Lov diviakov očami poľovníkov
Poľovníci majú záujem loviť diviaka. Pravda, musia im to umožňovať vhodné vegetačné podmienky v teréne a prijaté opatrenia. Tvrdí to Alojz Kaššák, hovorca Slovenskej poľovníckej komory.
Aká je populácia diviakov na Slovensku? Môže ich byť až 200-tisíc?
Podľa jarného sčítania a po prirátaní prírastku vypočítaného koeficientu sú kmeňové stavy v letnom období približne vo výške 100–120 tisíc. S údajom 150–200-tisíc sme sa ešte nikde nestretli.
V júli minister Samuel Vlčan žiadal razantne znížiť denzitu diviakov. Koľko sa ich podarilo odloviť?
V roku 2019 sme ulovili 75-tisíc kusov diviačej zveri. Vlani aj z dôvodu pandemických opatrení, zákazu organizovania spoločných poľovačiek či cestovania z okresu do okresu o niečo menej, teda 62-tisíc kusov diviačej zveri. Záujem loviť diviaka je stále, ale musia nám to dovoľovať vegetačné podmienky v teréne a prijaté opatrenia. Keď sme loviť nemohli z dôvodu obmedzení, napríklad v marci tohto roku, ulovili sme len 900 diviakov. No už v júli, keď bolo možné organizovať spoločné poľovačky, stúpli úlovky na takmer 8-tisíc. Za päť mesiacov tohtoročnej poľovníckej sezóny (marec – júl) ich poľovníci odlovili viac ako 20-tisíc.
Do lovu na diviaky by malo zasiahnuť 63-tisíc poľovníkov. Považujú to za svoju vec všetci poľovníci? Niektorí hospodári poľovných revírov vraj diviaky skôr ochraňujú, ako znižujú ich početnosť.
Všetci poľovníci nemajú možnosť loviť, nie sú zaradení v žiadnom poľovnom revíri, nenachádzajú sa na Slovensku, či dokonca nevlastnia žiadnu zbraň, ale sú len kynológmi alebo sokoliarmi, takže počet reálnych lovcov diviakov je o niečo nižší. Rezort pôdohospodárstva teraz umožnil loviť všetkým – v štátnych revíroch bude lov bezodplatný pre každého, kto oň požiada. Hneď, ako nám to vegetácia umožní, budú sa organizovať spoločné poľovačky, ktoré sú najefektívnejšie.
Za päť mesiacov tohtoročnej poľovníckej sezóny (marec – júl) poľovníci odlovili viac ako 20-tisíc diviakov.
Neovplyvnil mor záujem o divinu u bežných spotrebiteľov?
Predovšetkým africký mor je na ľudí neprenosný. Záujem o divinu je naozaj dobrý. Na západnom Slovensku je najväčší dopyt po divine z diviaka či danielej zveri. Snažíme sa prezentovať čo najviac bezpečnosť potravín a samotnej diviny kúpou priamo od poľovníkov, a to najmä cez aplikáciu PredajDiviny.sk. Za osem mesiacov minuloročnej sezóny sa týmto spôsobom predalo 9 ton diviačieho mäsa. Predaj je však značne obmedzený, keďže sa nedá robiť už v zónach, ktoré sú ohrozené africkým morom ošípaných. Tam môže ísť mäso z diviaka po negatívnom teste na AMO len na vlastnú spotrebu, nie na predaj.
Poľnohospodári vyčísľujú škody spôsobené zverou na milióny eur a tvrdia, že z roka na rok rastú. Podľa niektorých je to o. i. aj dôsledok zákona z roku 2009, ktorý neberie ohľad na reálny stav zveri. Čo vy na to?
Pri zostavovaní plánov chovu a lovu sa prihliada aj v súčasnosti na škody spôsobované zverou a to najmä v regiónoch, kde sú stavy zveri naozaj vysoké. Štatistika odlovu raticovej zveri stúpa o desiatky percent ročne. Nestagnujeme alebo neklesáme, naopak, loví sa viac ako 180-tisíc kusov zveri ročne. Poľovníci venujú lovu veľa zo svojho voľného času. Obyčajný človek si nevie predstaviť, koľko tolerancie treba na to, aby napríklad otec, hlava rodiny trávil na love toľko času, koľko iný otec trávi s rodinou. Za 10 rokov stúpol odlov jelenej zveri dvojnásobne, danielej zveri päťnásobne, diviačej zveri štvornásobne. Poľovníci robia naozaj maximum a ulovia toľko zveri, koľko im poľnohospodárska krajina, príroda, vegetácia a najmä sami ľudia pohybujúci sa v krajine dovoľujú.
Čítajte viac Agrospol Boľkovce sa stal farmou duchov. Spamätá sa Slovensko?
Väčšinu vystrieľať. Niet inej pomoci
Foto: TASR, Jakub Kotian
Nemožno dopustiť, aby sa v okolí fariem povaľovali uhynuté diviaky. To, čo sa prihodilo v Boľkovciach, je viac než dostatočnou výstrahou, hovorí profesor Jozef Bíreš, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
Nepremárnilo Slovensko vzácny čas v boji proti africkému moru (AMO)? Česi pred štyrmi rokmi v okolí Zlína vystrieľali všetky nakazené diviaky a odvtedy je ich územie čisté.
Žiaľ, z rôznych dôvodov sme čas stratili. Mor nebol len záležitosťou veterinárov, ale aj poľovníckej komory a tiež pozemkových a lesných úradov, ktoré patria pod ministerstvo vnútra. Až keď sa veci vyhrotili, vláda mi dala možnosť, aby som do toho zasiahol. Ešte do konca leta v niektorých poľovných revíroch bola snaha ochraňovať diviaky. Mali sme veľké stretnutie s poľovníkmi v Bytči. Výsledok nemohol byť iný, len populáciu diviakov znížiť na minimum.
Ľudia sa proti koronavírusu chránia očkovaním. Nezvýšila by vakcinácia diviakov ich imunitu a tým minimalizovala prenos moru na domáce ošípané?
Určite. Svetové farmaceutické firmy vyvíjajú vakcínu proti AMO už desať rokov. V Číne, kde vybili dve tretiny ošípaných, už vakcínu majú. Nie je však certifikovaná. Aj Rusi vyhlasovali, že majú vakcínu proti AMO, ale ostalo ticho. V Európe môže byť najskôr o tri roky. Musí ju, podobne ako pre ľudí, schváliť Európska lieková agentúra.
Až keď sa veci vyhrotili, vláda mi dala možnosť, aby som do toho zasiahol.
Bolo správne zrušiť vakcinovanie domácich ošípaných proti klasickému moru ošípaných?
Otázka vtedy stála tak: V štáte, kde vakcinujú domáce ošípané, nebudú môcť obchodovať s bravčovým mäsom, iba doma. Slovensko nastúpilo na túto loď. Orálne, rozhadzovaním vakcíny po lesoch, sme pred pätnástimi rokmi vakcinovali proti klasickému moru len diviaky. Bolo to účinné vtedy a mohlo by byť aj dnes, len treba mať schválenú vakcínu proti AMO.
Pokiaľ teda nebude k dispozícii vakcína, nezostane nič iné, len tvrdo regulovať populáciu diviakov ako prenášačov afrického moru?
Na Slovensku sú jediným zdrojom infekcie diviaky. Nemáme inú možnosť, ako udržať v bezpečí farmy a tým aj domácu produkciu bravčového mäsa ako znížením populácie diviakov na požadovaný výskyt 0,4 maximálne 0,6 – 0,7 diviaka na kilometer štvorcový. V tomto prípade sa už populácia diviakov nestretáva tak často, čím sa potláča šírenie vírusu. Pokiaľ ide o lučenskú farmu, v jej okolí boli uhynuté diviaky. Ochranu mala farma celkom dobrú. Vírus zrejme preniesol hmyz alebo hlodavce.
Čo sa stane, keď nezvládneme obmedzenie populácie diviakov?
Musíme to zvládnuť, poľovníci predovšetkým. V opačnom prípade zreguluje nekompromisne čriedy diviakov vírus AMO. Estónsko je toho príkladom. Nemôžeme dopustiť, aby sa v okolí fariem povaľovali uhynuté diviaky. To, čo sa prihodilo v Boľkovciach, je viac než dostatočnou výstrahou.