Plyn nie je eko. Kedy ho nahradíme vlastnou energiou?

Zemný plyn vôbec nepredstavuje zelené riešenie. Je pravda, že autá na plyn vypúšťajú z výfukov minimum emisií. No problém vzniká na začiatku - pri ťažbe a preprave plynu dochádza ku kritickým únikom metánu, čo zhoršuje klímu.

26.01.2022 06:00
plyn, plynovod, plynárne Foto:
Rozhodne nemôžeme hovoriť o plyne ako o zelenom či udržateľnom zdroji energie, hovorí Ján Karaba.
debata (97)

Problémom je aj to, že koneční odberatelia plynu sú len bábkami zložitých geopolitických vzťahov. Na čo teraz doplácajú drahými účtami za kúrenie. Čo ak je to príležitosť, ako sa od tohto fosílneho paliva odpútať? Pýtali sme sa Jána Karabu, riaditeľa Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov energie (SAPI).

Môžu vysoké ceny plynu povzbudiť slovenské domácnosti a organizácie, aby si energiu vyrábali samy?

Viacero nedávnych prieskumov už dokázalo, že Slováci o obnoviteľné zdroje energie (OZE) majú záujem. Problémom je však počiatočná investícia. Na to, aby sa ľudia vo veľkom preorientovali na vykurovanie z obnoviteľných zdrojov, museli by byť ceny plynu vysoké dlhodobo a bez nádeje na zásadné zníženie. Kým majú ľudia nádej, že ide o krátkodobý fenomén, neočakávam prudký odklon od plynu v najbližších rokoch.

No sú na trhu aspoň nejaké náznaky?

Záujem o tepelné čerpadlá rastie a finančná podpora, napríklad z Plánu obnovy a odolnosti, môže tento trend ešte zvýrazniť. Okrem plánu obnovy tu máme tiež projekt Zelená domácnostiam II, ktorý je mimoriadne úspešný, a je dôkazom toho, že domácnosti na Slovensku majú čoraz väčší záujem o obnoviteľné zdroje.

Ako ste povedali – prekážkou je počiatočná investícia. Oplatí sa vôbec?

V mnohých prípadoch je úspešná implementácia OZE podmienená aj komplexnou rekonštrukciou. Darmo si dáte na strechu pár panelov, keď fasáda nie je zateplená a spotrebiče majú vysokú spotrebu. Pri energetickej triede A0 či A1 spotrebúva budova oveľa menej elektrickej energie ako pri triedach C, či D, kam stále radíme mnohé staršie domy. Presnejšie predstavy môžu domácnosti získať priamo od firiem, ktoré OZE inštalujú, či na stránkach energetických spoločností, kde nájdu kalkulačky, na základe ktorých si môžu vypočítať, či sa im prechod oplatí a koľko môžu ušetriť. Ak by sme sa rozprávali len o strešnej fotovoltike, priemerná inštalácia s výkonom 4 kW môže majiteľovi domu pri súčasných cenách elektriny ročne ušetriť 700 alebo 800 eur.

Zemný plyn je pasé. Presne pred rokom to povedal Werner Hoyer, prezident najväčšej verejnej banky na svete, Európskej investičnej banky, ktorá dala investíciám do plynu tvrdý stop. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) len nedávno vyzvala Európsku komisiu, aby skončila spaľovanie zemného plynu v kotloch. Prečo?

Zemný plyn sa považuje za ten lepší spomedzi fosílnych zdrojov, pretože pri jeho spaľovaní sa do ovzdušia neuvoľňuje také množstvo CO2 ako v prípade uhlia či ropy. Na druhej strane počas ťažby a prepravy zemného plynu dochádza k únikom metánu, ktorého pôsobenie je pre zmenu klímy a otepľovanie atmosféry až 80-krát horšie ako oxid uhličitý. Preto rozhodne nemôžeme hovoriť o plyne ako o zelenom či udržateľnom zdroji energie, aj keď vidíme rôzne politické snahy, žiaľ aj zo strany Slovenska, o zaradenie plynu k udržateľným zdrojom. Vyjadrenia bánk o tom, že nepovažujú plyn za vhodnú investíciu, svedčia o tom, že podporujú smerovanie k uhlíkovo neutrálnej energetike a nevidia v plyne potenciál. Lenže vlády konajú, už tradične, konzervatívnejšie, preto podpora pre zemný plyn trvá. Plyn môžeme označovať ako prechodné riešenie, no rozhodne nie ako udržateľné či dokonca zelené.

Počas ťažby a prepravy zemného plynu dochádza k únikom metánu, ktorého pôsobenie je pre zmenu klímy a otepľovanie atmosféry až 80-krát horšie ako oxid uhličitý.

Lenže na Slovensku a v Česku veľké spoločnosti práve teraz nakupujú celé flotily áut na plyn a chvália sa, že budujú zelený vozový park. Ľudia sa vozia v plynových autobusoch MHD, ktoré hlásajú, že sú šetrné k prírode. Je to celé nakoniec len nebezpečná ilúzia?

Ak sa na využívanie zemného plynu pozrieme lokálne, tak môžeme povedať, že ide o šetrnejší spôsob. Autá či autobusy nevypúšťajú na jedného obyvateľa toľko emisií ako v prípade benzínu a nafty. No ak chceme pravdivý obraz o energetických zdrojoch a ich emisnej stope, musíme sa pozerať na to, koľko emisií vyprodukovali za celý svoj životný cyklus. To znamená od ťažby cez prepravu až po finálne využitie. Tu sa dostávame k problémom, ktoré má využívanie zemného plynu z globálneho pohľadu. V prípade emisnej stopy zemného plynu veľa závisí od únikov metánu počas jeho ťažby a transportu. Za kritickú hranicu pre únik metánu je považované 1 %. Sú dôkazy o tom, že v mnohých krajinách sú úniky vyššie než 1 %, takže z pohľadu globálneho otepľovania nám využívanie zemného plynu spôsobuje významné škody a ak niekto povie, že autá na plyn sú ekologickejšie, lebo majú nižšie emisie ako benzínové či naftové motory, hovorí len polovicu pravdy.

ZEVO, Dánsko, Amager Bakke Čítajte viac Skládkovať, spaľovať? Žiť bez odpadu?

Aj napriek tomu, že plyn sa javí ako problematický, slovenský Plán obnovy a odolnosti počíta pri obnove 30-tisíc rodinných domov s inštaláciou ďalších plynových kotlov. Ako to vnímate?

Plán obnovy vnímam celkovo skôr pozitívne. No mám určité námietky. Inštalácia plynového kotla je dlhodobá investícia, čo je v protiklade s tvrdením predstaviteľov štátu, že zemný plyn berieme len ako dočasné riešenie. Rozumiem aj argumentu, že v mnohých slovenských domácnostiach bude plynový kotol čistejšou alternatívou oproti tomu, čím sa v niektorých domácnostiach kúri dnes. Otázka je, či sa práve tieto rizikové domácnosti k peniazom z plánu obnovy dostanú, a teda či bude výsledný efekt na životné prostredie viditeľný.

Závislosť od plynu predstavuje závislosť od Ruska. Čo s tým?

Táto závislosť je obrovská nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Ide o obojstrannú závislosť. Z pohľadu energetickej bezpečnosti, v kontexte zhoršujúcej sa geopolitickej situácie by sme mali ako štát prejavovať čo najväčšiu snahu o energetickú samostatnosť, a to nielen v elektroener­getike, ale aj v teplárenstve.

Ján Karaba. Foto: archív Jána Karabu
Ján Karaba Ján Karaba.

Ján Karaba (1983)

  • riaditeľ SAPI
  • Šéfuje najväčšej asociácii obnoviteľných zdrojov na Slovensku.
  • Je expertom na technológie OZE.

Bolestivo sa zbavujeme uhlia. Zatiaľ nie je pre politické špičky predstaviteľné, aby sme sa zbavili plynu. A výhrady sa v Európe objavujú aj k ďalšej alternatíve a slovenskej doméne – jadrovej energii. Je jadro bezpečné pre budúcnosť, pre klímu?

Pre zmenu klímy a globálne otepľovanie, ktoré sú dnes naším najzásadnejším problémom, je jadro bezpochyby prijateľnejšie ako fosílne zdroje vrátane zemného plynu. Negatíva jadrovej energie sú niekde inde ako v prípade fosílnych zdrojov. V prípade jadra hovoríme skôr o toxickom znečistení z ťažby uránu, o otázke, kam s vyhoreným jadrovým palivom, alebo o otázke bezpečnosti prevádzky elektrárne. Nesmieme zabúdať na nutnosť obrovských finančných investícií do výstavby jadrovej elektrárne – dostavba Mochoviec nás zatiaľ stojí vyše šesť miliárd eur a určite to nie je konečný účet. A rovnako sa aj tu prejavuje závislosť od dodávok paliva zo zahraničia. Pri výbere dodávateľa nemáme veľa možností. Na svete je len málo spoločností, ktoré dokážu bezpečne postaviť jadrovú elektráreň alebo dodávať palivové kazety.

O jadre sa na Slovensku hovorí ako o bezemisnej energii, čiže takej, ktorá sa javí ako absolútne čistá, neškodná pre životné prostredie, bez akýchkoľvek emisií. Je to naozaj tak?

Z pohľadu emisií ide naozaj o čistý zdroj, ktorý sa ako jediný tradičný zdroj energie môže porovnávať s obnoviteľnými zdrojmi. Ani jadro však nie je bezproblémové. Ako som už spomenul, v prípade jadra je v súčasnosti najväčší problém, kam uskladniť vyhorené jadrové palivo. Slovensko ho momentálne skladuje v takzvaných medziskladoch, kde môže zotrvať po dobu viac ako 50 rokov.

A čo potom?

Tento problém nemáme vyriešený, pretože, obrazne povedané, nikto nechce mať podobnú skládku za domom.

Dokázali by sme na Slovensku zabezpečiť čistejší a efektívnejší zdroj energie ako jadro?

V prvom rade je naozaj potrebné povedať, že v súčasnosti by sme energetické nároky ľudstva bez jadra asi pokryť nedokázali. OZE sú ešte stále v plienkach, no ich vývoj napreduje, čo znamená, že o 5 či 10 rokov už budeme možno hovoriť pri vetre, slnku či tepelných čerpadlách o úplne inej efektivite. Zároveň budú nutné investície do sietí a batériových úložísk, aby sa vytvorila potrebná infraštruktúra pre plnohodnotné využívanie obnoviteľných zdrojov. Až potom môžeme postupne začať vypínať jadro.

Erik Baláž, ekológ Čítajte viac Ekológ: Rieka je len malá časť príbehu o vode

Aký je potenciál Slovenska?

Už dnes sme schopní mať podstatne väčšie zastúpenie zelených zdrojov energie. Nesvieti nám tu síce slnko tak intenzívne ako v južných krajinách a ani poveternostné podmienky nie sú ako pri Severnom mori, no stále máme pomerne slušný prírodný potenciál, ktorý ani zďaleka nevyužívame. Pritom nemusíme vymýšľať žiadne novinky, stačí sa pozrieť do zahraničia.

Čo chýba?

Potrebujeme vytvoriť regulačné, technické, legislatívne a finančné prostredie, aby bola inštalácia strešných fotovoltických zariadení na domoch a budovách úplnou samozrejmosťou. To isté platí pre solárne panely a tepelné čerpadlá. Súčasťou zariadení musí byť aj úložný systém ako napríklad batérie. Slovensko by sa tiež malo výrazne rozhýbať v prípade výstavby veterných elektrární a za pozornosť určite stojí aj geotermálna energia, ktorá má na Slovensku výrazný potenciál. Možností je niekoľko, ako prvé však musíme zmeniť náš pohľad na energetiku a mať chuť robiť veci inak, ako sme zvyknutí.

Bolo by lacnejšie investovať do obnoviteľných zdrojov, ako stavať bloky atómovej elektrárne?

Mnohí by mohli z mojich vyjadrení nadobudnúť mylný dojem, že som proti využívaniu jadrovej energie. Áno, mám jednoznačné výhrady, no zároveň vnímam aj širší kontext, a teda aj súčasný stav slovenskej a svetovej energetiky. Ak poviem, že po dokončení tretieho bloku Mochoviec nevidím priestor na ďalší rozvoj jadrovej energie na Slovensku, nie je to z mojej strany nič osobné proti jadru. Komerčne dostupné technológie jadrových elektrární sú v súčasnosti jednoducho veľmi drahé a ich výstavba trvá príliš dlho na to, aby nám tieto zdroje dokázali pomôcť dekarbonizovať energetiku do roku 2050. Aj v tomto odvetví sa však robí veľa výskumu a vývoja a čaká sa na nové technológie, ktoré by z tohto zdroja energie mohli spraviť skutočné riešenie pre zásadné zníženie emisií skleníkových plynov.

Ale ako je to s porovnaním celkových nákladov?

Musíme vnímať celý životný cyklus elektrárne, nie len aktuálnu trhovú cenu vyrobenej elektriny. Z tohto hľadiska sú najlacnejšími zdrojmi veterná a solárna energia. Tieto zdroje sú navyše veľmi rýchlo realizovateľné, čo z nich robí jasných lídrov v dekarbonizácii energetiky.

Povedali ste, že plyn možno označiť za prechodné riešenie. Ale máme čas na prechodné riešenia?

O hrozbe globálneho otepľovania a klimatických zmenách hovoria vedci už od 80. rokov. Už včera bolo neskoro. Obmedzené možnosti krajín vrátane Slovenska ľudstvu neumožňujú konať dostatočne rýchlo na to, aby sme dobehli zameškané dekády. Dočasné riešenia a kompromisy sú často jedinou cestou, či už na ne čas máme, alebo nie. Dôležité ale bude, v ktorých situáciách dočasné riešenia zvolíme a ako k týmto dočasným riešeniam pristúpime. Súhlasím, že momentálne by sme sa bez jadra a plynu na Slovensku nezaobišli. Ak budeme masívne budovať obnoviteľné zdroje, zemný plyn nám môže poslúžiť ako prechodné palivo. Ak si však zadefinujeme zemný plyn ako prechodné palivo, respektíve ako palivo, v ktorom nevidíme dlhodobú budúcnosť, nerozumiem, prečo by sme mali do tohto zdroja investovať vo väčšej miere, ako vyžaduje bežné udržanie zariadení v plnohodnotnom stave. Za takýchto okolností by sme absolútne nemali zvažovať nové plynovody a ďalšie rozsiahle investície do ťažby, prepravy či výroby energie z plynu. Existujúcu infraštruktúru by sme mali postupne transformovať na spôsob prepravy obnoviteľných plynov ako zelený vodík, biometán alebo syngas.

© Autorské práva vyhradené

97 debata chyba
Viac na túto tému: #energie #plyn #zelená energia #autá na plynový pohon