Zopár samospráv to vyriešilo už dávno, no mnohé až teraz pristavili k farebnej palete smetiakov nové – hnedé, kde človek vyhodí zvyšky polievok, kosti, šupy a nestará sa. Alebo sa „stará“ – a sťažuje sa na červíky a zápach. Zaujal nás projekt – komunitné kompostovanie na sídlisku, ktoré rozbehla ekonómka Patrícia Krausová v rámci pôsobenia na Sokratovom inštitúte. Tento projekt „nesmrdí“, ale dokonca vonia – človečinou. Nová Dubnica bude možno prvým mestom na Slovensku, ktoré ho zavedie plošne.
Ako sa ekonómka dostane k odpadom na sídlisku?
Keď som si v sedemnástich vyberala vysokú školu, nevedela som, čo by ma bavilo. Išla som na ekonómiu. Je to univerzálne, dá sa s tým uplatniť v rôznych oblastiach. K ekológii a najmä k environmentalistike som si však neskôr našla cestu vďaka spoznávaniu iných krajín. Začala som sa tiež zamýšľať, kam vlastne smerujú všetky tie veci, ktoré vyhodíme do koša. Postupne som spoznala hnutie zero waste (nulový odpad) a aj som sama začala poctivejšie triediť odpad. A najmä – začala som ho minimalizovať. Vytušila som, že práve toto má zmysel. Čo ak by som išla znova študovať, no tentoraz už ozaj niečo, čo by ma naozaj bavilo? A tak som sa ocitla na druhej vysokej škole. Mám 30 rokov, som druháčka na ekológii na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene. Môj odbor je ochrana a využívanie krajiny.
Máte ako ekonómka pragmatickejší pohľad na životné prostredie?
Možno. Študovala som daňovníctvo a financie a mnohé veci pri odpadoch považujem za natoľko prirodzené, že sa nad nimi ani nezamýšľam. Napríklad kompostovanie je perfektný nástroj, ako môže mesto výrazne ušetriť financie. A nielen mesto, celá krajina, jednotlivci.
Ako sa prelína ekonomika s odpadmi?
Keď som sa začala zaoberať kompostovaním, zarazilo ma zistenie, že podľa analýz približne až 45 percent zmesového komunálneho odpadu tvorí biologicky rozložiteľný kuchynský odpad. Na Slovensku podľa štatistík skládkujeme až 87 percent odpadu. Pričom skládkovanie je pravdepodobne nielen najhorší, ale aj najdrahší spôsob nakladania s odpadmi. Podľa smerníc Európskej únie musíme mieru skládkovania znížiť. Takže ak by sme tých 45 percent komunálneho odpadu vedeli vytriediť, mesto by ušetrilo značné financie. Na skládku by posielalo o 45 percent menej odpadu a platilo by výrazne menej za skládkovanie. A vďaka tomu sa môže obyvateľom miest a obcí znížiť poplatok za komunálny odpad.
Až 45 percent zmesového komunálneho odpadu tvorí biologicky rozložiteľný kuchynský odpad. Na Slovensku podľa štatistík skládkujeme až 87 percent odpadu. Pričom skládkovanie je pravdepodobne nielen najhorší, ale aj najdrahší spôsob nakladania s odpadmi.
A naozaj to motivuje ľudí?
Vždy je to kombinácia rôznych faktorov. Niekoho viac motivuje to, že môže pomôcť chrániť životné prostredie. Niekoho naštartuje to, že si zadarmo vyrobí skvelé hnojivo, ktorým je kompost. A niekoho môže primať k zmene aj možnosť zníženia poplatku. Určite to obyvateľov poteší, keď platia nižšie poplatky a dane.
Sú však dane tým správnym nástrojom?
Kľúčová je skôr psychológia. Videla som to na zaškoľovacej schôdzi s obyvateľmi paneláka k nášmu komunitnému kompostéru. Keď sa to obyvateľom dobre podá, keď sa im dobre vysvetlí, čo ideme robiť, prečo to ideme robiť, prečo je to dôležité, čo tým dosiahneme, tak aj bez toho, aby vedeli, že sa im vďaka kompostovaniu raz môže znížiť poplatok, vie ich to motivovať.
Inšpiráciu na komunitné kompostovanie ste našli až v Austrálii. Čo sa prihodilo?
Keď som sa túlala mestami Sydney a Melbourne, natrafila som na komunitné záhrady a komunitné kompostoviská učupené medzi bytovkami. Najprv som sa čudovala, čo to tam majú. Vyvýšené záhony, nejaké rastlinky v meste. Načo? Potom som sa dozvedela o koncepte komunitných záhrad a zapáčilo sa mi to. Povedala som si, toto by bolo skvelé, keby som to videla aj u nás doma, v Novej Dubnici. V Sydney som žila s ďalšími cudzincami v takzvanom share house (ide o typ prenájmu, zdieľaného ubytovania). Zapojila som sa do programu iniciatívy Compost Revolution. Spolupracuje so samosprávami, poskytuje kompostéry do záhrad aj bytov. Tak som jeden zaobstarala do nášho spoločného domu a – učila som spolubývajúcich kompostovať (usmieva sa).
Ako ste tento koncept preniesli do Novej Dubnice?
Spočiatku nijako. Keď som sa vrátila na Slovensko, uvažovala som nad tým, že by bolo super rozbehnúť to aj pred naším panelákom na našom sídlisku. Ale… V tom čase mi mama darovala vermikompostér (dážďovkový kompostér) do bytu. Zrazu som vedela takmer všetok vlastný bioodpad zredukovať. A tak som si vyriešila svoj vlastný problém. Komunitnú záhradu som nechala tak. Až kým som sa neprihlásila na Sokratov inštitút. Okrem účasti na vzdelávacích workshopoch je tam povinnosť pracovať na nejakom verejnoprospešnom projekte, a to bol ten impulz. Napokon stále ma trochu mrzelo, že svoj problém s odpadom som vyriešila, ale ostatní susedia takú možnosť nemali. Takže sa to spojilo a podujala som sa tento koncept otestovať.
Nie je to však výstrel naslepo. Ako sa k vášmu nápadu stavia mesto Nová Dubnica?
Veria, že môj pilotný projekt im môže uľahčiť prácu. Mesto si na ňom chce odpozorovať, čo funguje, čo nie, čo treba zlepšiť. A potom plánujú koncept rozšíriť na všetky sídliská v meste. Bola by som veľmi rada, ak by sa inšpirovali aj ďalšie mestá a obce v okolí.
Mnohé však povinnosť už vyriešili – pristavili k bytovkám hnedé kontajnery.
Áno, ľudia môžu do nich hádzať v rozložiteľných vreckách bioodpad. Na rozdiel od komunitného kompostoviska tam môžu dokonca hádzať aj živočíšne produkty. Aj preto je takýto jednoduchý prístup skvelý, v konečnom dôsledku sa vytriedi viac odpadu ako dosiaľ. No na druhej strane je ochudobnený o všetky tie veci, ktoré môžu rozprúdiť život v susedstve.
Čítajte viac Ako sa starať o kompost a kedy ho už môžeme využiť?
Čo máte na mysli?
Pri komunitnom kompostovaní sa posilnia vzťahy v komunite. V našej bytovke je viacero seniorov. No postupne pribúdajú mladé rodiny s deťmi. Pamätám si, aké bohaté vzťahy so susedmi mali moji rodičia, starí rodičia. Často sa so susedmi stretávali, niečo si požičiavali a teraz mám pocit, akoby sa tieto väzby nevytvárali. Aj príležitostí je menej, ľudia sú stále v práci, uponáhľaní, zavretí doma, ale akoby ani nebol dôvod. A práve toto bol jeden z cieľov, ktoré som si vytýčila. Nechcem len znížiť množstvo odpadu, ale aj povzbudiť komunitného ducha. Ľudia z panelákov sa musia o kompost starať. Spoločne, to je ten kľúč. Pritom sa stretávajú, debatujú, a keď po nejakom čase kompost vyrobia, môžu si ho zobrať domov a použiť na bytové rastlinky. Alebo do vlastnej záhrady. Prípadne do komunitnej záhrady, čo by mal byť druhý krok v našom projekte. A opäť, má to aj ekonomický benefit, ktorý si mnohí ľudia možno neuvedomujú. Ušetria peniaze, ktoré by míňali na kupovanie rôznych hnojív, čo sa predávajú v plastoch. Kompost z komunitného kompostoviska predstavuje kvalitné organické hnojivo. Ľudia vedia, čo doň dali.
Vráťme sa na začiatok. Keď ste ešte len mali v hlave nápad a pred sebou pravdepodobne nedôverčivých spolubývajúcich v Austrálii. Kuchynský odpad nevonia vábne. Ako ste ich presvedčili?
(Smeje sa) Zaškolenie predstavuje dôležitú fázu. Keď som s tým na nich vyrukovala, zľakli sa, že budeme mať po celom dome muchy, hmyz, červy a šváby.
A nemali ste?
Nie. Vysvetlila som im, že ak to budeme robiť poriadne, ak budeme dodržiavať základné zásady kompostovania, nemalo by to ani zapáchať, ani mušky by sa nemali vo veľkom rojiť a nemali by nás otravovať hlodavce. Spodná časť nádoby sa zabezpečuje pletivom. Potom som zobrala nádobku z kuchyne a ukázala som im, čo tam môže ísť a čo nie. Keďže to bol záhradný kompostér, nemohli tam ísť napríklad zvyšky vareného jedla. Celé to zabralo pár sekúnd. Skúsili si to, zistili, že to nie je nič náročné ani zdĺhavé či otravné. Pridali sa a náš spoločný kompost veselo pribúdal.
A ako presviedčanie prebiehalo na sídlisku v Novej Dubnici?
Najprv som oslovila mesto. Mala som stretnutie s vedúcou oddelenia životného prostredia Katarínou Bašnou. Z celej myšlienky bola nadšená. Jednak, že mesto ušetrí, a jednak im to pomôže splniť povinnosť, ktorú im prikazuje zákon. S pani Bašnou sme preberali dizajn. Po návrate z Austrálie som zistila, že v Petržalke sa niečo podobné rozbieha. Akurát majú plastové kompostéry.
Foto: Archív Patrície Krausovej
Nie sú vhodné?
Skôr by som povedala, že nie sú oku lahodiace. Plastová nádoba uprostred sídliska? Objavila som však, že v Nitre si zbudovali pekný trojkomorový oceľovo-drevený kompostér. Ukázala som fotku pani Bašnej a tiež povedala, že by sa jej páčil práve tento typ. Kompostér sme dali vyrobiť miestnym stolárom z Novej Dubnice. Podporili sme miestnu ekonomiku. Obyvateľom bytovky sme všetko oznámili, až keď bol kompostér vyrobený. Pripravili sme letáčiky, mala som stretnutie so správkyňou bytového spoločenstva, ktorej sa nápad tiež pozdával.
Aký bol na začiatku záujem?
Pred zaškolením som oslovila majiteľov 64 bytov. Prišla asi polovica, takmer 30 domácností. Tí, čo prišli, už vlastne nejaký čas hľadali spôsob, ako sa vysporiadať s kuchynským odpadom. Chceli sa dozvedieť viac. Najprv som im vysvetlila, že až 45 percent nášho odpadu tvorí bioodpad. Hneď pochopili, o koľko menej zrazu budú mať smetí. No tiež ich zaujímalo, či to nebude zapáchať, či sa nezačnú vo veľkom objavovať hlodavce a hmyz. Asi týždeň po otvorení kompostoviska som rozdala susedom do schránok návratné dotazníky. Chcela som zistiť, aký objem bioodpadu sa nám za prvý týždeň podarilo vytriediť. Výsledky ma zaskočili.
Prečo?
Vôbec som nečakala také veľké čísla. Keď som si to celé spriemerovala, vyšlo mi, že za týždeň jedna domácnosť vytriedi asi tri litre biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu. To predstavuje asi 156 litrov ročne! Jedna domácnosť! A to sme sa ešte len rozbehli. Verím, že sa postupne pridá viac domácností a naučia sa vytriediť ešte viac bioodpadu. Ak by sa zapojilo všetkých 64 domácností, ročne by sme dokázali len v našej bytovke vytriediť približne 9 100 litrov bioodpadu. Treba však počítať s tým, že teraz v lete sa konzumuje viac ovocia, zeleniny. Je viac šupiek. V zime to môže byť menej. Napríklad v Trenčíne, kde začali zbierať bioodpad v januári, len za tri mesiaci dokázali vyseparovať vyše 305 ton.
Čítajte rozhovor Expert: Recyklovať a kompostovať bude stále výhodnejšie. Do troch rokov musíme zavrieť 20 skládok
V Nitre sa na zápach a červy v hnedých nádobách ľudia sťažovali už po pár dňoch od pristavenia hnedých nádob. Stojíme pri kompostovisku, ktoré ste pomáhali založiť a naozaj nesmrdí. Prečo?
V skratke – pretože sa tu prírodný materiál rozkladá podobne ako v lese. Kde sa prirodzene rozkladajú listy, konáre. Prechádzate sa po lese a cítite smrad? Nie. Do kompostoviska dávame prírodné látky, prírodné suroviny. Na skládke to smrdí práve preto, že sa mieša organická hmota s anorganickou. Keď sa mieša iba prírodný materiál, prebieha tam prírodný aeróbny rozklad za prístupu kyslíka, nie je dôvod, aby to zapáchalo.
Mohli by ste to rozviesť?
Vysvetľujú to zásady správneho kompostovania. Zvyčajne sa uvádzajú štyri, pomenovala som ich 4V. Vklad, veľkosť, vlhkosť, vzdušnosť. Vklad predstavuje správnu surovinovú skladbu. Pri veľkosti ide o to, aby zložky bioodpadu neboli väčšie ako palec. Nič sa nestane, ak tam niekto hodí celú banánovú šupu, no bude dlhšie trvať, kým sa rozloží. Takže všetok bioodpad treba najprv posekať a narezať na veľkosť palca. Vlhkosť by mala byť 40 percent.
To si ľudia asi nezmerajú.
Práveže je to celkom ľahké. Keď vezmete za hrsť kompostu do dlane a stlačíte ju, nemalo by to byť suché, ale ani by nemalo vytiecť veľa vody, len pár kvapiek. Ak je kompost suchý, stačí, ak ho nakŕmite niečím šťavnatým. Ak je príliš vlhký, treba doplniť uhlíkatý materiál. Ide o správny pomer uhlíkatých a dusíkatých látok, 30 dielov uhlíkatých látok k jednému dielu dusíkatých. Opäť, nie je to žiadna raketová veda. Netreba to merať, nepotrebujete kalkulačku. Platí jednoduché pravidlo. Približne toľko, koľko dáte kuchynského odpadu, treba dať aj uhlíkatého materiálu. A to sú listy, piliny, škrupiny z vajíčok, všetky tie suché a savé veci. Dusíkaté sú šťavnaté a zelené.
A čo vzdušnosť?
Zabezpečíme ju tým, že kompost aspoň raz mesačne prehrabeme vidlami. Vďaka tomu sa dostane kyslík všade a vďaka tomu prebieha aeróbny rozklad, za prístupu vzduchu. Takto si vyrobíme veľmi kvalitný kompost, ktorý nebude zapáchať. Na skládke často dochádza k anaeróbnemu rozkladu, bez prístupu vzduchu. A ten predstavuje oveľa väčší problém ako smrad.
V čom?
Pri anaeróbnom rozklade sa často zo skládky uvoľňuje oxid uhličitý, ale najmä metán. Metán je 25-krát silnejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý, to znamená, že má oveľa výraznejší vplyv na klimatickú krízu. Americká Agentúra pre ochranu životného prostredia (EPA) uvádza, že skládky v USA za rok 2019 vyprodukovali také obrovské množstvo metánu, ktoré predstavuje ekvivalent 114 miliónov ton oxidu uhličitého. Skládky v USA sú zodpovedné za vyše 17 percent všetkých človekom vypustených emisií metánu v USA, z tohto hľadiska sú suverénne najväčším zdrojom.
Ako je to v Európe?
Aj podľa údajov Eurostatu napríklad v roku 2017 takisto pochádzalo veľké množstvo metánu, až 100 miliónov ton ekvivalentu CO2 práve zo skládok. Keď si to spojíme s tým, že na Slovensku až 45 percent zmesového odpadu predstavuje kuchynský bioodpad, dostaneme sa k veľmi zlým číslam. Ak by sme vedeli výrazne znížiť množstvo skládkovaného odpadu, mohli by sme aspoň čiastočne pomôcť v boji s klimatickou zmenou. Eliminovali by sme množstvo metánu, ktoré by sa inak uvoľnilo do atmosféry. No na skládky sa nemôžeme pozerať len z pohľadu klimatickej zmeny. Hovorí sa, že svet je zahltený odpadmi. V skutočnosti je zahltený obrovským objemom surovín, ktoré by sme vedeli a mali vedieť ďalej zužitkovať.
V rámci projektu ste zaviedli funkciu kompostmajstra. Čo má na starosti?
Teraz som ním ja, ale rada by som, aby bolo kompostmajstrov viac. Na prvom školení sa ľudia ešte hanbili, no verím, že keď uvidia, aké je to jednoduché a že s tým nie je veľa práce, pridajú sa. Kompostmajster raz za mesiac, ideálne častejšie, trebárs raz za týždeň, kompost prehrabe, dopĺňa uhlíkaté látky a kontroluje, či tam niekto nehádže veci, ktoré dnu nepatria. Už viackrát som stadiaľ vydolovala mikroténové vrecká. Ich obsah som vysypala a vrecko som zrecyklovala do nádoby na plasty.
Čo s tým?
Vyvesili sme vo vchodoch na skrinkách oznam, aby tam ľudia vrecká nehádzali.
Pomohlo to?
Fungovalo to – až dodnes. Našla som ďalší. V komunitných kompostoviskách je však problém aj s biorozložiteľnými vreckami.
Prečo?
Nedosahuje sa v nich taká vysoká teplota ako vo veľkých mestských kompostoviskách. Trvá veľmi dlho, kým sa rozložia, preto ľuďom radím nepoužívať ani tie.
Čítajte viac Aj zvyšky čaju a kávy či potraviny po záruke! To všetko patrí do bioodpadu
Odkiaľ však budete brať uhlíkaté látky?
Prvú várku v podobe hoblín sme zaobstarali z píly vďaka známym môjho otca. Naplnili sme až tri vrecia, ktoré sme dosiaľ ešte nespotrebovali. Dohodli sme sa aj s mestom. Z orezov stromov má dostatok konárov, zobrali by sme od nich niekoľko vriec. Práve na to má náš kompostér tretiu komoru. V prvej zbierame kuchynský odpad. V druhej bude hotový kompost, ktorý si ľudia budú môcť brať na rastliny do komunitnej záhrady. Keď bude viac kompostmajstrov, budú si to ľudia vážiť, budú sa o to starať. Ak je niečo cudzie, ľudia sa o to nestarajú.
Kedy pribudne komunitná záhrada?
Presunuli sme to na jeseň, prípadne na jar budúceho roka, pretože sa nám zatiaľ nepodarilo získať na ňu grant. Máme aj záložný plán, skúsime osloviť niekoľko firiem z Novej Dubnice, či by nechceli prispieť sponzorským darom. Aby sme mohli zabezpečiť vyvýšené záhony. Alebo aspoň nejaké dosky, ktoré by sme brigádnicky zmontovali. Ak si to spoločne vybudujeme, ľuďom na tom bude záležať. Kto bude mať záujem, dostane políčko, kde si bude môcť pestovať zeleninu, bylinky, kvety, čokoľvek, na čo môže používať kompost. Aj tu sa môžu rodiny stretávať, vymieňať si recepty.
A čo vandali?
V Austrálii to bolo navoľno a nikto to tam nekradol, netrhal, neničil. Je pravda, že som si kládla podobnú otázku – dokázalo by to fungovať aj na Slovensku? Povedala som si, že keď to neskúsim, tak to nezistím. Kompostovisko už niekoľko mesiacov stojí a zatiaľ je bez ujmy. Verím, že aj komunitná záhrada odolá. Možno sa aj ďalšie sídliská inšpirujú. Záhrady sú síce už nad rámec odpadových povinností samospráv, ale majú skvelý potenciál. Ak sa ľuďom zapáčia, môžu sa veľmi rýchlo rozšíriť po celom Slovensku. Nebolo by to úžasné?
Patrícia Krausová (1991)
- Vyštudovala daňovníctvo na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave. Študovala tiež na IÉSEG School of Management v Lille vo Francúzsku.
- V súčasnosti študuje ochranu a využívanie krajiny na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene, kde je aj členkou akademického senátu.
- Rovnako je študentkou Sokratovho inštitútu, kde prišla s projektom vybudovania komunitného kompostoviska v Novej Dubnici.
- Mimo Slovenska žila a pracovala v piatich rôznych krajinách. V Austrálii pol roka pôsobila ako dobrovoľníčka pre komunitný bezobalový obchod v Sydney.
- V súčasnosti pracuje pre Nadáciu Ekopolis na projekte Sadíme budúcnosť.
