Klimatológ Matejovič: Život, ako ho poznáme, môže prestať existovať

Ako rýchlo sa otepľuje na Slovensku v porovnaní so svetom?

Globálne sa najvýraznejšie otepľuje v oblasti Arktídy, kde bolo ostatné desaťročie asi o 2 až 4 °C teplejšie ako storočný priemer 1901 – 2000. U nás sa oteplilo v porovnaní s uvedeným obdobím asi o 1,5 °C, bolo to približne o pol stupňa viac ako globálny priemer. Sú však aj oblasti Zeme, kde sa neotepľuje tak rýchlo, týka sa to hlavne Antarktídy. Severná hemisféra sa otepľuje rýchlejšie ako južná a pevnina viac ako oceány. Na Slovensku sa otepľuje približne rovnakým tempom ako na väčšine eurázijského kontinentu. Čím ideme severnejšie, tým je oteplenie výraznejšie.

Aké sú najhoršie scenáre pre Slovensko? O koľko sa môže otepliť?

Vlani začal platiť nový klimatický normál (1991 – 2020). Počas neho stúpala teplota priemerne na Slovensku v porovnaní s dlhodobým priemerom 1901 – 2000 asi o 0,1 °C za tri až štyri roky. Ak však zoberieme priemer ostatného desaťročia, teplota stúpa o 0,1 °C už každé dva roky! Ak by sa otepľovanie zrýchľovalo týmto tempom, už v polovici tohto storočia by bolo u nás v porovnaní so súčasným stavom teplejšie asi o 3 °C.

K čomu to možno prirovnať?

Na konci storočia by sme mali asi takú klímu, ako majú teraz v Texase. Toto je však len čisto matematický odhad, treba však rátať aj s fyzikálnymi faktormi. No aj keby sa do konca tohto storočia oteplilo oproti súčasnému stavu „len“ o 5 °C, situácia by bola alarmujúca. Za kritickú hranicu sa totiž v porovnaní s predindustriálnym obdobím považuje oteplenie o 6 °C, čo by reálne nastalo. Takýto pesimistický scenár je už viac pravdepodobný. Zmyslom klimatických scenárov nie je však nejaká licitácia, kto určí vyšší odhad. Realita je však taká, že v súčasnosti sa napĺňajú pesimistické scenáre, ktoré pred 30 rokov odhadovali výraznejší rast globálnej teploty.

Ako to bude vyzerať z pohľadu obyvateľa Slovenska, keď sa naplnia najhoršie scenáre?

V tomto prípade možno uvažovať v horizonte nejakých dvoch-troch desaťročí. To si môžeme ešte predstaviť a simulovať vývoj. Oteplenie bude citeľné najmä v lete, bude sa prejavovať dlhšími vlnami intenzívnejších horúčav a silnými búrkami sprevádzanými prívalovými dažďami a inými extrémnymi prejavmi počasia. Bude pokračovať len to, čo zažívame už aj teraz, akurát sa všetky spomínané javy ešte vystupňujú.

A čo sa bude diať s klímou v druhej polovici tohto storočia?

To je už problematické predvídať. Do hry môžu vstúpiť takzvané kladné spätné väzby a vývoj sa už potom stane nepredvídateľný. Podstatná zmena sa však udeje v oceánoch.

Čítajte viac Začína sa klimatický summit. Bez Putina a Si Ťin-pchinga, s dohodou v nedohľadne

Čo sa môže stať?

Oceány majú pre život na Zemi rozhodujúci význam nielen preto, že sú obrovskými zásobárňami vody, ale vďaka nim je atmosféra Zeme dýchateľná. Morský fytoplanktón totiž produkuje až 70 % kyslíka, teda ešte viac ako všetky lesy dohromady. V prípade, že by prišlo k jeho úbytku, zmenilo by sa chemické zloženie atmosféry a vyhynula by väčšina živých organizmov. Také prípady sa v geologickej histórii Zeme už odohrali. Asi pred piatimi rokmi zverejnili matematici a biológovia Yadigar Sekerci a Sergej Petrovskii vedeckú štúdiu pod názvom Matematické modelovanie dynamiky planktón-kyslík vplyvom zmeny klímy. V štúdii konštatujú, že ak teplota vody v oceánoch stúpne priemerne o 6 °C, ohrozí to krehkú kyslíkovú rovnováhu, ktorá sa vytvárala stovky miliónov rokov.

Nie je to však len teória?

Ich výskum neskôr potvrdili aj ďalší vedci. Okrem toho oxid uhličitý reaguje s vodou, pričom vzniká kyselina uhličitá. Prichádza tak k okysľovaniu (acidifikácii) oceánov. Kyselina uhličitá vo vyššej koncentrácii rovnako ohrozuje život v oceánoch. Na tento problém upozornila aj špeciálna správa IPCC o stave oceánov a kryosféry z roku 2019. Teda ako vidieť, s najpesimistic­kejšími scenármi neprichádzajú klimatológovia. Takéto podmienky sa môžu vytvoriť už na prelome tohto a budúceho storočia, pretože dosiahnutie globálneho oteplenia o 6 °C je reálne. Život, tak ako ho dnes poznáme, by v takom prípade prestal existovať.

Budeme svedkami častejších tornád?

Tornáda sú fascinujúce atmosférické javy, ktoré na seba pútajú pozornosť verejnosti a médií. Vyskytovali sa aj pred klimatickou zmenou, akurát mali iné pomenovania – ako smršte, tromby. Podobne ako búrky symbolizujú bázeň a rešpekt pred silami prírody, v ich ničivej sile je totiž niečo vznešené. Deštruktívny potenciál tornád sa však v porovnaní s inými extrémnymi prejavmi počasia preceňuje. Je pravdepodobné, že sa oproti minulosti budú vyskytovať častejšie, je to podmienené najmä fyzikálne – teplejší vzduch dokáže absorbovať viac vodnej pary, v dôsledku čoho sa zvýši dynamika všetkých atmosférických procesov. Väčšinou to však budú slabé tornáda, oveľa nebezpečnejšie zostanú pre našu oblasť iné extrémne prejavy počasia.

Čítajte rozhovor Meteorológ: Klimatická kríza a viac tornád? Veda to zatiaľ nedokáže potvrdiť

Aké?

Napríklad vzdušné víry s horizontálnou osou otáčania v tvare valca, ktoré bývajú tiež spojené s búrkami. Nespôsobujú až také obrovské spustošenie, ako sme videli toto leto pri tornáde na južnej Morave, ale škody nimi spôsobené sa vyskytujú oveľa častejšie. Podobne sa to týka aj prívalových zrážok, krupobitia a bleskov. A to už nehovorím o suchu a povodniach.

Bude vôbec možné pracovať v lete, pohybovať sa v lete vonku v mestách, ale aj na vidieku, ak ho budú tvoriť najmä rozsiahle oráčiny?

Ľudia sa dokážu adaptovať aj na vysoké teploty, nakoniec väčšina obyvateľov Zeme obýva oblasti s teplejšou klímou, ako máme u nás. Závisí to aj od zdravotného stavu, viac ohrození horúčavami sú chorí a starí ľudia. Na vidieku sa horúčavy znášajú lepšie, pretože je tam menej zastavanej plochy. Naopak, v mestách sa počas horúčav prejavuje efekt takzvaného mestského ostrova tepla, ktorý je citeľný hlavne v noci, pretože budovy, betónové a asfaltové plochy vyžarujú teplo, ktoré akumulovali počas dňa vplyvom slnečného žiarenia.

Svetlejšie plochy a zeleň odrážajú viac slnečného žiarenia ako tie tmavé, teda pooraná zem ho absorbuje viac. Podobne sa to týka aj lesa a všeobecne zelene, ktoré môžu zmierňovať horúčavy, pretože odrážajú viac slnečného žiarenia a stromy vytvárajú aj tieň. Ak však horúčavy v lete trvajú dlho, efekt zelene sa vytráca. Okrem toho rizikovým faktorom býva v lete dusno, ktoré môže byť citeľné najmä pri vlhkých lokalitách a vodných plochách, kde sa vyparuje veľa vody.

V prípade silného dusna už pomôže len klimatizácia, ktorá okrem toho, že vzduch ochladzuje, dokáže ho aj odvlhčovať. Tým ju nechcem propagovať, no vykurovanie v chladnej časti roka je ešte viac energeticky náročné s ešte výraznejšou uhlíkovou stopou. V porovnaní s inými krajinami u nás príbytky vyslovene prekurujeme. Ak ušetríme v zime energiu, môžeme ju použiť v lete na klimatizovanie. Kto si to však môže dovoliť, ideálna je „prirodzená“ klimatizácia, napríklad letný pobyt v horách alebo aspoň na vidieku.

Čítajte rozhovor Klimatológ Faško v Ide o pravdu: Slovensko bude mať počasie ako vnútrozemie Chorvátska a Bulharska

Espinosová varuje pred masovou migráciou, chaosom. Budú vôbec existovať taká samozrejmosť ako sloboda?

Počas pandémie sme zažili a zažívame situácie, keď museli byť obmedzené určité slobody, napríklad sloboda zhromažďovania, vychádzania, cestovania. Bolo to dôležité na to, aby sa vírusová infekcia nešírila prudkejším tempom, ako sa vyjadrujú odborníci a epidemiológovia. Podobne je to aj v prípade klimatickej krízy. Odborníci už desaťročia upozorňujú na jej vážne dôsledky pre celú civilizáciu.

Často sa argumentuje, že určité opatrenia sa nedajú robiť, pretože by bola ohrozená napríklad sloboda podnikania a voľný trh. Čiže zaznievajú podobné argumenty, aké sme počúvali počas pandémie. Pritom opatrenia proti klimatickej kríze by nijakým spôsobom neohrozovali ľudské práva a slobody, skôr naopak. Právo nadmerne konzumovať, právo akumulovať bohatstvo úzkou skupinou ľudí či právo privatizovať prírodné zdroje totiž nepatria k základným ľudským právam! Rady odborníkov sa ignorujú, výsledky ich práce sú často diskreditované a spochybňované, na vedu a výskum ide čoraz menej finančných prostriedkov. Dôsledky tejto ignorancie sa určite skôr či neskôr dostavia.

Klimatickou krízou budú najviac ohrození chudobní, je jedno, v ktorej časti sveta. Rozdiely medzi chudobnými a bohatými sa ešte viac zvýraznia, bohatí sa budú mať pred jej dôsledkami kde skryť. Ale nakoniec tak to bolo aj v minulosti, napríklad počas vojen a rôznych katastrof. V budúcnosti nebude jednoducho možné premiestniť miliardy ľudí, všetky obývateľné miesta na Zemi sú dnes obsadené. Bez solidarity nebude tento problém riešiteľný. Môžeme sa tiež spýtať, aký význam bude mať sloboda vo svete, v ktorom sa nebude dať normálne žiť a akú hodnotu má vlastne ľudský život.

Čítajte viac V šiestich slovenských mestách štrajkujú študenti a aktivisti za klímu

Podľa štúdie Univerzity Komenského v Bratislave hrozí, že na východnom Slovensku sa môže v roku 2100 vyskytnúť vyše päť (!) rokov trvajúce hydrologické sucho v povodí Hornádu, čo by zasiahlo napríklad Košice. Čo to znamená?

Sucho sa môže vyskytnúť v hociktorej lokalite Slovenska, je jedným z najrizikovejších faktorov klimatickej zmeny, ešte väčším, ako sú horúčavy. Tu treba rozlišovať medzi akútnym suchom, ktoré sa epizodicky vyskytuje v teplom polroku, od celkového vysušovania krajiny, ktoré prebieha už desaťročia.

Voda je strategickou surovinou a treba ju chrániť pred snahami o jej odčerpávanie do zahraničia alebo pred rôznymi záujmovými skupinami, ktoré reprezentuje domáci a zahraničný kapitál, treba zabrániť privatizácii vodných zdrojov. Prístup k vode patrí k základným ľudským právam. Treba tiež podporiť investície do vodnej infraštruktúry, zvýšiť retenčnú schopnosť krajiny a čo najviac vody v nej akumulovať. Pri využívaní vody v energetike môže zase pomôcť veda, investície do vody a vedy sú spojené nádoby.

Čo treba urobiť v krajine, aby bol dostatok vody? Hrajú v tom nejakú úlohu lesy, polia, príroda?

Lesy patria k najvýznamnejším prirodzeným zásobárňam vody, okrem toho, že vodu akumulujú, ešte krajinu aj prirodzene ochladzujú. Veľký význam majú v poľnohospodársky využívanej krajine medze a remízky a tiež vodné plochy ako jazerá, rybníky a močiare. Krajina by mala byť pestrá, veľa škody sa v krajine napáchalo počas kolektivizácie, keď sa pôda scelila, vysušila a odvodnila. Nedozerné lány polí dominujú na juhu Slovenska aj dnes. Krajina by mala viac žiť, dýchať. Svoju významnú funkciu v nej majú aj takzvané neobrobené plochy, voľne rastúce dreviny a kry.

Čítajte aj Extrémne sucho na Madagaskare spôsobuje hlad, ľudia si varia burinu a kaktusy

Ale budú vôbec po takomto oteplení na Slovensku rásť ešte lesy?

Lesy tu budú rásť, aj keď sa výraznejšie oteplí, pôjde však o ich druhové rozloženie, navyše určité druhy drevín sú proti suchu odolnejšie. Pre teplejšiu klímu nie sú vhodné smrekové lesy, ale skôr zmiešané a listnaté, prípadne borovice. Je predpoklad, že v južnej časti Slovenska bude prevažovať v budúcnosti lesostep.

Od čoho vlastne závisí, či sa najhoršie scenáre naplnia?

Závisí to predovšetkým od ľudského správania, od toho, do akej miery bude civilizácia závislá od uhlia, ropy a zemného plynu. Sú prakticky len dve riešenia klimatickej krízy. Okrem zníženia závislosti od fosílnych palív je to zníženie celkovej spotreby. Problémom nie sú totiž samotné fosílne palivá, ale ich nadmerné spaľovanie. Konzum sa dnes stal novodobým rituálom, celá ekonomika je nastavená tak, aby sa zvyšovala spotreba. Ak sa nezbavíme tejto neoliberálnej dogmy, nie je možné ani riešenie klimatickej krízy. Je to predovšetkým systémový problém. Jednou z mála verejne aktívnych osobností, ktoré na to upozorňujú, je pápež František. Veľa politikov dnes už upozorňuje na potrebu riešenia klimatickej krízy, ale je už oveľa menej takých, ktorí hovoria aj o potrebe zmeny systému upriameného na čo najvyšší ekonomický profit. Inými slovami, ako hovorí pápež František, táto ekonomika zabíja.

Tak čo treba urobiť?

Treba upriamiť pozornosť na iné hodnoty a priority. Namiesto zvyšovania životnej úrovne by sa malo hovoriť o zvyšovaní kvality života a jeho ochrane. Klimatická kríza sa však nedá riešiť ani tradičným socialistickým spôsobom – bohatým zoberieme a chudobným rozdáme. Len by sme tak prejedli svoju budúcnosť a pokiaľ ide o znižovanie spotreby, nemalo by to žiadny efekt. Peniaze sa musia investovať do projektov, ktoré budú napríklad ekologicky kultivovať krajinu a vytvárať nové pracovné príležitosti pre ľudí, ktorí dnes pracujú napríklad v automobilovom alebo ropnom priemysle. Treba tiež viac investovať do vedy a vzdelania a motivovať ľudí k racionálnemu spotrebiteľskému a ekologickému správaniu, dať im pocítiť, že každý je dôležitý a môže pomáhať prírode.

Čítajte rozhovor Šéf OSN varuje: Svet je na ceste ku katastrofickému otepleniu

Aká je skutočnosť?

Žiaľ, spoločnosť sa uberá presne opačným smerom. V neoliberálnej ekonomike dominuje sociálny darvinizmus, kde víťazia silnejší a úspešnejší, všetci sme sa stali obeťami kultu úspechu a všetkého, čo s tým súvisí, vrátane túžby po materiálnom bohatstve. Klimatická kríza je len jedným z jeho dôsledkov, je vlastne vedľajším efektom klaňania sa zlatému teľaťu.

Je možné stlačiť emisie skleníkových plynov na nulu?

Cieľom nie je zníženie emisií skleníkových emisií na nulu, to nie je prakticky možné. Úplne by stačila významná redukcia spotreby fosílnych palív najmenej o polovicu, ideálne by bolo až o 80 %. To je však možné len za predpokladu, ak by sa také opatrenia robili na globálnej úrovni. Napríklad Európska únia sa podieľa na globálnych emisiách asi desiatimi percentami. Ak by sa aj teoreticky dostala na povestnú nulu, nemusí to mať temer žiadny praktický efekt.

Navyše problémom je aj takzvaný klimatický outsourcing, týka sa to napríklad tovarov vyrobených v Číne, ktoré spotrebúvame v obrovskom množstve a prispievame tak ku globálnemu zvyšovaniu emisií. Preto reči o uhlíkovej neutralite často pripomínajú povestné Potemkinove dediny. Ak niektorá krajina deklaruje, že napríklad do roku 2050 bude uhlíkovo neutrálna, môžeme to považovať za zlý vtip. Pokiaľ ide o odčerpávanie CO2 z atmosféry, je to podobné. Stačí redukovať spaľovanie fosílnych palív a nebude treba nič z atmosféry odčerpávať. V skutočnosti sa tu odpútava pozornosť od toho podstatného.

Čítajte rozhovor Expert: Nemusíme byť ako Greta, ale každý z nás sa môže stať klimatickým aktivistom

Takže, čo s tým Slovensko urobí? Môže nám v tom nejako pomôcť slovenská príroda?

Oxid uhličitý najefektívnejšie z atmosféry „odčerpáme“ tak, že znížime individuálnu spotrebu, navyše tak ušetríme na horšie časy a budeme mať dobrý pocit, že sme ohľaduplní k iným a prírode. To môže byť náš slovenský „vynález“. Aj slovenská príroda nám v tom môže pomôcť napríklad i tým, že viac voľného času budeme venovať napríklad turistike a cyklistike, môžeme obdivovať pritom jej krásy, menej času budeme potom tráviť v nákupných centrách alebo na exotických dovolenkách.

A môže byť práve príroda aj na globálnej úrovni jedným z dôležitých, lacných a efektívnych kľúčov, ako tlmiť klimatickú krízu? Zaujímavá je napríklad štúdia Bronsona Griscoma, podľa ktorého by bolo možné stiahnuť až 37 percent uhlíka, ktorý potrebujeme stiahnuť do roku 2030, a to pomocou obnovy prírodných ekosystémov.

Som veľkým zástancom obnovovania prírodných ekosystémov bez ohľadu na to, či to súvisí s riešením klimatickej krízy. To všetko by malo byť súčasťou adaptačných opatrení, podobne ako je to v prípade investícií do vodnej infraštruktúry. Dôležitou súčasťou riešenia klimatickej krízy sú však aj mitigačné opatrenia, teda celkové znižovanie emisií CO2. Jedno bez druhého nemôže fungovať. Symbolicky povedané, urobme si chrám z prírody, nie z nákupného centra.