevníci si môžu vyskúšať, aké je to byť v hniezde týchto druhov, a môžu sa tak trochu viac vcítiť do ich života.

Na výstave sú k dispozícii aj nadživotné makety... Foto: Martina Oštrom-Mareková
Hniezdo Na výstave sú k dispozícii aj nadživotné makety hniezd krkavca a havrana, ako aj polobúdky kavky tmavej. Návštevníci si tak môžu vyskúšať, aké je to byť v hniezde týchto druhov.

S havranmi či vranami sa v minulosti spájalo i viacero legiend a povier. Môžete o nich povedať viac?

Čierna farba väčšiny veľkých krkavcovitých vtákov ľudí fascinovala už v minulosti. U nás sa krkavce a havrany spájali s úmrtím, čo pravdepodobne súviselo s vierou, že vrany dokázali prekonať hranicu medzi svetom živých a mŕtvych. I z toho dôvodu patrí vrana a havran spolu s kuvikom či divým holubom k vtákom, ktoré sú vraj schopné privolať smrť. Nečakaná prítomnosť vrany alebo havrana v blízkosti domu bola predzvesťou smrti niekoho blízkeho.

Vrana popolavá Foto: Monika Gálffyová
Vrana popolavá Vrana popolavá

Havran sa objavuje tiež v tradičnej medicíne, v rámci ktorej sa pri očných chorobách využívala havrania masť, zmiešaná so šafranom a s ľudskou krvou. Tradične sa tiež verí, že straky sú zlodejky a priťahujú ich lesklé predmety. Štúdie však naznačujú, že trblietavé veci ich nezaujímajú viac ako matné.

S krkavcami sa stretávame aj v Ezopových bájkach, napríklad v bájke Havran a líška alebo v bájke O vrane a krčahu s vodou, kde smädná vrana nájde krčah, na ktorého dne je voda. Vodu však nevie dosiahnuť, preto začne do krčaha hádzať kamienky. Hladina vody v krčahu zapĺňajúcom sa kamienkami stúpne, a tak sa vrana nakoniec dokáže napiť. Nie je to len bájka. Experimentom sa už dokázalo, že vrany sa tak i v skutočnosti dokážu dostať k potrave a vode.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
3 debata chyba
Viac na túto tému: #vtáky #vrany #vrana #krkavec #Havran #Gemersko-malohontské múzeum