Generálporučík Macko: Čína potrebuje to, čo sa v Afganistane skrýva pod zemou

Moskva ani Peking určite nebudú plakať nad neúspechom Západu v Afganistane, ale na druhej strane Rusko ani Čína nemajú záujem na výraznej destabilizácii tejto krajiny po jej ovládnutí Talibanom. Upozorňuje na to generálporučík v zálohe a bývalý zástupca náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky Pavel Macko.

, 25.08.2021 06:00
Pavel Macko, rozhovor Foto: ,
Nechcem vidieť nijakú masovú vlnu migrácie na Slovensku, ale vyhlásiť, že desať ľudí je maximum s tým, že nech sa o Afgancov postará spojenec, ktorý to zapríčinil, je až príliš arogantné vo vzťahu k našim partnerom, zdôraznil Pavel Macko.
253

Čo ste si pomysleli, keď prezident USA Joe Biden oznámil, že posledný americký vojak sa stiahne z Afganistanu do 11. septembra tohto roku a keď povedal, že považuje za nepravdepodobné, že by Taliban ovládol túto krajinu?

Najprv pripomeniem, že Američania rokovali o uzavretí prímeria s Talibanom, keď bol šéfom Bieleho domu ešte Donald Trump. Sľúbil, že vojaci USA sa z Afganistanu stiahnu, ak toto radikálne hnutie prestane útočiť na vládne jednotky a pristúpi na rokovania o spoluúčasti na výkone štátnej moci. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na jeseň 2020 poznamenal, že spojenci sú zajedno v tom, že z Afganistanu odídu spoločne.

Samotné rozhodnutie stiahnuť sa odtiaľ je správne. Ocitli sme sa tam v situácii, že sme už nedokázali zmeniť pomery síl v krajine. Upozorňujem pritom, že od roku 2014 sa spojenci už nenachádzali v Afganistane v bojovej misii. Znamená to, že sme sa priamo nezaoberali bojovými operáciami, zamerali sme sa na poradenstvo. Bola to podporná misia. Američania si zachovali časť bojovej sily, ale tá slúžila na ich vlastnú ochranu.

Ak sa USA občas zapojili do útokov, bolo len v prípade, že vyslali lietadlá, keď vládne jednotky potrebovali nutne pomoc pri konflikte s Talibanom. Opakujem, že rozhodnutie odísť bolo racionálne a legitímne, išlo však o to, ako sa odchod spojeneckých vojsk realizuje. Trump stanovil termín na máj tohto roku. Taliban však medzitým pokračoval v útokoch. Trumpova vláda preto dala jasne najavo, že si vyhradzuje podporiť afganských partnerov aj tvrdou silou. A teraz sa môžem dostať k odpovedi na samotnú otázku.

Čiže?

Zmena nastala, keď sa Biden stal novým prezidentom. Oznámil, že vychádzajúc z odporúčaní vojenských expertov bude odchod z Afganistanu dlhší. Medzitým pokračovali v Katare rokovania medzi USA a Talibanom. Čo vyčítam Bidenovi a zároveň Severoatlantickej aliancii, je to, že napriek tomu, že rokovania v Katare neboli ukončené, Američania a podobne celé NATO v apríli tohto roku vyhlásili, že z Afganistanu odchádzame s tým, že na 20. výročie teroristických útokov v USA budeme všetci doma.

Po tomto oznámení Taliban zvýšil intenzitu svojich útokov. Spojenci mali dôrazne odkázať talibancom, že ak sa nevrátia k rokovaciemu stolu a neprestanú útočiť, potom my si to môžeme rozmyslieť. Žiaľ, toto sa neudialo. A začala sa strácať sebadôvera afganských silových zložiek, pretože videli, že spojenci sú na odchode bez ohľadu na to, čo sa v ich krajine odohráva. Vznikal tlak na armádne aj politické špičky v provinciách, lebo stáli pred ťažkou voľbou, či chcú ísť do ťažkej vojny proti Talibanu, keď už nemôžu rátať s podporou zahraničných vojakov.

Igor Daniš aktual Čítajte viac Afganistan: Zrada Západu

Urobili spojenci chybu s načasovaním sťahovania? Taliban totiž vždy zvykne stupňovať útoky po skončení zimy, vtedy prichádza jeho jarná ofenzíva. Keby odišli až niekedy na jeseň tohto roku, afganským silám by poskytli päť-šesť mesiacov, aby sa pripravili na predpokladaný útok nepriateľa na jar 2022.

Čas nevrátite späť. Čo sa stalo, to sa, žiaľ, stalo. Faktom je, že ročné obdobia a klimatické podmienky diktujú profil bojových operácií. Počas zimy sa dajú viesť boje len v mestách, nikde inde. Úplne inak to vyzerá v lete. Úvaha, o ktorej ste sa zmienili, pôsobí správne, ale hlavný problém spočíval v odchode bez koordinácie s afganskou vládou. Zároveň došlo k podceneniu Talibanu – nielen po vojenskej stránke, ale aj v budovaní jeho spojenectiev. Keby totiž nemal takéto krytie, tak by nedošlo k takému rýchlemu politicko-vojenskému zvratu.

Konár pod sebou si podpiľovali samotní Afganci, lebo mali veľký problém zostať v armáde. Hovorí sa, že mnohí dezertovali. Dokonca každý rok sa museli robiť nábor až okolo štvrtiny nových vojakov.

Stretol som sa s prípadmi dezercie, keď som pôsobil v Afganistane. Vojaci neboli dobre platení, to je jedna vec. Druhá vec je to, že nemálo tých, čo ešte neboli vycvičení, sa radšej vyparilo preč, než by mali plniť rozkazy, keď zrazu išlo do tuhého.

Časť slovenských vojakov, ktorí sa zúčastnili... Foto: SITA, MO SR
slovenskí vojaci, misia, Afganistan Časť slovenských vojakov, ktorí sa zúčastnili medzinárodnej misie v Afganistane. Snímka je z decembra 2016 pred ich odchodom zo Slovenska.

Problém bol nepochybne aj v odmeňovaní. Keď som ako novinár okolo 2008 navštívil Afganistan, dozvedel som sa, že vojak zarába mesačne len necelých 100 amerických dolárov a policajt ešte menej. Nedali sa lepšie zaplatiť? Pretože Taliban im núkal 300 dolárov, čím ich lákal k prechodu na opačnú stranu.

Mzdy v armáde aj v polícii boli a zostali problémom. Afganistan je však jedna z najchudobnejších krajín na svete. Dokonca si nedokáže zarobiť ani na svoju civilnú správu. Ekonomicky sa štát nachádza vo veľmi ťažkej situácii. Keď som tam pôsobil, Afganci síce vypestovali pistácie, ale nemali baliace zariadenia. Takže pistácie vyvážali do Pakistanu, kde ich balili a exportovali do Európy. Afganský roľník mal z úrody pár drobných, aby ledva prežil. Pakistanci zarobili niečo viac, ale najviac získali európski dovozcovia, ktorí predávali pistácie za desaťnásobok. Finančné zdroje na platy vojakov a policajtov tiekli do Afganistanu aj zo zahraničia, ale časť peňazí sa k nim nedostala. Skončili totiž na nejakých súkromných účtoch alebo v domácich sejfoch.

Afganistan je jedna z najchudobnejších krajín na svete. Dokonca si nedokáže zarobiť ani na svoju civilnú správu.

Čím je Afganistan zaujímavý pre mocnosti na východe? Ide nielen o Rusko, ale aj o Čínu.

Afganistan je krajina s obrovským potenciálnym nerastným bohatstvom, ktoré je doteraz nevyužité. Čína vlatní väčšinu práv k významným náleziskám. Rusko je regionálny hráč, ktorý má svoje záujmy v strednej Ázii. Moskve aj Pekingu vyhovuje nedobrý obraz Západu v prípade neúspechu v Afganistane.

Prečo?

Číňanom z ekonomického hľadiska a Rusom vyslovene z geopolitického, vojensko-strategického hľadiska pri presadzovaní vlastných záujmov. Určite nikto z nich nebude plakať nad neúspechom Západu v Afganistane. Na druhej strane Rusko ani Čína nemajú záujem na výraznej destabilizácii Afganistanu. Mohla by sa totiž preliať k nim. Čína má veľkú moslimskú menšinu Ujgurov, takže Pekingu by určite nevyhovoval nejaký radikálny afganský režim. Rusku by to prekážalo kvôli tomu, že by mohla nastať destabilizácia režimov v strednej Ázii, ktoré s ním spriaznené. Nehovoriac o tom, že na ruskom území žije veľa moslimov.

Rusi aj Číňania potrebujú pomerne stabilný Afganistan. Moskve i Pekingu by padlo vhod, keby Taliban stabilizoval Afganistan tak, aj keď za cenu porušovania ľudských práv na jeho území, že oni z toho nebudú mať nepriaznivé bezpečnostné dosahy. Peking potrebuje to, čo sa v Afganistane skrýva pod zemou. Čína je najväčším spotrebiteľom nerastných surovín na celom svete a ich dovoz odtiaľ je pre ňu zemepisne bližšie ako z Afriky.

Boris Kollár Čítajte viac Kollár: Sme rodina nedovolí navyšovať počet prijatých Afgancov

Z prvých reakcií koaličných politikov na Slovensku vysvitlo, že sa nezhodujú v tom, koľko Afgancov sme mali prijať. Niekto tvrdí, že desať ľudí je až-až, niekto sa nazdáva, že je to malý počet.

Je mi z toho smutno. Nie preto, že by som bol nejaký totálny ľudomil vo vzťahu k Afgancom, ktorí cítia, že potrebujú pomoc, ale smutný som, keď počúvam, ako sa o probléme komunikuje a ako vyzerá celkový pohľad. Do Afganistanu sme išli z jasných dôvodov. Môžeme diskutovať, či taktika bola lepšia alebo horšia, ale vybrali sme sa tam spoločne s ostatnými spojencami. Netvárme sa nikto na Slovensku, že terorizmus sa nás nedotýka napriek tomu, že atentáty sa neodohrali na našom území.

Jednak teror zasiahol viackrát prostredie, v ktorom sa civilizačne a kultúrne nachádzame aj my a jednak postihol štáty, do ktorých vyvážame svoje výrobky. Je chyba hľadať alibizmus, ukazovať prstom na iných, aby si vlastne len oni zobrali ohrozených Afgancov k sebe. Pokojne hovorme o tom, čo sa mohlo v Afganistane urobiť počas medzinárodnej operácie, poučme sa z nesprávnych vecí, ale veľmi zlé je, keď by chcel ktokoľvek nechať napospas ľudí v nebezpečenstve. Vypovedá to o tom, aký sme spojenec.

Je veľmi nefér povedať, že všetko spôsobila jedna krajina. Treba pripomenúť našim politikom, že do misie v Afganistane sme išli dobrovoľne a v dobrej viere, pričom Slovensko si stanovilo silné obmedzenia v nej. Nechcelo si zamazať ruky. Naopak, jeden partner, ten najsilnejší, robil, čo vedel. Môžeme ho kritizovať za rôzne kroky, ale nemôžeme hodiť všetku vinu na neho. Zdôrazňujem, že nejde o potenciálnych ekonomických migrantov, ale išlo by výhradne o žiadateľov o politický azyl. Zjavne sú to normálni a šikovní ľudia, keď sme s týmito Afgancami vedeli v medzinárodnej operácii spolupracovať.

Nechcem vidieť nijakú masovú vlnu migrácie na Slovensku, ale vyhlásiť, že desať ľudí je maximum s tým, že nech sa o Afgancov postará spojenec, ktorý to zapríčinil, je až príliš arogantné vo vzťahu k našim partnerom. Pokojne by sa potom mohli oni ozvať, prečo sme sa hneď nezapojili do misie a tiež prečo nie vo väčšom rozsahu.

Vladimir Putin Čítajte viac Putin kritizoval Západ za návrh umiestniť afganských utečencov v strednej Ázii

Ako hodnotili spojenci slovenských vojakov v Afganistane? Mali ste možnosť počuť to na vlastné uši, keďže ste tam pôsobili.

S ich prácou boli maximálne spokojní. A to hovorím o všetkých – bez ohľadu na to, kam boli zaradení. Nepodceňujme vojaka, ktorý slúžil „iba“ v areáli základne. Jeho úlohy boli limitované tým, aký mandát našej misii poskytla Národná rada Slovenskej republiky. Veľmi ma potešilo, keď jeden veliteľ spojeneckých síl vysoko ocenil spoluprácu príslušníkov našich špeciálnych síl s afganskými zložkami. Dával ich za príklad ostatným. Veľmi ma mrzí, keď nejakí politici na Slovensku dehonestujú našu účasť v Afganistane. Urážajú tým vlastných vojakov, ktorí sú stále pripravení slúžiť svojej vlasti. A ešte seba strápňujú, pretože boli pri rozhodnutiach, keď Slovensko svojich vojakov do Afganistanu posielalo. Uzatváram moju odpoveď tým, že som bol hrdý na našich vojakov a podobne vyzeral pohľad našich spojencov.

Pavel Macko

  • Generálporučík v zálohe, ktorý bol najvyššie postaveným Slovákom vo vojenských zložkách NATO, keď v poľskom meste Bydhošť tri roky velil Výcvikovému centru spojeneckých síl.
  • Bol nasadený v operácii ISAF a viedol medzinárodný štáb, ktorý riadil operácie v rámci celého Afganistanu. Bol zástupcom náčelníka štábu pre podporu spojeneckého veliteľstva pozemných síl v Heidelbergu v Nemecku.
  • Do jari 2018 vykonával funkciu zástupcu náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky.
  • Po odchode z armády sa začal angažovať v politike. Stal sa členom strany SPOLU, ale v marci 2020 z nej vystúpil. V júni tohto roku oznámil, že zakladá stranu Občianski demokrati Slovenska.
Pavel Macko, generálmajor
Pavel Macko na snímke z júla 2015, keď pôsobil v slovenskej armáde. Vtedy v hodnosti generálmajora, neskôr ho povýšili na generálporučíka. Autor: SITA,Štefan Madaras

© Autorské práva vyhradené

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
253 debata chyba
Viac na túto tému: #Taliban #Čína a Rusko #Afganistan