Veselá vedkyňa, spomína si na Merkelovú jej český školiteľ

Keď si v roku 1982 vyštudovaná fyzička Angela Merkelová dokončovala dizertačnú prácu, potrebovala na to technické vybavenie, aké v Nemeckej demokratickej republike (NDR) ešte nemali. Vďaka tomu sa dostala na Ústav organickej chémie a biochémie Československej akadémie vied v Prahe.

, 28.09.2021 06:00
Angela Merkelová, Rudolf Zahradník, Milena... Foto:
Angela Merkelová (tretia sprava) v roku 1982 pred Chrámom sv. Víta v Prahe spolu so svojimi českými priateľmi: Rudolfom Zahradníkom (druhý zľava), jeho manželkou Milenou (tretia zľava) a Zdeňkom Havlasom (prvý sprava).
31

Českí vedci, ktorých tam spoznala, si ju obľúbili. „Pracovať s ňou bola radosť,“ uviedol v rozhovore pre Pravdu podpredseda Akadémie vied ČR Zdeněk Havlas (70), ktorý sa s nemeckou kancelárkou dodnes priatelí.

Ako ste sa zoznámili s Angelou Merkelovou?

Najskôr prišla za profesorom Rudolfom Zahradníkom. Jednak preto, lebo pražská škola kvantovej chémie mala dobrú povesť – nielen vo východnom bloku, ale aj vo svete – a jednak preto, lebo s pánom profesorom už predtým spolupracoval jej budúci manžel Joachim Sauer. A ten jej odporučil, aby sa obrátila na náš ústav a skúsila s ním spolupracovať na dokončení svojho doktorátu. Profesor Zahradník ma požiadal, aby som sa Angele venoval. Spolupracoval som s ňou na téme teoretických štúdií základných chemických reakcií a ich dynamiky.

Takže ste sa jej vlastne ujali?

Keď Angela prišla – najprv len na pol roka, postaral som sa naozaj o všetko. Zaviezol som ju tam, kde mala bývať, ukázal som jej, kde v našom ústave bude sedieť, dohodli sme sa, čo a ako budeme robiť, a v podstate sme sa hneď pustili do práce. Ten prvý polrok sme zakončili publikáciou, ktorú sme dokázali umiestniť vo vtedy pre nás ťažko dostupnom vedeckom časopise Journal of the American Chemical Society. Našu prácu prijali a dokonca veľmi oceňovali.

Boli ste Merkelovej školiteľom?

Povedzme, že polročným školiteľom na dorobenie doktorátu. Angela potom ešte niekoľkokrát prišla, takže sme pokračovali v spolupráci a celkovo sme spoločne publikovali štyri odborné práce.

Do Prahy vraj prišla aj preto, lebo ste v ústave mali obrovský moderný počítač IBM, aký vedcom v NDR v tom čase chýbal. Je to pravda?

Ten nový počítač patril akadémii vied. Obrovský však bol, iba čo sa týkalo rozmerov a váhy, nie z pohľadu dnešných parametrov. Jeho vnútorná pamäť bola len jeden megabajt, ale stačilo to na to, aby sme tú štúdiu spravili na vtedajšie pomery kvalitnými prostriedkami.

merkelová Čítajte aj Merkelová: Som feministka. Všetci by sme mali byť feministami

Ako si spomínate na Angelu Merkelovú?

Bolo to dievča, ktoré bolo systematické, pracovité, s dobrým vzdelaním a veľkým záujmom, takže bola skutočne radosť s ňou spolupracovať. Pracovali sme dosť tvrdo, od skorého rána až do neskorých večerných hodín. Dosť času nám zabralo aj to, že sme museli cestovať za tými počítačmi. Vtedy sa ešte nedali obsluhovať na diaľku. Museli sme k nim chodiť s diernymi štítkami a magnetickými páskami, potom tam vždy predložiť zadanie úlohy a po nejakom čase – čo trvalo, povedzme, dva-tri dni – si tam zase prísť po balíky papierov, na ktorých boli vytlačené výsledky.

Bola Merkelová už vtedy ambiciózna?

To áno. Vždy sme si kládli otázky, ktoré zatiaľ nikto neriešil alebo nebol schopný riešiť. Chceli sme robiť vedu na svetovej úrovni, takže v tomto zmysle bola určite ambiciózna.

Odborníci tvrdia, že Merkelovej súčasný manžel, profesor Joachim Sauer, patrí ako kvantový chemik k svetovej špičke. Akou vedkyňou bola Merkelová? Mala predpoklady, aby to v tejto oblasti niekam dotiahla?

Nechcem uraziť Achima Sauera, ale myslím si, že ona mala predpoklady, aby bola ešte lepšia. Bola skvelá! Skutočne. A hlavne sa s ňou dobre pracovalo, prinášalo to radosť. Mala taký, povedal by som, že až trochu anglický zmysel pre humor, čo pre Nemcov nebolo typické. Viete, ako to s nimi je. Niekoľko rokov som strávil vo Frankfurte nad Mohanom a sám som zažil, že dvaja kolegovia sedeli v jednej kancelárii dvadsať rokov a stále si vykali. A keď som si robil žarty, vôbec im nerozumeli. Naproti tomu bola Angela dosť vtipná.

Germany Election Čítajte viac Bola by z Merkelovej dobrá prezidentka Európy?

Ako ste sa dorozumievali?

Učila sa po česky a dodnes rozumie, takže púšťať si pred ňou „ústa na špacír“ veľmi nepomôže, lebo väčšinou pochopí, o čom sa hovorí. To dala najavo už aj niektorým českým politikom. Rozprávala tak, že sa dohovorila napríklad v reštaurácii alebo s ľuďmi na ulici. S kamarátmi sa väčšinou bavila po anglicky, aj so mnou. Povedal by som, že češtinu ovládala dostatočne na to, aby tu žila. Vedela aj po rusky, lepšie ako česky, lebo ruština bola v školách v NDR povinná. Ale práve vďaka nej pre ňu ďalší slovanský jazyk už nebol taký vzdialený.

Spomínali ste, aká bola v práci. A čo v súkromí?

Bola dosť priateľská, ale v práci sme trávili toľko času, že to stretávanie sa v súkromí sme už nepotrebovali. Občas sme zašli na obed alebo na večeru, no tú spoločenskú časť svojho pobytu v Prahe trávila s inými kamarátmi. Viem, že chodila na koncerty, mala celkom rada vážnu hudbu. Niekedy si dala i pivo.

Zblížili ste sa tak, že sa z vás stali priatelia, alebo ste mali len pracovný vzťah?

Boli sme priatelia a zostali sme priateľmi. Z času na čas sa aj teraz stretávame.

Aj ste si potykali?

Samozrejme. Ja som mal vtedy 31 a ona asi 28 rokov, takže s tým nebol problém. Dodnes si tykáme. Alebo si myslíte, že keď sa stala ministerkou a potom kancelárkou, tak sa mi rozklepali kolená?

No, Merkelová patrí medzi päť najvplyvnejších ľudí sveta a v Českej republike si s ňou zrejme netykajú ani vrcholoví politici.

Tykali sme si od samého začiatku, nevidím dôvod, aby sme to teraz menili. A ani ona nie.

O politike sme sa nikdy nerozprávali. A nikdy som netušil, že by ju to tým smerom ťahalo alebo by k tomu mala bližší vzťah.

Utkvela vám v pamäti nejaká príhoda, ktorú ste s ňou zažili?

Takých príhod by asi bolo viac, len neviem, ktorú takto narýchlo vyloviť z pamäti. Raz ma napríklad požiadala, či by sa nemohla stretnúť so sesternicou zo západného Nemecka. Povedala to však po anglicky, kde rovnaký výraz (cousin, pozn. red.) označuje sesternicu aj bratranca, preto sme si mysleli, že hovorí o mužovi. Povedala, že si netrúfa stretnúť sa s ňou v Prahe, a tak prišli k nám do Poděbrad. My sme im nachystali dve izby, pretože sme predpokladali, že príde muž. Nakoniec dorazili dve ženy a spali spolu v izbe.

Vaša manželka vraj budúcu kancelárku učila variť knedle…

Tie najprv skúšala variť sama, ale s relatívne malým úspechom. Moja žena jej preto ukázala pár trikov, ako to robiť poriadne. Angela jej zase z NDR priviezla šijací stroj, ktorý máme dodnes. Dokonca ho odo mňa mámi riaditeľ Národného technického múzea, lebo by tam chcel mať nejaké „stroje s príbehom“. U nás v Československu vtedy šijacie stroje neboli, a tak nám Angela doniesla „veritasku“. S tým sa tiež spája trochu komická situácia. Na hraniciach sa jej totiž pýtali, na čo si vezie šijací stroj. Podozrievali ju z pašovania. Ona vyhlásila, že večer býva unavená a potrebuje si odpočinúť, čo sa jej darí práve pri šití.

V čase, keď prvý raz prišla do Prahy, bola krátko po rozvode s prvým manželom, fyzikom Ulrichom Merkelom. Rozprávala sa s vami niekedy o osobných veciach?

O bývalom manželovi sa veľmi nezmieňovala a v tom čase nemala ani žiadny „ľudsky bližší“ vzťah s Achimom Sauerom, ktorý bol ešte ženatý a mal dve deti. Len pri jej druhej alebo tretej návšteve, to znamená asi o dva roky neskôr, sme ich celkom náhodou stretli na Šumave, kde boli na výlete. Pomysleli sme si, že sa zrejme dávajú dokopy, ale nechceli sme sa vypytovať, tak sme ich nechali na pokoji bez hlúpych otázok.

Angela Merkelová Čítajte aj Prieskum: Merkelová nebude po konci svojej vlády chýbať viac ako polovici Nemcov

Bavili ste sa s Merkelovou niekedy o politike? Dávala najavo svoje politické názory?

To je práve zaujímavé, že o politike sme sa nikdy nerozprávali. A nikdy som netušil, že by ju to tým smerom ťahalo alebo by k tomu mala bližší vzťah. Politika pre nás nebola témou. Skôr sme si robili plány, čo ešte urobíme a na čo sa vo vede ďalej vrhneme. Neskôr som dostal ponuku – Humboldtovo štipendium vo Frankfurte. Odišiel som tam, a keď som sa raz vrátil domov z univerzity, pustil som si ako zvukové pozadie televíziu. Varil som si a pri tom som začul, že do vlády Helmuta Kohla vymenovali nejakého nového ministra s menom Angela Merkel. Myslel som, že je to len zhoda mien, ale šiel som sa pozrieť na televíziu a videl som, že je to naša Angela, ktorej potriasa rukou nemecký prezident Weizsäcker.

To vás muselo prekvapiť…

Bol to šok. Spravil som potom to, čo som musel spraviť. Našiel som si adresu ministerstva pre ženy a mládež a poslal jej gratuláciu. Spýtal som sa tiež, či ešte budeme pokračovať vo svojich plánoch. V priebehu pár dní som dostal oficiálnu odpoveď na úradnom papieri ministerstva, že plány si robiť môžeme, ale nevie, ako na tom bude s časom.

To bolo v roku 1991, potom sa z nej stala mocná politička. Nájde si ešte čas na starých známych?

Samozrejme, a dosť často. Asi tak raz za dva roky sme sa vždy niekde videli. Dosť často prichádzala do Prahy, najmä pri takých príležitostiach, ako boli napríklad narodeniny pána profesora Zahradníka. Vtedy sme vždy pripravili stretnutie vo Vile Lanna, ktorá patrí akadémii vied. Dvakrát som cestoval i do Berlína, kde sme raz spolu strávili celý deň.

Bývalých kolegov v Prahe raz údajne navštívila i tajne. Už ako spolková kancelárka.

Bola vtedy na oficiálnej návšteve v Španielsku, po ktorej mala nasledovať oficiálna návšteva Prahy. Tam však prišla skôr, lebo Rudolf Zahradník oslavoval 80. narodeniny, a tak sme spolu posedeli vo Vile Lanna asi do druhej v noci. Potom odišla na letisko, aby odletela do Berlína, a ráno zase odtiaľ znova priletela do Prahy. Pretože podľa protokolu musela vyliezť z toho lietadla a byť oficiálne privítaná, potriasť si tam rukou s politikmi. Nemohla teda len tak prespať v Prahe a potom sa na letisko doviezť taxíkom.

Merkelová na stretnutí so Zahradníkom a... Foto: Archív Z. Havlasa
Angela Merkelová, Zdeněk Havlas, Zahradník Merkelová na stretnutí so Zahradníkom a Havlasom v čase, keď už bola nemeckou kancelárkou.

Vraveli ste, že keď bola ešte vedkyňou, o politike ste sa nebavili. A čo potom, keď stála na čele nemeckej vlády?

Túto tému medzi sebou vynechávame. Nemám chuť pliesť sa jej do názorov, ani ju nejako ovplyvňovať. To rozhodne nie. To je jej parketa, jej zodpovednosť. Občas však nejaké čriepky z politiky zazneli – napríklad, že jej vedecké presvedčenie a praktické kroky, ktoré musí robiť, nie sú celkom v súlade. Týkalo sa to chvíle, keď musela rozhodnúť, že v Nemecku budú utlmovať atómové elektrárne.

V úrade spolkovej kancelárky je už obdivuhodných 16 rokov a aj teraz, keď končí, je stále obľúbená. Čím si to vysvetľujete?

Je to naozaj prekvapujúce. V politike treba mať tvrdé lakte, myslím, že by som sa v takom prostredí nechcel pohybovať. Hlavný rys je asi v tom, že zakaždým dokáže nájsť správny kompromis. Možno občas tvrdší, ale nikdy nie za hranicou.

Ak sledujete nemeckú politiku, aký máte pocit? Spravila Merkelová dobre, že sa stala političkou alebo mala radšej zostať pri pôvodnej práci a venovať sa vede?

Ak mám na to odpovedať zo svojho osobného, sebeckého pohľadu, tak by som ju radšej videl vo vede. Ale čo sa týka stability nemeckej politiky, urobila obrovský kus práce. Bez nej by Nemecko určite nebolo tam, kde je.

Zdeněk Havlas (70), podpredseda Akadémie vied ČR

  • V roku 1975 absolvoval štúdium fyzikálnej chémie na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe
  • Od roku 1979 pôsobil v Ústave organickej chémie a biochémie ČSAV
  • V rokoch 1979 – 1980 absolvoval postdoktorálnu stáž na Cornellovej univerzite v americkej Ithake
  • V rokoch 1986 – 1988 čerpal Humboldtovo štipendium na Univerzite J. W. Goetheho vo Frankfurte nad Mohanom
  • V rokoch 1995 – 2017 pôsobil viackrát ako hosťujúci výskumník na Coloradskej univerzite v americkom Bouldere
  • V rokoch 2002 – 2012 bol riaditeľom Ústavu organickej chémie a biochémie AV ČR
  • V roku 2012 ho tam menovali za čestného profesora, od roku 2017 je podpredsedom Akadémie vied ČR
  • Venuje sa najmä kvantovej a výpočtovej chémii, publikoval štyri knihy a 180 vedeckých článkov
Zdeněk Havlas
Chemik Zdeněk Havlas. Autor: Archív Z. Havlasa

© Autorské práva vyhradené

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
31 debata chyba
Viac na túto tému: #fyzika #ČSSR #Československo #Angela Merkelová