Expert: Najnovšie búrky? Najväčšie poistné škody v histórii Európy

Nemožno za všetkým vidieť klimatickú zmenu, mnohé nebezpečné meteorologické javy s ňou vôbec nesúvisia, upozorňuje expert na prírodné katastrofy Michal Lörinc.

03.08.2021 06:00
Kanada, tornádo, júl 2021 Foto:
Výsledok nedávneho vyčíňania tornáda v Kanade. Pred dvomi týždňami (15. júla) obytné domy v časti Ontária spadli ako domčeky z kariet.
debata

Profesionálne sa venujete vplyvom prírodných katastrof na spoločnosť, ekonomiku, život ľudí. Ktoré z poveternostných extrémov spôsobujú najväčšie škody a najviac ľudských obetí?

S výnimkou zemetrasení spôsobujú najväčšie individuálne škody tropické cyklóny. Rovnako majú na svedomí najväčší počet obetí, v tomto storočí už viac ako 200-tisíc. V Európe sú najdrahšie povodne a zimné víchrice, v posledných rokoch však vzrastá podiel letných, tzv. konvektívnych búrok, ktoré z poistného hľadiska už dokonca dominujú. Podobne narastá význam sucha a horúčav.

Je dnes skutočne vyšší výskyt týchto extrémnych javov ako v minulosti a čomu to možno pripísať – klimatickej zmene alebo iným faktorom?

Povaha a veľkosť zmien závisí od daného javu. Napríklad celkový počet tropických cyklón sa nemení, stúpa však zastúpenie tých najsilnejších, častejšie pozorujeme tzv. rapídnu intenzifikáciu, alebo vyššie úhrny zrážok na búrku. Alebo každoročne pozorujeme nové teplotné a zrážkové extrémy, suchá a rekordné požiare. Naopak, počet tornád napríklad nestúpa a pri najsilnejších je skôr mierny pokles. Aj pri spomínaných víchriciach je oproti deväťdesiatym rokom pomerne pokojné obdobie.

Je pravda, že také extrémne poveternostné javy, ako sú tornáda alebo derecho sa vyskytovali aj v minulosti, dokonca v dávnej minulosti, len naši predkovia ich tak nenazývali?

Určite áno. Napríklad tornádo, ktoré v roku 1119 poškodilo pražský Vyšehrad, popísal kronikár Kosmas ako „satana v podobe víru“. Dnes už máme lepšie dáta, technológie aj znalosti, a preto dokážeme lepšie sledovať zmeny frekvencie a intenzity daných javov a skúmať, prečo sa to deje.

Hodonín, nešťastie, tornádo, spúšť Čítajte rozhovor Meteorológ: Klimatická kríza a viac tornád? Veda to zatiaľ nedokáže potvrdiť

Možno teda tvrdiť, že tieto a niektoré ďalšie extrémy sa v súčasnosti vyskytujú aj tam, kde sa predtým nevyskytovali, napríklad hlbšie vo vnútrozemí? Inými slovami: že sa zmenila takpovediac geografia ich výskytu?

V európskom vnútrozemí sa vyskytuje všetko okrem hurikánov. Tie nám nehrozia, ale geografické zmeny sú pri nich zaujímavé. Napríklad dosahujú maximum intenzity čoraz severnejšie. Pred dvoma rokmi sme zase zažili najvýchodnejší hurikán 5. kategórie, ktorý spôsobil škody na Azorách a minulý rok kontinentálne Portugalsko po prvýkrát zasiahla tzv. subtropická cyklóna.

Dôležité je myslieť skôr na zmeny v časovom rozložení alebo vo frekvencii javov. Napríklad, celkové úhrny zrážok sa v našom regióne zásadne nemenia, no mení sa ich rozloženie v čase. Takže napríklad dlhšie suchá môžu striedať obdobia intenzívneho dažďa, keď naprší veľký objem zrážok za kratší časový úsek.

Zvýšila sa aj ničivosť týchto extrémnych javov. Súvisí s klimatickou zmenou?

Zanechávajú po sebe väčšie škody, ale je to dané viacerými faktormi. Príspevok klimatickej zmeny na škodách z konkrétnych udalostí je veľmi ťažké určiť a niekedy sa ho snažia odhadovať tzv. atribučné štúdie. Často sú však kľúčové skôr sociálno-ekonomické faktory. Za posledných 50 rokov sa zdvojnásobil počet obyvateľov planéty a dramatickým spôsobom narástlo množstvo zraniteľného majetku a bohatstva.

Na svojom blogu ste pred mesiacom kritizovali úrady aj politikov, ktorí sa po prírodnej katastrofe zvyknú vyhovárať na klimatickú zmenu, hoci jej následky by neboli také strašné, keby spoľahlivejšie fungovala výstražná služba, záchranné zložky atď.

Skôr som sa snažil poukázať na to, že sa po každej katastrofe automaticky hľadá spojitosť s klimatickou krízou, aj keď niekedy to stojí na vode. Ako práve v prípade tornád, pri ktorých toho veľa nevieme. Záchranné zložky by som určite nekritizoval, v Česku prebiehala diskusia hlavne o tom, či tamojší hydrometeorologický ústav (ČHMÚ) mohol urobiť viac a vyhlásiť varovanie 3. stupňa pred tragickou udalosťou. Aj keby však taká výstraha bola, je otázne, či by niečo zmenila. Dráha tornáda sa predpovedať nedala a k evakuáciám by aj tak nedošlo. Vzhľadom na vzácnosť javu nám chýba potrebná infraštruktúra a povedomie, aké dlhodobo budujú v Spojených štátoch.

Valaská Belá povodne Čítajte viac Bleskové povodne spôsobili vo Valaskej Belej státisícové škody

Je to však aj prípad nedávnych bleskových povodní v Nemecku?

Tragédia v Nemecku a Belgicku je skutočne šokujúca, pretože toľko ľudí už v Európe zomiera prakticky len pri nadmerných úmrtiach z extrémnych horúčav. Alebo pri zemetraseniach, ale tie sa predpovedať nedajú a s klímou nesúvisia. Pritom o extrémnych zrážkach sa vedelo niekoľko dní dopredu a Deutscher Wetterdienst, ich meteorologická služba, aj vydala najvyššie možné výstrahy. V Nemecku prebieha široká diskusia a spojenie s klímou tu dáva väčší zmysel, hoci tie debaty treba vnímať v širšom rámci predvolebného boja. Konsenzus na potrebe ochrany klímy je tam však silný. Zmeny možno očakávať aj v civilnej ochrane, pretože často to, bohužiaľ, býva tak, že systémové zmeny nastanú, až keď je zle.

Vie už veda jednoznačne povedať, čo je dnes výhradne dôsledkom klimatickej zmeny spôsobenej činnosťou človeka? Je to napríklad dlhodobé sucho v oblastiach, kde v minulosti takýto jav nebol pozorovaný?

Všetky typy katastrof podliehajú určitej prirodzenej variabilite, no dnes už existuje pomerne veľa dôkazov o tom, že ľudská činnosť môže mať významný vplyv minimálne na niektoré z nich a najväčší konsenzus odborníkov je práve v otázke teplotných extrémov a sucha.

Čo hovoríte na tvrdenia niektorých klimatológov a ekologických aktivistov, že v dôsledku klimatickej zmeny bude mať Slovensko ešte v tomto storočí podnebie typické pre Stredomorie?

Pojem stredomorská klíma by som asi nepoužil, naše podnebie je a zrejme ešte dlho bude viac kontinentálne s maximom zrážok v lete, možné to ale asi je. Rozhodne sa jej však budeme približovať priemernými teplotami.

záplavy, nemecko Čítajte aj Povodne v Nemecku budú poisťovne stáť možno až 5,5 miliardy eur

Mali by sme sa na Slovensku už dnes pripraviť na obdobie, keď tu budú také extrémne poveternostné javy, ako sú bleskové povodne, tornáda, vlny tropických horúčav ešte častejšie?

Silné tornáda u nás zrejme zostanú extrémne vzácnym javom, no všeobecne sa predpokladá čoraz priaznivejšie prostredie pre vznik intenzívnych búrok a s nimi spojených sprievodných javov, ako je krupobitie, silný vietor či prívalový dážď. To je celoeurópsky fenomén, ktorý korešponduje s rastúcimi škodami. Búrky v druhej polovici júna spôsobili v Európe poistné škody za takmer 4 miliardy eur. Bola to najdrahšia sekvencia búrok tohto typu v histórii kontinentu.

Pracujete pre nadnárodnú spoločnosť, ktorá poskytuje širokú škálu riešení v oblasti rizík prírodných katastrof. Čo klientom najčastejšie odporúčate?

Tím, ktorého som súčasťou, sa primárne venuje vývoju tzv. katastrofických modelov pre poisťovne a zaisťovne. Okrem toho sa však venujem aj výskumu historických katastrof. Poskytujeme aj analýzy prebiehajúcich udalostí, napríklad vieme využitím predpovedných dát klientom s predstihom povedať, aký dosah bude mať na ich portfólio blížiaci sa hurikán alebo orkán. Čiže im poskytujeme najmä informácie na to, aby sa mohli kvalifikovane rozhodovať.

Michal Lörinc (27)

  • Expert na prírodné katastrofy, pochádza zo Žiliny. V roku 2018 vyštudoval fyzickú geografiu a geoekológiu na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.
  • Od roku 2016 pôsobí v nadnárodnej spoločnosti Aon ako analytik. Výskumne sa venuje aj histórii prírodných katastrof.
Michal Lörinc
Michal Lörinc (27), expert na prírodné katastrofy. Autor: David Nogol

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #cyklón #klimatická zmena #prírodné katastrofy