Vojenský analytik: Reči o Guantáname na Slovensku sú len apokalyptické fabulácie

Ratifikácia dohody o obrannej spolupráci medzi Slovenskom a USA v žiadnom prípade neznamená neobmedzenú prítomnosť amerických síl na Slovensku. Obavy zo straty suverenity sú vyslovenými fabuláciami, hovorí v rozhovore Adam Potočňák z Centra Bezpečnostných a vojenskostrategických štúdií na Univerzite obrany v Brne.

08.01.2022 06:40
F-16, stíhačky, F16, armáda, letectvo Foto:
Prvým slovenským pilotom, ktorý pod dohľadom inštruktora v lete minulého roka riadil stíhacie lietadlo F-16, bol nadporučík Lukáš Kúdela.
debata (422)

Na druhej strane však priznáva, že Slovensko je malým štátom a ak by sa Američania rozhodli nerešpektovať vypovedanie zmluvy, bolo by to síce ilegálne, ale dostať ich z nášho územia by sme s najväčšou pravdepodobnosťou nedokázali. Vysvetľuje tiež, aká je šanca, že na Slovensku budú jadrové zbrane.

Dohoda o obrannej spolupráci hovorí o vzťahu dvoch suverénnych štátov. V texte sa preto často opakuje ubezpečenie o „plnom rešpektovaní suverenity“ SR. Zachováva táto dohoda rovnováhu postavenia oboch strán?

Musím upozorniť, že nie som právnik ani odborník na ústavné či medzinárodné právo. Ako však čítam návrh dohody, považujem zachovanie rovnováhy oboch strán a rešpektovanie suverenity SR z právneho hľadiska za zachované. Najmä preto, že akákoľvek prítomnosť amerických vojsk na území SR naďalej podlieha schváleniu vládou SR (resp. Národnej rady SR, podľa charakteru pohybu a činnosti). Takýchto schválení ročne prebehnú desiatky, najmä v súvislosti s tým, že na naše územie prichádzajú príslušníci cudzích ozbrojených síl, najmä z členských štátov NATO a partnerských krajín NATO na cvičenia. Predkladacia správa k návrhu dohody vyslovene uvádza, že ide o dohodu upravujúcu právny rámec americkej vojenskej prítomnosti v SR, nie neobmedzený súhlas SR s prítomnosťou amerických vojsk na našom území. Navyše návrh dohody explicitne uvádza spoločné užívanie všetkých dohodnutých priestorov (v prílohe A samostatne uvedené letiská Sliač a Malacky-Kuchyňa) s výnimkou priestorov, ktoré si zmluvné strany dohodnú ako priestory vyhradené pre užívanie príslušníkmi USA. To v praxi môžu byť konkrétne časti letísk (napr. hangáre, sklady, administratívne budovy…), ale zrejme nie letiská ako celky. Takisto na viacerých miestach ukladá dohoda povinnosť americkým orgánom vopred upovedomiť a konzultovať slovenské orgány o realizovaných činnostiach, skladovaných materiáloch, zbraniach a podobne. Nemalo by teda hroziť, že americká armáda bude na našom území bez vedomia slovenských orgánov podnikať akúkoľvek činnosť. Zároveň však zdôrazňujem, že ide o rovnosť z právneho hľadiska. Z geopolitického a zo strategického hľadiska musíme mať predsa len na pamäti, že ide o návrh dohody medzi jednou z hlavných svetových veľmocí a maličkým stredoeurópskym štátom. Táto skutočnosť môže vysvetľovať niektoré ďalšie aspekty návrhu dohody.

Napriek mnohým ubezpečeniam o plnom rešpektovaní ústavy a zákonov časť kritikov naďalej pripomína obavy zo stálej vojenskej prítomnosti amerických vojsk…

Návrh dohody, resp. jej podpis a ratifikácia neznamenajú automatický a neobmedzený pohyb a prítomnosť amerických síl na území SR. Opakujem, každá jedna prítomnosť a činnosť amerických síl v SR bude aj naďalej podliehať schváleniu vlády, resp. Národnej rady, takže obavy zo straty suverenity sú fabuláciami. Navyše obdobné zmluvy, ktoré majú USA podpísané s Nemeckom či Poľskom, sú oveľa obsiahlejšie a obsahujú aj také detaily ako regulácie stavebných činností či uznávanie sobášnych listov príslušníkov americkej armády a rodných listov ich detí. Nič také slovenská verzia zmluvy neobsahuje, takže permanentnej a početnej prítomnosti amerických síl na Slovensku by som sa fakt „neobával“. Navyše žiadna vláda nevládne večne a jedného dňa môže prísť taká, ktorá bude mať z akéhokoľvek dôvodu k USA vlažnejší vzťah a ktorá ďalšiu prítomnosť a činnosť americkej armády na území SR prehodnotí či rovno zruší odstúpením od zmluvy. Aj keď nepredpokladám, že by vo vzťahu medzi USA a SR malo dôjsť k takým zásadným rozporom, pre ktoré by musela SR siahnuť po takto exponovanom riešení.

V zmluve sa navrhuje, aby sa spory a iné otázky, ktoré podliehajú konzultáciám v zmysle tejto dohody, nepredkladali žiadnemu vnútroštátnemu ani medzinárodnému súdu. Upravuje dohoda spôsoby riešenia sporov medzi USA a SR dostatočne?

Otázku dostatočnosti musím prenechať právnym expertom, prípadne Ústavnému súdu SR, ktorý túto otázku môže potenciálne preskúmať. Môžem skonštatovať len to, že z politického hľadiska je takáto forma úpravy zmlúv s USA skôr štandardom ako výnimkou. Treba vnímať najmä formuláciu „ktoré podliehajú konzultáciám“ – zmluva si na tomto mieste vyhradzuje preferenciu riešiť prípadné spory politickou cestou, nie súdnou. Čo sa týka potenciálnych negatívnych dosahov, najlepšie, čo môžeme urobiť, je pozrieť sa na skúsenosti ostatných 23 krajín, ktoré majú s USA podpísanú obdobnú dohodu, a pátrať, či v týchto krajinách k podobnému neželanému vývoju prišlo. 23 krajín je pomerne solídna vzorka a o žiadnej z nich sa nedá povedať, že by kvôli dohode s USA prišla o suverenitu. Na druhej strane máme vlastnú skúsenosť s dobre známym ochranným plotom pred americkou ambasádou v Bratislave, do odstránenia ktorého sa Američanom skutočne akosi „nechce.“ To je príklad, keď do veci zrejme vstupuje spomenutý politický rozmer: veľmoc verzus menší štát.

Je zmluva vypovedateľná, ak sa USA rozhodnú neuznať jej vypovedanie po skončení základného 10-ročného obdobia a nikto iný o tomto spore nemá právo rozhodnúť?

© Autorské práva vyhradené

422 debata chyba
Viac na túto tému: #obranná zmluva