Vždy ste sa vo svojich blogoch chceli venovať cestovaniu alebo to prišlo spontánne časom?
Nezačal som so zámerom, aby som mal cestovateľský blog. Prapočiatok bol v tom, že som bol na študijnom pobyte Erasmus v Estónsku a všetci sa ma po ňom pýtali, aké to tam bolo. Preto som sa rozhodol napísať jeden článok pre moju mamu, kde som spísal, ako vlastne prebieha celý Erasmus, a zistil som, že ma písanie celkom baví. Potom som začal písať viac. Cestovanie bolo vždy mojou záľubou, ale prvotné písanie blogu vzniklo náhodou.
Knihu ste začali písať už v roku 2015, dokončili ste ju minulý rok. Na začiatku bol váš zámer zrejme úplne iný.
V roku 2015 to boli skôr také úryvky a myšlienky, nemalo to žiaden cieľ. Preto som s písaním knihy veľmi rýchlo skončil. O päť rokov neskôr, keď už som do toho videl trošku viac a vedel som, kam chcem smerovať, sa mi na to veľmi dobre nadväzovalo. Zároveň bolo celkom zaujímavé porovnávať, ako som sa vnímal vtedy a ako sa vnímam teraz.
Vo svojich príspevkoch ukazujete ľuďom možnosti, kam všade môžu ísť. Dostávate od nich aj spätnú väzbu, prípadné nejaké tipy, kam ísť nabudúce?
Určite áno. Vždy som si zakladal na tom, aby to s mojimi čitateľmi bolo vzájomné. Veľakrát, keď idem na neznáme miesto, si od nich pýtam tipy na Facebooku, z ktorých si vyberiem a neskôr ich aj zhrniem do článku. Ľudia mi aj posielajú fotky a ďakujú za dobré tipy. Ponímam to skôr dovolenkovo, odporúčam väčšinou nejaké bary a reštaurácie. Moji čitatelia nie sú tie typy ľudí, ktorí by sa vybrali stanovať na Mt. Everest. Namiesto toho chodia na víkend do Ríma.
Ktorá destinácia vás zatiaľ najviac prekvapila?
Argentína sa stala takou mojou srdcovkou. Som veľmi zamilovaný do Južnej Ameriky, naučil som sa kvôli tomu po španielsky. V Argentíne som strávil mesiac, chystám sa tam teraz o dva týždne vrátiť. Je to krajina všetkého – od severu po juh Argentíny je to taká vzdialenosť ako z Bratislavy do Dubaja. Preto tam nájdete všetky typy prírodných podmienok – púšte, dažďové pralesy aj lyžiarske strediská. Okrem toho je to tam cenovo veľmi prijateľné. Argentína ma veľmi prekvapila práve preto, aká rôznorodá je tamojšia príroda.
Máte z cestovania aj nejaký nepríjemný zážitok?
Nespomínam si teraz na nič konkrétne. Myslím si, že pri cestovaní sa stretnete s kadekým – s taxikárom alebo predavačom na trhu, ktorý od vás pýta viac peňazí, ako by mal. Ale musím trikrát zaklopať na drevo, že som zatiaľ nič ozaj nepríjemné nezažil.
Keď ste na výnimočnom mieste, ktoré vás niečím uchváti, máte vo zvyku odpojiť sa na nejaký čas od sociálnych sietí, aby ste si to užili naplno?
Nie, ja sa zvyknem od sociálnych sietí odpájať len vtedy, keď som doma na Slovensku. Veľa ľudí to zjednodušuje a tvrdí, že cestovanie je moja práca, ale nie je to pravda. Moja práca je vytváranie obsahu, ktorý získavam popri cestovaní.
Keď už niekde som, chcem z toho vyťažiť čo najviac – či už článkov, fotografií, alebo zaujímavých príbehov. Potom, keď som doma v Bratislave, a podnetov je menej, som trochu pokojnejší a sociálne siete vypínam. Pri cestovaní však rozhodne nie. Už si z toho aj robím žarty, že som na dovolenke nebol od roku 2013, teda od doby, keď som založil cestovateľský blog.
Je cestovanie pre bežného človeka dostupné? Či už cenovo, alebo aj z iného hľadiska – na svojom blogu máte aj kategóriu o bezbariérovom cestovaní.
Snažím sa, aby prostredníctvom môjho blogu bolo cestovanie prístupné pre každého, na základe čoho vznikla aj kategória o bezbariérovosti cestovania. Mám veľmi blízku kamarátku Natáliu Turčinovú, s ktorou sme pripravili asi päť článkov o tom, ako cestovať bezbariérovo.
Naším zámerom bolo, aby na blogu našli informácie aj ľudia, ktorí sú na vozíku. Medzi mojimi čitateľmi síce tieto články nevytvorili nejaký obrovský záujem, ale dostali sa priamo k tej malej skupinke ľudí na vozíku, ktorí tie články využili.
Myslíte si, že ľudí vo všeobecnosti láka dobrodružstvo alebo majú skôr obavy z príliš neznámych exotických destinácií?
Závisí to od konkrétneho človeka. Koľko ľudí, toľko chutí. Niekedy mi ľudia kladú otázky, či je nejaká krajina bezpečná, ale na to sa ozaj nedá odpovedať, pretože aj v Trenčianskych Tepliciach sa vám môže čokoľvek prihodiť.
Veľmi dôležité pri cestovaní je používať sedliacky rozum a nejsť do úzkej uličky, keď sa tam necítim dobre, nerozprávať sa s človekom, ktorý na mňa pôsobí zvláštne. Nemôžem teraz niekomu povedať: „Choď tam, lebo je tam brutálne bezpečno,“ pretože keby sa mu tam potom niečo stalo, tak by som si to asi vyčítal.
Primárne je váš blog zameraný na cestovanie. Využívate občas svoj vplyv influencera aj na rozširovanie povedomia o celospoločenských témach, ktoré považujete za dôležité?
Do určitej miery áno, lebo chcem, aby blogu zostala jeho ústredná téma. Sem-tam sa zaoberám ekológiou. Ľudia mi často vyčítajú uhlíkovú stopu, ktorú tvorím pri cestovaní lietadlom. Som za to, aby sme sa správali ekologicky, ale zároveň razím názor, že cestovať treba. Všetci si uvedomujeme, že cestovanie lietadlom je naozaj neekologické, ale veľakrát apelujem na to, že žijeme v 21. storočí a mali by sme využívať výhody, ktoré ľudstvo nadobudlo za posledné obdobie.
To, že teraz môžeme ísť lietadlom do Ameriky, je výsledkom vývoja posledného storočia, tak prečo si ho upierať? Nevidím zmysel v tom, aby sme nevyužívali to, čo už máme. Treba však hľadať ekologické formy cestovania – aby palivo bolo ekologické, aby lietadlové motory boli ekonomicky výhodné a nežrali toľko kerozínu. To sa už aj reálne deje, v súčasnosti sa napríklad testujú vodíkové lietadlá. Keď ma chce niekto konfrontovať s tým, že som neekologický, tak ja hovorím, že by sme nemali ísť dozadu, ale hľadať ekologickejšie formy toho, čo teraz robíme.
Plánujete v budúcnosti napísať ďalšiu knihu?
Uvidíme, aké budú recenzie a ako sa bude predávať. Ak mi napadne nejaká naozaj dobrá myšlienka, o ktorú budú mať ľudia záujem, tak určite, ale nechcem tlačiť na pílu, lebo keď je niečo nasilu, ľudia o tom vedia.
A bavilo vás písanie?
Keď som dostal ponuku z Ikaru, či nechcem napísať knihu, tak ja som bol taký, že „okej, môžem“. A keď som ju začal písať, uvedomil som si, že je to úplne iný štýl písania. Desať rokov už píšem svoj cestovateľský blog Bez mapy, kde mám svoj štýl, robím si to po svojom a ide mi to ako po masle. Zrazu som mal písať knihu a nedokázal som napísať jediný odsek, lebo som nevedel, ako to mám formulovať. Písanie knihy je úplne iné, ako blogovanie, čiže mi chvíľu trvalo, kým som sa do toho dostal, ale myslím, že sme dali dokopy celkom čitateľnú knihu.
Milan Bardún (1991)
Pochádza z Bratislavy, vyštudoval krajinnú architektúru, no viac než v urbanistických projektoch sa našiel v študovaní algoritmov sociálnych sietí. Založil jeden z najčítanejších cestovateľských blogov na Slovensku, je autorom článkov a workshopov na tému online marketingu.